Experiment proti Putinovi Naozaj zrazíme Rusko ropným embargom na kolená?

Od začiatku budúceho roka bude prúdiť do EÚ južnou trasou Družby len desať percent doterajších objemov ruskej ropy pre Európu.

Je to dramatická zmena pre nás aj pre Rusov. Pre ruský štát je ropa najväčší zdroj príjmov, v minulom roku tvorila zhruba 45 percent príjmov štátneho rozpočtu, pričom 60 percent ruskej ropy mierilo práve do Európy.

Európska únia sa týmto mohutným embargom, ktorého cieľom je oslabenie Ruska a jeho schopnosti viesť vojnu ako teraz na Ukrajine, púšťa do veľkého energetického experimentu. Dnes ešte nikto presne nevie, aký bude mať embargo dosah na Európu a na samotné Rusko.

V tejto chvíli je ešte ťažké posúdiť aj dosah na Slovensko, keďže po rámcovom rozhodnutí lídrov Únie v týchto hodinách rokujú diplomati, aby doladili technické detaily. Tie nás budú veľmi zaujímať, ešte stále nie je známe, aké dlhé bude prechodné obdobie, ktoré dostaneme na odpojenie od ruskej ropy (predpokladá sa, že by malo trvať tri roky, čo by mohlo na preorientovanie stačiť), a pre Slovnaft bude ešte veľmi dôležité, odkedy začne platiť zákaz exportu produktov z ruskej ropy.

Na celom experimente je kľúčová otázka, či sa podarí naplniť hlavný cieľ, a teda pripraviť Rusov postupne o ropné príjmy v desiatkach miliárd eur.

Je zjavné, že dohodnuté embargo nebude mať žiaden dosah na ruské vedenie vojny v týchto mesiacoch, naopak, Putinov režim sa vďaka prudko zvýšeným cenám ropy aj plynu teší zo značne vyšších príjmov než v porovnateľnom období minulých rokov.

Ale čo sa stane, keď Európa postupne prestane dovážať od Rusov ropu, ktorú dovážala loďami a severnou trasou Družby?

Experti sa v otázke výsledného efektu značne rozchádzajú.

Argument skeptikov, podľa ktorých EÚ strieľa viac do nohy sebe než Rusom, je takýto: je pravdou, že severomorský Brent je o viac než tretinu drahší než ruský druh ťažkej ropy Ural, ktorý sa v máji predával zhruba za 70 dolárov za barel. Rusom však veľmi neprekáža, že ich Indovia či Číňania tlačia do zliav, pretože pre Moskvu je dôležité najmä to, aby sa cena držala na ziskovej úrovni, teda niekde na úrovni 44 dolárov za barel a viac. A to môže vydržať ešte veľmi dlho.

Podľa skeptikov západné embargo spôsobí, že ceny vyletia ešte nahor, vďaka čomu Rusi absorbujú aj európske straty z odrezaných dodávok. Je síce pravdou, že až 60 percent exportu ruskej ropy mieri do Európy, ale ak sa Rusom podarí presmerovať aspoň časť dodávok do Ázie, v ére vysokých cien nemusí byť ani v najbližších rokoch výpadok ruských príjmov z ropy taký dramatický, ako by sme si želali v EÚ.

Takto to vidia napríklad skeptici vo Financial Times.

No potom je tu druhý pohľad, podľa ktorého má po ropnom embargu Putinov režim temné vyhliadky. Sergej Guriev patrí medzi najrenomovanejších ruských ekonómov, v roku 2013 emigroval z Moskvy do Paríža, pre nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung najnovšie zdôvodňuje, prečo bude mať Putin už o pol roka veľké problémy.

Aj Guriev hovorí, že najbližšie mesiace bude mať embargo opačný efekt, Rusi budú za ropu aj za plyn dostávať vyššie sumy, aj preto by mala EÚ prijať dodatočné opatrenia ako clá. Ak však Únia prijme v najbližšom období aj ďalšie ohlásené opatrenia, ktoré budú namierené proti ruským tankerom a lodiam z iných štátov, ktoré prepravujú ruskú ropu, Rusi presmerujú do Číny a Indie len malé množstvá. A teda masívny európsky výpadok si len sotva vykompenzujú Áziou. 

Podľa Gurieva sa tak postupne prepadnú príjmy z ropy a Rusko na rozdiel od minulosti nebude schopné využiť menové rezervy, ktoré sú zmrazené. Ako ďalej upozorňuje ekonóm, Rusi si nemajú kde požičiavať peniaze, môžu tlačiť rubeľ, ale tým ešte viac roztočia už aj tak vysokú infláciu.

Guriev tiež poznamenáva, že sankcie majú už teraz vplyv: rubeľ je taký silný z dôvodu, že Rusi už takmer nič neimportujú a momentálne čelia najťažšej recesii za posledných 30 rokov. Podľa Gurieva by pred prepadom mohla Putina zachrániť len Čína, „dôležité však je, že to nerobí. (...) Veľké čínske firmy a banky neporušujú americké sankcie“.

Gurievova prognóza na najbližšie roky je nasledujúca: „Životná úroveň Rusov poklesne o 10 či dokonca 20 percent oproti úrovni pred vojnou. Hospodárstvo bude veľmi primitívne. Príklad: autovýrobca Avtovaz, ktorý už nepatrí Renaultu, chce vyrábať vlastné autá. Ich ekologický štandard bude nižší o niekoľko tried než u tých západných. Čínsky telekomunikačný koncern Huawei oznámil, že s Ruskom nepodpíše žiadne nové zmluvy: to znamená, že v Rusku nebude žiadna mobilná sieť 5G. Ruské hospodárstvo sa nerozpadne, ale jeho kvalita, konkurencieschopnosť a životná úroveň ľudí sa podstatne zhoršia.“