Keď si deti prinesú z kolektívu slovník, ktorý doma nepoužívame a nie je nám po vôli, nie vždy vieme správne zareagovať. Vysvetlenia, prečo takto nechceme rozprávať, nefungujú, dokonca majú opačný účinok a deti ešte viac povzbudia. Odborníkov na výchovu sme sa spýtali, ako by sme ako rodičia mali v takom prípade vhodne zareagovať.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Univerzita Pardubice, je otcom piatich detí

Zdá sa, že my rodičia „trpíme“ akousi rodičovskou naivitou, v ktorej má významné miesto očakávanie, že všetko bude tak, ako si predstavujeme. Dieťa je však, vďaka Bohu, spravidla tvor dynamický, pokiaľ nie je veľmi úzkostné, aj experimentujúci a nedovolí nám, aby sme „zomreli od nudy“.

Tak je to aj so slovami a frázami, ktoré si prináša zo škôlky domov (a nezabúdajme na to, že aj z domu do škôlky). Jednoducho – skúma, ako slovo bude fungovať v inom prostredí, a postupne sa tak učí, že slovníky školy, rodiny či futbalového zápasu sa odlišujú.

Skôr ako k strohým zákazom či širokému rodičovskému vysvetľovaniu „prečo“ sa prikláňam k pokojnému, ale jednoznačnému konštatovaniu: „V našej rodine sa takto nerozprávame. Ani mamka, ani ja. A ty si predsa tiež náš!“ Nielen nám záleží na dieťaťu, ale aj dieťaťu záleží na nás.

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg, poradca, lektor a supervízor, pracuje v o. z. Návrat, je otcom piatich detí

Pri rozhodovaní sa, ako zareagovať na „nový slovník“, s ktorým dieťa prichádza domov, nám môže pomôcť, ak si uvedomíme, že to, čo deti priťahuje na nových slovách, nie je ich obsah, ale ich novosť a emócia, ktorá sa s nimi spája.

Dieťa v predškolskom veku si úplne prirodzene a aktívne rozširuje svoju slovnú zásobu. Nové prostredie, akým môže byť škôlka alebo aj detské ihrisko, a rovesníci sú zdrojom bohatej škály nových slov. S novými slovami dieťa experimentuje v rôznych situáciách, ale až sociálny kontext a reakcie okolia mu pomáhajú vytvárať a osvojovať si isté pravidlá, kedy, ako a za akých okolností je vhodné či nevhodné konkrétne slovo použiť.

Nadávky, rôzne narážky, „srandičky“, slovné hračky či iné slovné vyjadrenia väčšinou slovnou formou odzrkadľujú naše momentálne emocionálne prežívanie, vyjadrujú našu emocionálnu reakciu na nejakú situáciu a dokážu aj vyvolať rôzne emocionálne reakcie na strane poslucháčov. Práve toto emocionálne zafarbenie robí tieto vyjadrenia príťažlivými. Čím silnejšia emócia je s nimi spojená, tým sú pre dieťa atraktívnejšie a „chytľavejšie“.

Ak chceme teda primerane zareagovať na „nový slovník“ nášho dieťaťa, mali by sme takéto „komunikačné momenty“ vyhodnocovať individuálne a v kontexte situácie, v ktorej sa udiali. Niekedy môže byť užitočnejšie nereagovať. Inokedy môže byť vhodné pomenovať emóciu, ktorú dieťa prežíva a chce nám ju takto odovzdať. Alebo sa ho bude lepšie opýtať, čo nám tým chce povedať, ako to myslí.

Niektoré situácie budú vyžadovať, aby sme dieťaťu vysvetlili význam či obsah konkrétneho slovného vyjadrenia a pomohli mu uvažovať nad sociálnymi dôsledkami jeho používania. Občas bude potrebovať, aby sme mu poskytli vhodnú náhradu či prijateľný ekvivalent na vyjadrenie istých emócií. A v istých momentoch možno bude potrebovať počuť jasné „Nie!“ z našej strany.

Neexistuje tu jasné výchovné pravidlo. Dôležité je snažiť sa porozumieť svojmu dieťaťu. „Čo ho vedie, k tomu, že sa takto vyjadrilo?“ Ak objavíme zdroj a motív jeho konania, budeme vedieť, čo by sme mali urobiť a ako by sme mali reagovať.

Katarína Winterová, sociálna pedagogička, rodičovská koučka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov, mama troch detí

Nadávky nám ľuďom v určitej miere pomáhajú zvládať náročné situácie. Prostredníctvom nich vydáme zo seba hnev, stres, napätie – sú teda akoby uvoľňovačom v napätých situáciách. Ak sa nám alebo dieťaťu niečo nepríjemné stane, ak sme emočne rozladení, nadávky sú tiež jednoduchou skratkou k tomu, aby sme nimi pomenovali človeka alebo danú situáciu – vinníka svojho stresu, hnevu a napätia. Samozrejme, že používanie vulgarizmov nie je dobrým riešením ani zvykom pri ventilovaní stresu. Najmä nie u detí.

Pri používaní nadávok by rodičia mali riešiť príčinu, ktorá tento nevhodný vulgárny slovník vytvára. Ale nie krikom, zastrašovaním ani trestami, ktoré v tomto prípade naozaj nefungujú. Ak chceme, aby dieťa prestalo používať (pre nás) nevhodné slová, je veľmi dobre vymeniť nadávku za iné slovo. Ľudský mozog totiž potrebuje „náhradu“ – niečo vymeniť za niečo. Namiesto nadávky povedať „nie“ alebo čokoľvek iné prijateľné.

Ako veľmi efektívna pri napätí, strese, hneve sa ukazuje cielená práca s týmito emóciami. Teda nepotláčať ich, ale vhodne ich prejaviť (napríklad vedome dať ruku v päsť, nechať ju zatnutú a potom uvoľniť – napätie v tele sa presunie do päste...). A v neposlednom rade – tak ako pri všetkom, čo sa týka výchovy – rodičia a ich slovník, ktorý deti preberajú a používajú.