Úradujúci prezident Recep Tayyip Erdoğan získal 49 percent hlasov, umiestnil sa na prvom mieste, no nezískal nadpolovičný počet hlasov, ktorý je potrebný pre víťazstvo v prvom kole (v čase písania tohto textu ešte stále neboli oznámené oficiálne výsledky). Konečného víťaza tak zrejme určia voliči v druhom kole 28. mája.

Jeho vyzývateľ, kandidát väčšiny opozičných strán Kemal Kiliçdaroğlu získal 45 percent hlasov. To je najlepším výsledkom kandidáta opozičných republikánov (CHP) za posledných dvadsať rokov, ale konečné víťazstvo v druhom kole je pri danom odstupe už len málo pravdepodobné.

Na porovnanie kandidát CHP Muharrem Ince – ktorý chcel teraz kandidovať znovu a svoju kandidatúru na vlastnú päsť stiahol len pár dní pred voľbami – získal v roku 2018 iba 30,6 percenta hlasov, kým kandidáti menších opozičných strán, ľavico-kurdskej HDP a nacionalistickej IYI, získali okolo 8 a 7 percent hlasov.

Kiliçdaroğlu tak síce získal výrazne viac než jeho predchodca z CHP, ale o niečo menej, než bol súčet hlavných opozičných kandidátov (45 verzus 46,3 %).

V centrále CHP však musí vládnuť veľké sklamanie, keďže prieskumy dávali Kiliçdaroğluovi dobrú šancu voľby vyhrať. Teraz ide do druhého kola s odstupom, ktorý len ťažko doženie.

Na druhej strane, predsa len trochu oslabený je aj Erdoğan – namiesto 52,6 (2018) či 51,8 percent (2014) získal menej než 50 percent, prvýkrát tak nebol zvolený už v prvom kole (predtým ešte prezidenta volil parlament).

„Erdogan vyhral všetky minulé voľby v prvom kole. V tomto smere je pre neho doterajší výsledok malou fackou, no predáva to ako veľký úspech. Erdogan zabodoval svojou charizmou a tiež podporou provládnych vysielačov,“ vysvetľuje šéf tureckého oddelenia Deutsche Welle Erkan Arikan.

„Štátna televízia TRT informovala o predvolebnej kampani celkovo 48 hodín a iba 28 minút pripadlo na Kilicdaroglu –aj väčšinou negatívnym pokrytím. Tu sa všeobecne predpokladalo, že ničivé zemetrasenie, chorá a katastrofálna ekonomická situácia a masívny odlev mozgov veľmi dobre vzdelaných absolventov vysokých škôl by znamenal, že opozičný kandidát by mohol vyhrať už v prvom kole. Teraz sa veci vyvinuli inak a je zaujímavé, že to nikto nepredvídal,“ hodnotí Arikan prekvapivý výsledok.

Úspechom opozície je, že dokázala zvíťaziť nielen vo svojich tradičných baštách na pobreží Egejského mora, ale aj v Ankare a Istanbule, kde okrem im nakloneným mestským voličom žije aj veľký počet prisťahovalcov z vidieka.

Oba volebné okrsky preto v roku 2014 i 2018 získal Erdoğan, teraz stratil okrem dvoch tureckých metropol aj južné pobrežie krajiny s regiónmi ako Adana či Antalya. Bašty AKP sú, naopak, vo vnútrozemí a na pobreží Čierneho mora s mestami ako Konya či Erzurum, najmä však na vidieku.

Svoje najlepšie výsledky mal však Kiliçdaroğlu na východe v kurdských regiónoch. Tam je CHP tradične slabá, pomohla mu však podpora kurdskej YSGP. Navyše, v domácom Tunceli voliči preferovali „svojho“ kandidáta, Kiliçdaroğlu tam získal vyše 80 percent hlasov, viac než kdekoľvek inde.

Vysoká volebná účasť

Pozoruhodná je výnimočne vysoká volebná účasť, voliť prišlo až 90 percent oprávnených voličov. Volebná účasť je v Turecku tradične vysoká, tentoraz prekonala dokonca rok 2018, keď voliť išlo závratných 86,2 percenta. Svedčí to aj o tom, aká polarizujúca je osobnosť Erdoğana, no jeho kandidatúra zmobilizovala nielen odporcov, ale aj jeho prívržencov.

