Bratislavské planetárium zrejme nebude Vallo hádže viacročné úsilie astronómov cez palubu za sľub miliónov po roku 2030

Park kultúry a oddychu v Bratislave bolo legendárne kultúrne zariadenie, v ktorom generácie Bratislavčanov zažili stužkové, venčeky, plesy či mnohé koncerty. Prvé kultúrne podujatie sa tu konalo už v roku 1955 a jedným z posledných veľkých akcií, ktoré sa tu konali, bola tanečná súťaž v roku 2009.

Mestské zastupiteľstvo za primátorovania Andreja Ďurkovského totiž v roku 2005 predalo pozemky pod PKO spoločnosti Henbury Development patriacej J&T za vtedajších 281 miliónov korún. V roku 2009 sa začalo s búraním budov, no po tlaku verejnosti to bolo zastavené. Budovy potom stáli niekoľko rokov nevyužívané.

Až v roku 2015, keď bol primátorom Ivo Nesrovnal, sa veci pohli. Mesto predalo Henbury Development aj budovy na pozemkoch, ktoré tomuto developerovi už patrili, a to za jedno euro. Primátor tento krok obhajoval tým, že sa tým mesto vyhlo hrozbe pokút za desiatky miliónov eur. Urobil to pritom v čase, keď už existoval rozsudok Najvyššieho súdu, že mestu žiadne pokuty nehrozia.

Na mieste má vyrásť pokračovanie administratívno-bytového komplexu River Park. Výstavba sa dodnes nezačala.

Zbúranie PKO bolo pre mnohých Bratislavčanov tvrdou ranou. Mesto vtedy prišlo nielen o časť svojho genia loci, ale aj o posledný súbor veľkokapacitných koncertných sál s výbornou akustikou.

Súčasťou vyrovnania záväzkov medzi mestom a developerom bola dohoda, že sa v novom projekte zachová verejná funkcia aspoň v časti priestoru, na ktorom PKO stálo. Vtedy vznikol plán, že tu bude stáť planetárium so 140 miestami na sedenie, teda sála, v ktorej sa premieta hviezdna obloha či iné astronomické úkazy, no môžu sa tu premietať aj iné trojdimenzionálne pohľady, napríklad na vegetáciu či ľudské telo.

Bratislava je jedno z miest, ktoré planetárium nemá, spomedzi európskych hlavných miest je pritom posledným takým.

Pohľad na hlavnú budovu Parku kultúry a oddychu počas začiatku búracích prác koncom roka 2015. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Blesk z jasného neba

V roku 2018 bolo medzi mestom, developerom a občianskym združením Slovenské planetária podpísané memorandum o spolupráci na tomto projekte. V súčasnosti je projekt už vo fáze, keď je kompletne pripravená projektová dokumentácia, na základe ktorej je možné vydať stavebné povolenie.

Koncom minulého týždňa však Slovenské planetáriá na svojej facebookovej stránke zverejnili informáciu, že „mesto hodilo planetárium cez palubu“. Dohodlo sa totiž s developerom WOAL (premenovaná firma Henbury Development) na dodatku k pôvodnej zmluve, kde sa projekt planetária nahrádza novými záväzkami.

Inými slovami, miesto planetária sa na danom mieste má nachádzať park, prípadne „menšia budova s obmedzenými rozmermi a bližšie neurčenou verejnou funkciou“. Developer má miesto vybudovania planetária, ktoré by musel tridsať rokov aj prevádzkovať, mestu zaplatiť 8,18 milióna eur bez špecifikovania účelu a darovať projektovú dokumentáciu pre projekty Živé námestie a Plató Staromestská v hodnote dvoch miliónov eur.

