Rastúca drogová kriminalita v Bruseli Zatvorte miesta na bezpečnú konzumáciu drog, vyzýva belgické liberálne hnutie

Na násilie spojené s obchodom s drogami si obyvatelia Antverp, druhého najväčšieho mesta Belgicka, už postupne zvykajú. Tento súčasne druhý najväčší prístav v Európe, do ktorého smerujú lode z Latinskej Ameriky a ktorý sa tak stal ideálnou vstupnou bránou do Európy pre drogové kartely, zažil len v roku 2022 až 81 strelieb a explózií spojených s drogovou činnosťou. Teraz sa však stávajú drogy a násilie, ktoré je s nimi spojené, obrovským problémom aj pre hlavné mesto Belgicka Brusel.

Iba pred pár mesiacmi sa belgický federálny minister spravodlivosti Vincent Van Quickenborne musel dvakrát pod policajnou ochranou ukryť do tajného úkrytu, pretože drogové gangy sa mu vyhrážali únosom. Vo februári 2023 bola situácia s drogovými trestnými činmi už taká zlá, že Belgicko po prvýkrát v histórii vymenovalo drogovú komisárku, ktorá má za úlohu pripraviť komplexnú analýzu riešenia čoraz horšej situácie.

Táto komisárka sa teraz, na začiatku septembra, vyjadrila, že situácia je veľmi zlá a neexistuje jej jednoduché riešenie. Vo všetkých mestách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Antverp, sa rapídne zvyšuje konzumácia kokaínu. V samotnom Bruseli vzrástlo užívanie tejto drogy iba medzi rokmi 2021 a 2022 o 28 %. Kým Antverpy sú dlhodobo mestom s najväčšou mierou užívania kokaínu v Európe, Brusel sa v tomto rebríčku dostal už na štvrté miesto.

Hlavná stanica Gare de Midi: 3500 priestupkov ročne

Špecificky sa situácia v belgickom hlavnom meste zhoršuje najmä na jeho najdôležitejšej železničnej stanici Gare de Midi. Táto vlaková stanica slúži ako hlavný medzinárodný uzol, ktorým prechádzajú vlaky ako Thalys a Eurostar spájajúce Brusel s Amsterdamom, Parížom či Kolínom nad Rýnom. Najčastejšie ju využívajú aj medzinárodné návštevy vrátane europoslancov.

Stanica sa však nachádza vo veľmi chudobnej štvrti, ktorá už pred súčasnou vlnou drogovej zločinnosti nebola úplne bezpečným miestom. V auguste boli pritom zverejnené šokujúce informácie – policajti tu zaznamenávajú v priemere 10 priestupkov denne (krádeže, vydieranie a trestné činy súvisiace s drogami) a približne 3500 ročne. Toto číslo znamená, že na Gare de Midi sa udeje ročne toľko priestupkov, koľko na staniciach v 13 flámskych mestách dokopy.

Portál Politico priniesol viacero rozhovorov s miestnymi podnikateľmi, ktorí sa vyjadrujú, že žiadni zamestnanci už nechcú brať nočné zmeny a v okolitých hoteloch, ktoré by mali vďaka prítomnosti dôležitej medzinárodnej stanice prekvitať, naopak, dochádza k úbytku hostí.

V Bruseli sa už zorganizovalo rozsiahle občianske hnutie so sympatizantmi takmer vo všetkých štvrtiach, ktoré žiada federálne a regionálne úrady o okamžitú reakciu na túto situáciu. Rovnakú požiadavku svojím listom vzniesla aj šéfka štátnych železníc SNCB Sophie Dutordoir.

Čítajte tiež

Silnejúce drogové kartely vo svete 110 ton kokaínu v Antverpách a tisíc mŕtvych v USA týždenne. Kam to povedie?

Ján Cipár

Celosvetový obchod s drogami je na vzostupe. V USA zomrelo na predávkovanie drogami za posledných 20 rokov viac ako milión ľudí.

Konzumácia drog má svoje „bezpečné miesta“

Jednotlivé úrovne vlády reagovali na verejný tlak začiatkom septembra, a to otvorením policajnej stanice priamo na Gare de Midi, posilnením kamerových záznamov, ale aj zvýšením počtu sociálnych pracovníkov. V Bruseli totiž okrem zločinnosti stúpa aj počet ľudí bez domova, medzi rokmi 2020 a 2022 ide o zvýšenie o 18,9 %. Problémom je, že súčasná vláda Bruselu, na ktorej čele stoja socialisti, pristupuje k užívaniu drog veľmi zhovievavo.

Okrem relatívne nízkych pokút pre užívateľov (v priemere iba okolo 150 eur) dokonca otvorila aj tzv. miesto konzumácie drog, ktoré sa nachádza blízko Gare de Midi a kam môžu prísť drogovo závislí bez akýchkoľvek problémov pod dohľadom užívať drogy. Mesto tak podľa svojich slov vytvorilo „bezpečné miesto“, kde je k dispozícii aj zdravotnícky a sociálny personál.

