Slovenskí turisti sa polepšili a vandalizmus pomaly ustupuje

Slovenskí turisti sa polepšili a vandalizmus pomaly ustupuje. Pre TASR to skonštatoval predseda Klubu slovenských turistov (KST) František Šiller. Podľa neho každý, kto si uvedomuje, že značkovaná trasa a značenie majú svoju úlohu, nenapadne mu poškodiť ich.

„Keď porovnám ľudí v horách dnes a pred dvadsiatimi rokmi, keď som už značkoval turistické chodníky vo svojom regióne, tak môžem povedať, že sa v správaní polepšili,“ ocenil Šiller. Poukázal, že niektorí turisti majú so sebou automaticky vrecko či tašku, do ktorej dávajú nielen svoje odpadky, ale aj tie, ktoré nájdu po ceste.

Stále sa však podľa neho nájdu v lese ľudia, ktorí si myslia, že „obal z cukríka alebo keksíka sa rozloží v priebehu dňa“. Doplnil, že jeden z opakujúcich sa problémov je aj lepenie nálepiek a reklamy na smerovky a smerovníky. Prelepenie textu smerovky alebo oblepenie tzv. nohy smerovníka môže podľa neho spôsobiť veľké problémy a priviesť mnohých ľudí do nebezpečia.

„Keď bolo v minulosti schválené, že strieška smerovníka bude zvrchu červená, zospodu biela a noha smerovníka bude žltá, malo to svoj význam. Hlavne pri stmievaní sa, prípadne v noci, nájde zablúdený turista žltú tyč a teda celý smerovník ľahšie, ako keď je oblepená nálepkami a takmer neviditeľná,“ vysvetlil Šiller poukazujúc na poškodzovanie cudzej veci, ktoré môže mať právne následky.

Ďalším problémom je podľa neho nedodržiavanie vyznačených trás a skracovanie chodníkov. „Opäť stretnete aj ľudí, ktorí sa snažia skrátiť si cestu o smiešnych pár metrov mimo značeného chodníka a pritom si neuvedomujú, že ničia okolie,“ skonštatoval. Odklonom trasy sa však podľa neho môžu turistovi napríklad zlepšiť podmienky pohybu alebo naskytnúť lepšie výhľady.

Ako vzorový príklad spomenul žltú trasu z Fačkovského sedla na Kľak, nachádzajúcu sa v prievidzskom regióne. Priblížil, že pred viac ako piatimi rokmi došlo v úseku Reváňskeho sedla k preloženiu trasy na turistické informačné miesto (TIM) Reváň, odkiaľ sú krásne výhľady na okolie a cesta vedie po slnečnej strane. „Dodnes sa však nájdu aj takí, ktorí akoby naschvál idú starou cestou, len aby si cestu skrátili o pár metrov. Avšak všetko chce asi čas,“ myslí si Šiller.