OZ Slovenské planetáriá: „Čo má takéto konanie do činenia s deklarovanou transparentnou politikou zo strany mesta?“Zdieľať

O tomto sa má v mestskom zastupiteľstve hlasovať na štvrtkovom zasadnutí, teda iba týždeň po zverejnení tejto informácie. Občianske združenia Slovenské planetáriá kritizuje, že nebol vytvorený dostatočný priestor na odbornú diskusiu všetkých zúčastnených strán, ktoré podpísali v roku 2015 memorandum o spolupráci a vzájomnom informovaní sa o projekte. „Iste, memorandum nie je striktne právne záväzné, ale čo má takéto konanie do činenia s deklarovanou transparentnou politikou zo strany mesta?“ pýta sa občianske združenie vo svojom vyhlásení.

Podľa primátora ľudia planetárium ironizovali

Primátor Matúš Vallo celý prípad zarámcoval tak, že záväzok, aby investor investoval do vlastného majetku (planetária), mesto vymení za „skutočne pridanú hodnotu pre všetkých obyvateľov“. Dohodu o vybudovaní planetária označil za nevýhodnú. „Už v čase zverejnenia tohto zámeru sa uzavretá dohoda stala predmetom mnohých ironických poznámok,“ argumentuje.

Vallo kritizuje, že vybudované planetárium by ostalo majetkom developera a mesto „by nemalo žiadny alebo iba minimálny dosah na služby, ktoré by developer v rámci planetária a mediatéky ponúkal“. Súkromník by tak určoval napríklad výšku vstupného alebo otváracie hodiny. Podľa dohody by planetárium takýmto spôsobom prevádzkoval tridsať rokov.

Peter Volek z OZ Slovenské planetáriá to nevníma ako relevantný argument. „Tridsať rokov je dostatočne dlhé obdobie, aby sa ukázalo, ako účelné je planetárium v zdieľanom používaní investora ako súkromného podnikateľa a používaní pre verejnoprospešné účely mesta,“ hovorí Volek pre Postoj.

„Za tú dobu sa mesto a investor vedia veľakrát zhodnúť na ďalšom pokračovaní prevádzky alebo prevzatí celej budovy či prevádzky do rúk trebárs aj mestskej organizácie alebo iných organizácií, ktoré môžu nadviazať na predošlých úspešných tridsať rokov. Tento argument je za nás len odvádzaním pozornosti od ťažiska problému,“ dodáva Volek.

Astronomickí nadšenci Volek a Bartek Mesto zmietlo zo stola osem rokov intenzívnej práce. O planetáriu zavádzalo

Jakub Lipták

Rozhodnutie hlavného mesta v neprospech planetária je ťažké sklamanie a strata pre bratislavskú verejnosť, hovoria aktivisti.

Vallo zacelí ranu v srdci mesta. Platom

Vallo je presvedčený, že mesto vyrokovalo s developerom výhodnejšie podmienky. Kým vybudovanie planetária malo byť v hodnote asi osem miliónov eur a planetárium by nebolo mestským majetkom, „mesto po novom môže získať od developera zdroje v hodnote takmer 11 miliónov eur, ktoré budú investované do projektu premostenia Staromestskej ulice – Plató Staromestská.“ Aspoň tak to uvádza vo svojom vyhlásení primátor.

„Postavením plata zacelíme historickú ranu v srdci mesta a vytvoríme úplne nový kvalitný verejný priestor pre všetkých obyvateľov. Toto považujeme za oveľa vhodnejšiu protihodnotu za zbúrané PKO,“ píše primátor.

Volek túto argumentáciu spochybňuje. „Odhliadnuc od trochu divného zaokrúhlenia smerom nahor (10,18 milióna eur, nie 11 miliónov) mesto navrhuje kompletne zastaviť projekt, ktorému chýba prakticky už len stavebné povolenie – planetárium by mohlo reálne stáť už v roku 2028 –, a nahradiť ho hotovosťou do mestského rozpočtu (na prakticky akékoľvek účely) a projektovou dokumentáciou ,vzdušných zámkov‘ bez povolení a financovania, ktoré môžu veľmi ľahko pri najmenšej zmene vedenia skončiť v koši,“ vysvetľuje.