Zdôvodnenie tohto kroku je, že týmto spôsobom nedôjde u závislých ľudí k predávkovaniu, mesto to chápe ako „podanie pomocnej ruky“. O podobné projekty sa snažia aj ďalšie svetové metropoly, ako je San Francisco, kde viaceré takéto iniciatívy umožňujú užívateľom, aby si priniesli predtým získané (aj tvrdé) drogy, ako sú heroín a fentanyl, a užili ich pod dohľadom personálu vyškoleného na reakciu v prípade predávkovania.

Kritici však upozorňujú, že takýto prístup vôbec nerieši koreň problému (nie je prítomná aktívna snaha presvedčiť konzumentov, aby prestali), ale iba aktuálne symptómy. Navyše tieto projekty vysielajú signál, že brať drogy je vlastne úplne v poriadku.

Tvrdá kritika od liberálov

Paradoxne, najviac proti týmto opatreniam vystupujú v Bruseli frankofónni liberáli. Ich hnutie pod názvom Mouvement réformateur („reformné hnutie“), na ktorého čele stojí iba 37-ročný Georges Louis Bouchez, sa veľmi odlišuje od progresívnych a ľavicových strán v Belgicku či v iných štátoch Európy, alebo v USA. Dá sa povedať, že dnes sú na frankofónnej strane asi najatraktívnejšou voľbou aj pre zostávajúcu minoritu konzervatívcov.

Kresťanskí demokrati, ktorí v minulosti dlhé desaťročia belgickej politike dominovali a až do 90. rokov dokázali stáť na kresťanských princípoch, sú dnes v politickom priestore inde. Pred pár rokmi totiž prešli vnútornou premenou, po ktorej sa ich postoje dajú označiť za sociálny liberalizmus (väčšina komentátorov ich už radí k ľavici), odstránili akékoľvek zmienky o kresťanstve zo svojho názvu (premenovali sa na Les Engagés – „angažovaní“) a v oficiálnych dokumentoch o ich hodnotovom ukotvení je možné nájsť iba vágne odkazy na humanizmus.

Naproti tomu sa liberáli pod vedením Georga Louisa Boucheza zmenili na jasne pravicovú stranu. Najviac sa vyhraňujú proti súčasnej uvoľnenej politike voči drogám, kritizujú zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Bruseli, vyzývajú na väčšiu ochranu slobody prejavu a najviac zdôrazňujú hodnotu práce a podnikavosti.

Navyše Bouchez sa výrazne vymedzuje aj proti kultúre „woke“ a neváha ju kritizovať ani na verejných podujatiach. Najviac ho iritujú rôzne koncepty utláčaných a utláčateľov, sám sa často vyjadruje o dôležitosti osobnej zodpovednosti, ktorú zdôrazňuje aj práve pri problematike drog.

Čítajte tiež

100-tisíc úmrtí na predávkovanie ročne Kríza návykových látok v USA si žiada zásahy voči farmafirmám, Mexiku či Číne

Ján Cipár

Viacerí republikánski aj demokratickí politici navrhujú úder americkej armády proti drogovým kartelom priamo na mexickom území.

Nebezpečenstvo nebanalizovať, ale pripomínať ho

Bouchez v reakcii na situáciu na Gare de Midi vyzval na tvrdšie postihovanie nielen dílerov, ale aj konzumentov tvrdých drog. Je za okamžité zavretie miest na konzumáciu návykových látok, pretože – ako sa sám vyjadril – „v okolí drogovej miestnosti existuje tichá dohoda, podľa ktorej polícia nekontroluje narkomanov, takže títo ľudia si zoberú drogy a potom (v takomto stave) iba tak vyjdú na ulicu... tieto miestnosti stoja viac ako 4 milióny eur ročne, čo je strašné, keď uvážime, že ich cieľom nie je dostať ľudí z drogovej závislosti“.

Podľa neho majú na svojich rukách krv aj konzumenti, keďže predaj drog financuje vojny, terorizmus vo svete, ale aj násilie gangov v Belgicku. Kritizuje politikov, ktorí majú voči konzumácii drog zhovievavý postoj, nedávno sa vyjadril, že „ak politik povie, že fajčil jointa, vyzerá cool. Toto nie je normálne. Spotrebitelia musia pochopiť, že vziať si v nočnom klube koks nie je trendy, je to trestné. Financuje to zločinecké organizácie. Netreba vôbec drogovať“.

Reformné hnutie pod jeho vedením sa nedávno vyslovilo aj proti depenalizácii marihuany v aktuálnej situácii. Súčasná belgická vláda totiž koncom augusta avizovala legalizáciu jej predaja, dokonca s otvorenou motiváciou zvýšenia daňových príjmov z takéhoto obchodu. Bouchezovo hnutie sa vo svojej tlačovej správe postavilo proti: „Marihuana je nebezpečná pre zdravie a niektorí konzumenti končia v psychiatrických nemocniciach. Nebezpečnosť produktu nesmieme banalizovať, ale pripomínať ju.“

V roku 2024 sa v Belgicku konajú nielen eurovoľby, ale aj voľby do federálneho parlamentu a do regionálnych parlamentov, teda flámskeho, valónskeho a bruselského. Bezpečnosť bude pre liberálov kľúčovou témou. Po dlhom období by chceli prevziať kontrolu Bruselu od socialistov a ostrejší prístup ku kriminalite im môže výrazne pomôcť.