Tých si Erdoğan udržal aj napriek hospodárskej kríze, časť jeho prívržencov si stále pamätá skoršie hospodárske úspechy, časť si zas cení jeho proislamskú politiku. Do nástupu AKP bolo ukazovanie náboženských symbolov na verejnosti, ako napríklad nosenie hidžábu, zakázané alebo sa považovalo za opovrhnutiahodné. Keď manželka Erdoğanovho predchodcu nosila hidžáb, v krajine, ktorá sa chválila svojím sekularizmom, to vyvolalo škandál.

Navyše má Erdoğan výhodu, že pri toľkých kalamitách vo svete je už nejednému voličovi ťažko povedať, za čo presne nesie prezident vinu. Napríklad inflácia je dlhodobým tureckým problémom, ktorý ešte vyostrila súčasná kríza v zahraničí, no najväčší podiel na 44-percentnej inflácii bude mať napriek všetkému politika tureckej centrálnej banky nariadená prezidentom.

Všetko má v rukách nacionalista

Vzhľadom na svoju silnú východiskovú pozíciu je viac než pravdepodobné, že druhé kolo Erdoğan rozhodne vo svoj prospech.

Pomôcť mu môže aj to, že jeho „ľudová koalícia“ z islámsko-konzervatívnej AKP a ultranacionalistickej MHP vyhrala popri prezidentských aj paralelné parlamentné voľby a zrejme bude v parlamente tvoriť väčšinu poslancov. Podľa niektorých pozorovateľov by to mohlo Erdoğanovi v druhom kole pomôcť, voliči nebudú chcieť voliť prezidenta, ktorý by nemal za sebou podporu parlamentu.

Navyše, Erdoğan a Kilicdaroglu musia zápasiť najmä o voličov tretieho z kandidátov – ultranacionalistu Sinana Oğana. Ten sa síce zatiaľ nerozhodol, ktorého z kandidátov podporí, a tvári sa, že bude drahou nevestou. Od Kiliçdaroğlua požaduje vylúčenie spolupráce s Kurdmi, ktorí kandidáta CHP v kampani podporili, a domáha sa deportácie sýrskych utečencov.

Erdoğan je kvôli svojim politickým pozíciám, ale aj kvôli aure silného muža pre Oğanových voličov príťažlivejší než pomerne tichý a kultivovaný Kiliçdaroğlu. Aj ten síce chcel hľadať spôsoby, ako motivovať Sýrčanov vrátiť sa do Sýrie, no vystupoval menej silácky.

To je paradox, práve Erdoğan bol ten, kto pre utečencov z iných moslimských štátov ukazoval veľké pochopenie a dovolil miliónom, aby sa v Turecku usadili. Kým CHP mala pocit, že so svojím často omnoho rigidnejším výkladom islamu sa Arabi či Afganci do sekulárneho Turecka nehodia.

Na rozdiel od Oğana či Erdoğanových partnerov v MHP sa však tvrdá protiutečenecká rétorika zdala Kiliçdaroğluovi príliš špinavá.

„Na jednej strane národné a ultranárodné strany viedli veľmi úspešnú predvolebnú kampaň, v ktorej išlo hlavne o to, ako sa vyrovnať s utečencami v Turecku. To bolo namierené proti Kiliçdaroğluovi, ktorého obvinili, že nerieši to, čo nazývajú ‚utečenecký problém‘. Mladí voliči navyše zrejme neprišli k urnám v takej miere, v akej dúfali,“ vysvetľuje turecký novinár. Navyše, časť Inceho voličov mohla dať hlas odstúpenému kandidátovi, alebo odovzdať neplatný lístok. To však nie je všetko:

„Spojenectvo šiestich strán, ktoré za Kiliçdaroğluom stoja, je pre mnohých voličov veľmi nestabilné. Počas posledných dní som opakovane počúval komentáre, že toto spojenectvo šiestich by sa čoskoro mohlo opäť rozpadnúť. Preto malo zmysel držať sa dobre známeho, než sa spoliehať na konšteláciu, ktorá by mohla viesť k ešte väčšej nestabilite,“ nazdáva sa Arikan.

So svojím hodnotením nie je sám – nejeden pozorovateľ si myslí, že ak Kilicdaroglu prekvapivo nezvíťazí v druhom kole, pre zjednotenú opozíciu tak na dlhý čas odzvonilo.