Primátor Matúš Vallo k predstaveniu architektonického návrhu pre Plató Staromestská. Foto: TASR/Pavel Neubauer

A ako upozorňuje člen riadiaceho výboru OZ Slovenské Planetáriá Juraj Kubica, s vyplatením spomínaných miliónov to vôbec nie je také jednoduché, ako prezentuje primátor.

„Navrhovaný ,deal‘, ako ho predkladá primátor, je veľmi podivný z hľadiska záujmov mesta. Nové plnenie má mať odklad tej finančnej čiastky až po roku 2030. Taký dlhý čas, kedy sa môže všeličo zmeniť, je pre nás ťažko pochopiteľný a je to ťažko vysvetliteľné verejnosti,“ hovorí Kubica pre Postoj.

„Primátor verejne cez tlačový odbor hovorí, že tie peniaze mesto dostane od investora a za ne postaví Plató Staromestská a možno obnovu Kamenného námestia. To je lož,“ pokračuje.

„To, čo sa píše v návrhu dodatku, je, že teraz má mesto bezplatne dostať projektovú dokumentáciu a zvyšok, teda osemmiliónový príspevok, do rozpočtu do troch rokov od kolaudácie posledného objektu River Park 2. Ak by sa teraz vydalo stavebné povolenie, päť-šesť rokov sa bude stavať a kolaudovať, a keď k tomu prirátame tri roky, tak sme bez problémov v roku 2031. Navyše tam vôbec nie je špecifikovaný účel tých prostriedkov,“ vysvetľuje Kubica.

Primátor Vallo by musel byť vo funkcii štvrté volebné obdobie, aby za jeho mandátu mesto dostalo prisľúbené milióny.Zdieľať

To znamená, že mesto by prostriedky určite nedostalo v tomto volebnom období, ktoré sa končí v roku 2026, ale pravdepodobne ani v tom budúcom, ktoré sa skončí v roku 2030. Primátor Vallo by musel byť vo funkcii štvrté volebné obdobie, aby za jeho mandátu mesto dostalo prisľúbené milióny.

Peter Volek sa obáva, že schválenie tohto dodatku mestským zastupiteľstvom by roky pripravovaný projekt planetária definitívne pochovalo. „Skončením tohto projektu by sme dali ďalší klinec do rakvy nádejnej budúcnosti, aby Bratislava konečne mala inštitúciu, ktorá je náplňou želania všetkých ľudí, ktorí chcú mať populárno-vzdelávaciu inštitúciu, ktorá mestu chýba popri múzeu, galérii a iných zariadeniach, ktoré v meste už dávno máme,“ vyjadruje sa.

Argumentom proti sú aj vyvíjajúce sa technológie

Primátor Vallo má pochybnosti aj o opodstatnenosti planetária ako takého. „Technológie sa rýchlo vyvíjajú a už dnes sú na trhu také, ktoré za výrazne nižšiu cenu dokážu sprostredkovať podobný multivizuálny zážitok,“ píše.

„Hodnota záväzku o takmer päť rokov spustiť a ďalších tridsať rokov prevádzkovať zariadenie založené na technológiách zo segmentu s mimoriadne rýchlym vývojom je prinajmenšom diskutabilná,“ tvrdí ďalej Vallo a uzatvára: „Planetárium na nábreží a podmienky, za ktorých malo byť prevádzkované developerom, však podľa nás naozaj nebolo riešenie v najlepšom záujme mesta.“

Ani týmto argumentom Peter Volek nerozumie. „Planetáriá v porovnateľných mestách, ako je napríklad Praha a Brno, fungujú už desiatky rokov a v posledných rokoch oboje mestá zhodnotili, že ich budúcnosť je ešte na dlhé roky do budúcna, a tak investujú ďalšie veľké peniaze do technológií. V Prahe to bude, myslím, 200 miliónov českých korún, v Brne bola rekonštrukcia zhruba pred piatimi rokmi tiež v čiastke niekoľkých desiatok miliónov českých korún,“ vysvetľuje Volek.

„Sú radní páni z týchto miest naozaj takí naivní, že by investovali také milióny do technológie, ktorá nemá budúcnosť, alebo kto sa potom mýli?“ pýta sa.

