Absolventi stredných škôl počas pandémie Ako sa uchytili, kto najviac zarába a kto ostáva najdlhšie bez práce?

V školskom roku 2019/2020 ukončilo strednú školu viac ako 44-tisíc mladých ľudí. Analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky a z Inštitútu sociálnej politiky sa pozreli na to, aká bola ich ďalšia cesta.

Časť z nich pokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole, časť vstupuje na trh práce a stáva sa tak ekonomicky aktívnou.

Autori chceli prostredníctvom analýzy predstaviť uplatnenie rôznych skupín absolventov rok po ukončení strednej školy a poskytnúť aktuálne kvantitatívne informácie o ich úspešnosti podľa jednotlivých stupňov a odborov vzdelania.

Čo analytici zistili?

Najrýchlejšie si dokázali nájsť prácu absolventi vyššieho odborného a postsekundárneho vzdelania. Tí majú aj najvyššie mzdy. Naopak, v priemere najdlhšie bez práce zostali absolventi gymnázií, ktorí v ďalšom štúdiu nepokračovali.

Najatraktívnejšie je strojárstvo a zdravotníctvo

Spomedzi celkovo 44 624 absolventov stredných škôl v školskom roku 2019/2020 pokračovalo v ďalšom štúdiu 58,5 percenta (26 098), z toho 19 080 mladých ľudí ostalo študovať na Slovensku, 4 023 odišlo na vysokú školu do zahraničia a 2 995 ľudí si zvolilo ďalšie stredoškolské vzdelávanie.

Spomedzi všetkých absolventov bolo najviac tých, ktorí dosiahli úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou bez výučného listu (14 157).

Viac ako tretina absolventov sa stala po strednej škole ekonomicky aktívnou (pracovali alebo sa uchádzali o zamestnanie).

Najvyššiu priemernú mzdu a najnižší podiel nezamestnanosti spomedzi nich dosiahli tí, ktorí absolvovali vyššie odborné vzdelanie. Ide napríklad o diplomovaných špecialistov (DiS), diplomovaných umelcov (DiS. art.) a absolventov nadstavbového štúdia.

„Spomedzi odborov sú z hľadiska podielu nezamestnanosti a odmeňovania najatraktívnejšie odbory v strojárstve či zdravotníctve. Naopak, najmenej atraktívne sú z tohto hľadiska odbory v poľnohospodárstve,“ píšu analytici.

Zaujímavým zistením je, že najvyššiu priemernú mzdu a najnižší podiel nezamestnanosti spomedzi stredoškoláčok, ktoré nepokračovali v ďalšom štúdiu, dosiahli absolventky zdravotníckych odborov.

U mladých mužov to boli absolventi technickej a aplikovanej chémie. Ďalej nasledovali absolventi zo skupín odborov informatika a výpočtová technika.

Priemerná mzda absolventov bola za prvý polrok minulého roka 995 eur. Ich mediánová hrubá mzda dosiahla za rovnaké obdobie 922 eur. S výnimkou vyššieho odborného vzdelania mladí muži zarábali viac ako ženy v rámci rovnakého stupňa vzdelania. Rozdiely v priemernej mesačnej mzde medzi absolventmi s rovnakým dosiahnutým stupňom vzdelania sa pohybovali rádovo v desiatkach eur. Očakávaným zistením sú tiež vyššie priemerné mzdy na západe Slovenska, a to najmä v Bratislavskom kraji.

Viac ako 11 percent gymnazistov nepokračuje

A čo absolventi gymnázií, ktorí sa po skončení školy rozhodli v štúdiu nepokračovať?

„Pri tejto skupine evidujeme vysoký podiel nezamestnaných pri nízkom mzdovom ohodnotení,“ uvádzajú analytici. „Navyše priemerný čas bez kontaktu s trhom práce je u gymnazistov nepokračujúcich v ďalšom štúdiu 7 mesiacov, čo je najviac spomedzi všetkých stredoškolských stupňov vzdelania.“

Ako ďalej píšu, hoci gymnáziá primárne pripravujú študentov na štúdium na vysokej škole, nezanedbateľná časť ich absolventov (1565, t. j. viac ako 11 %) po maturite plynule nepokračuje v štúdiu na vysokej škole.

Príčiny môžu byť podľa analytikov rôzne. Časť absolventov potrebuje napríklad dlhšie obdobie na rozhodnutie o ďalšom štúdiu, prípadne si na niekoľko mesiacov odpočinúť od vzdelávania. Časť mohla byť neúspešná pri prechode na vysokú školu alebo sa jednoducho rozhodla z rôznych iných dôvodov v štúdiu nepokračovať.

Zaujímavý je tiež pohľad na stredoškolákov z odborných škôl, ktorí absolvovali aj duálne vzdelávanie, teda mali možnosť uplatniť teoretické poznatky priamo v praxi.

V porovnaní s ich spolužiakmi, ktorí duálne vzdelávanie nemali, dosiahli rok po absolvovaní školy výrazne vyššiu mieru zamestnanosti. Rovnako na tom boli lepšie aj platovo.

 „Priemerná mzda absolventov a absolventiek SDV (systém duálneho vzdelávania, pozn.) za prvý polrok 2021 bola 1172 eur, čo bolo o takmer 153 eur viac ako u ich spolužiakov z rovnakých odborov mimo duálneho vzdelávania (1019 eur),“ tvrdia analytici.

„Absolventi sa postupom času stále viac udomácňujú na trhu práce, čo potvrdzuje aj rastúca zamestnanosť. Napriek sťaženým podmienkam v čase vstupu na trh práce sa absolventský ročník 2019/2020 dokázal do značnej miery vysporiadať s vypuknutím pandémie," dodávajú.

Milan Rachela z Duálnej akadémie Za ukončenú „učňovku“ sa u nás hanbíme, inde sú na to hrdí

Adam Takáč Martin Hanus

Rozhovor s vedúcim stredoškolského odborného vzdelávania a rekvalifikácií z Duálnej akadémie.

Vyhliadky uplatnenia absolventov na trhu práce do značnej miery určujú podľa analytikov rozhodnutia, ktoré mladí ľudia urobia ešte na konci základnej školy.

Aj preto sa rozhodli zverejniť databázu o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl, ktorú plánujú pravidelne aktualizovať.

Databáza poskytuje informácie o statuse na trhu práce, pokračovaní v ďalšom štúdiu a mzdovom ohodnotení absolventov až na úrovni konkrétnych škôl a študijných alebo učebných odborov.