Na stretnutie Vallo neprišiel

V pondelok sa uskutočnilo aj stretnutie zástupcov OZ Slovenské planetáriá s vedením magistrátu Bratislavy, na ktoré primátor neprišiel. „Zatiaľ čo sme rokovali a prednášali odborné argumenty, tak pán primátor, ktorý sa mohol pripojiť aspoň online, bol ticho, ale zverejnil na internete svoj veľmi rozsiahly a veľmi ostrý status, v ktorom uviedol ďalšie nepravdivé tvrdenia odsudzujúce planetárium,“ hovorí Kubica vo videu.

Juraj Kubica z OZ Slovenské planetáriá informuje o výsledku rokovaní s vedením mesta

Zámer primátora mesta kritizuje aj Martin Mlýnek, neúspešný kandidát na primátora Bratislavy v roku 2022. „Developer by nikdy nepristúpil k zámene záväzkov, ak by to pre neho nebolo finančne výhodné. Je evidentné, že mesto – a teda obyvatelia – dostanú menej,“ vyjadruje sa Mlýnek pre Postoj.

Martin Mlýnek: „Ak by planetárium vychádzalo lacnejšie než ,Vallovo plató‘, tak by ho developer postavil a prevádzkoval spolu aj s ostatnými záväzkami.“Zdieľať

„Ak by planetárium vychádzalo lacnejšie než ,Vallovo plató‘, tak by ho developer postavil a prevádzkoval spolu aj s ostatnými záväzkami. Je teda isté, že takýmto vyrovnaním sa zbaví developer výrazne nákladnejších záväzkov,“ argumentuje.

„Okrem ekonomických aspektov je tu možno ďaleko dôležitejší. Mesto kvôli tomuto rozhodnutiu nedostane adekvátnu vzdelávaciu a kultúrnu inštitúciu, protihodnotu v podobe planetária, ktoré naše hlavné mesto dosiaľ nemalo, chýba a naďalej bude chýbať,“ dodáva Mlýnek.

Plató možno aj tak ostane len na papieri

Podľa Mlýneka sa mesto malo zaviazať, že získané prostriedky použije na rovnaký projekt, teda výstavbu planetária, hoci aj v inej lokalite. „Bratislava ostane jedným z mála hlavných miest bez planetária len preto, že primátor Vallo ho vymenil za plató, ktoré by inak ostalo zrejme ešte dlho len na papieri, ako mnoho iných projektov jeho doterajšej éry, a navyše je možné, že na papieri ostane, aj ak táto zámena nastane,“ uzatvára Mlýnek.

Kritický k zámeru je aj bývalý staromestský poslanec za Team Vallo a občiansky aktivista Damas Gruska. Hoci samotné planetárium ako náhradu za PKO považoval za absurdné, projekt, ktorý sa má – aspoň teoreticky – vybudovať miesto neho, vníma ako nesystémový a neopodstatnený.

„Plató nad Staromestskou je svojím spôsobom priam esenciálnym symbolom primátorovania Matúša Valla: nič zásadné nerieši, stojí veľa peňazí, vytvára ,akože parčík‘ pár metrov od jedného z najväčších parkov v Starom Meste a je len pokračovaním nahrádzania riešení systémových problémov Bratislavy malými mestskými zásahmi,“ hovorí Gruska pre Postoj.

Nič nenasvedčuje tomu, že by magistrátom argumenty odbornej verejnosti akokoľvek pohli. Bod zo štvrtkového zastupiteľstva stiahnuť odmietol a je viac než pravdepodobné, že v mestskom zastupiteľstve, kde má Vallo pohodlnú väčšinu svojich poslancov (29 zo 45), návrh prejde.

Ak sa tak stane, Bratislava ostane ešte na roky jediným hlavným mestom v Európe, ktoré žiadne planetárium nemá. A na milióny, ktoré J&T spolu s Matúšom Vallom sľubujú Bratislavčanom, si tí budú musieť počkať zrejme až do roku 2031.