Konflikt medzi Indiou a Kanadou Atentáty nie sú našou politikou, tvrdí ázijská veľmoc

Trudeau nazval čin hrubým porušením kanadskej suverenity. Kanada po premiérovom vyhlásení vyhostila indického agenta s diplomatickým krytím, India zas jeho kanadského náprotivku v Novom Dillí.

Zavraždený Hardeep Singh Nijjar sa z Indie do Kanady prisťahoval v polovici 90. rokov a získal kanadské občianstvo. India považovala Nijjara za teroristu a vinila ho z údajného prepojenia na separatistov presadzujúcich vznik Chálistanu, teda vlastného nezávislého štátu náboženskej komunity sikhov.

Prívrženci tohto vierovyznania žijú prevažne v regióne Pandžáb v severnej Indii. V zahraničí sú často nesprávne považovaní za moslimov, nosia totiž veľké turbany.

Čo je Chálistan?

Pandžáb bol v roku 1947 rozdelený medzi Indiu a Pakistan, pričom sikhovia zostali v jeho východnej indickej časti. Tam dodnes tvoria väčšinu populácie, zo zhruba 30 miliónov obyvateľov Pandžábu tvoria sikhovia asi 58 percent.

Ich najväčšia exilová komunita dnes žije práve v Kanade, ktorá je domovom až trištvrte milióna sikhov. Prví z nich do Kanady dorazili ešte počas vlády Britského impéria. Dnes patria k výrazným tváram kanadského verejného života, napríklad politik liberálnej strany Harjit Sajjan bol v rokoch 2015 až 2021 ministrom obrany.

Kanada je domovom až trištvrte milióna sikhov, ktorí patria k výrazným tváram kanadského verejného života. Politik liberálnej strany Harjit Sajjan bol v rokoch 2015 až 2021 ministrom obrany.Zdieľať

V Indii medzitým väčšina sikhov zostala lojálna k indickému štátu, no koncom 70. rokov sa medzináboženské vzťahy začali vyhrocovať. Čoraz častejšie dochádzalo k násilným stretom a menšie radikálne skupinky spustili sériu útokov proti indickému štátu, ktorý vinili z útlaku, a proti hinduistom vo všeobecnosti.

K výraznej eskalácii nakoniec došlo v júni roku 1984. Pod vedením Jarnaila Singha Brindhanwhaleho skupina sikhských radikálov obsadila najdôležitejšiu svätyňu sikhov, Zlatý chrám v meste Amritsar.

India po niekoľkých dňoch neúspešných rokovaní spustila operáciu Modrá hviezda a silové zložky vtrhli do chrámu. Ale hoci sa podarilo extrémistov poraziť a Brindhanwhale prišiel v prestrelke o život, z politického pohľadu bol indický ťah fiaskom.

Sikhov násilný zákrok Nového Dillí odcudzil. Premiérka Indira Gándhíová bola v októbri 1984 zastrelená dvoma sikhskými členmi svojej ochranky a tisícky sikhov následne začali vojenské povstanie proti vláde s cieľom definitívne sa osamostatniť.

Ešte radikálnejšie reagovala exilová komunita, pre ktorú sa Impérium sikhov z prvej polovice 19. storočia stalo idealizovanou predstavou vlastného štátu, pre ktorý sa dnes zaužívalo pomenovanie Chálistan.

Odboj sikhov ustal v polovici 90. rokov 20. storočia približne v tom istom čase, keď v Kanade zavraždený Nijjar Indiu opustil. V uplynulých rokoch sa medzináboženské vzťahy v Indii zase výrazne zhoršili. Na vine je vláda hinduistickonacionalistickej strany BJP, ktorá využíva ostrú antimoslimskú rétoriku na mobilizáciu svojho elektorátu.

Táto politika teraz polarizuje nielen Indiu, ale aj Indov v zahraničí. Sikhovia totiž nie sú jedinou skupinou indického pôvodu v Kanade, v krajine žije aj vyše 800-tisíc hinduistov.

V posledných rokoch sa Kanada tešila aj rastúcemu záujmu indických mladých ľudí, až polovica zahraničných študentov v uplynulých rokoch pochádzala z Indie.

Tieto komunity teraz zneistilo vyhlásenie indického ministerstva zahraničných vecí, ktoré svojich občanov v Kanade vyzvalo na obozretnosť.

Problém pre Američanov

Nepríjemný je spor medzi dvoma partnermi najmä pre Washington, ktorý sa pokúšal v uplynulých rokoch prehĺbiť väzby s Dillí a zaistiť si tak ak už nie spojenca, tak prinajmenšom partnera v spore s Čínou.

Vyhlásenia Trudeaua teraz tlačia Spojené štáty do podpory svojho severného partnera, avšak nielen im sa do toho veľmi nechce. Aj Austrálčania vyhlásili, že si chcú počkať na viac dôkazov.

Kanada dodnes nevysvetlila, či Nijjar bol len nevinným aktivistom alebo bol skutočne zapojený do teroristických aktivít, ako tvrdí India. Podľa jeho syna sa pravidelne stretával s kanadskou tajnou službou.Zdieľať

Kanada zatiaľ nezverejnila dôkazy o zapojení Indie do vraždy, ktorými údajne disponuje, i keď ich vraj ukázala svojim zahraničným partnerom. To viedlo k špekuláciám, či sú dôkazy postačujúce alebo či, naopak, Trudeau predčasne nevytiahol čosi, o čom ani jeho tajné služby neboli celkom presvedčené, lebo chcel ráznu prosikhskú pozíciu speňažiť v kampani.

Vzhľadom na to, že už ani indický minister zahraničných vecí jasne nehovorí, že India nie je zapojená do vraždy Nijjara, a len všeobecne odmietol, že by atentáty boli indickou štátnou politikou, sa však možno domnievať, že Trudeau nerozprával celkom „do vetra“.

To zrejme potvrdzuje aj šéf kanadskej tajnej služby, podľa ktorého sa zistenia opierajú aj o informácie zo strany partnerov z Five Eyes, teda tajných služieb USA, Veľkej Británie, Austrálie, Nového Zélandu a Kanady.

Tu sa však dilema nekončí, Kanada dodnes nedokázala zodpovedať otázku, či Nijjar bol len nevinným aktivistom alebo bol skutočne zapojený do teroristických aktivít, ako tvrdí India. Kanadská polícia Nijjara krátko zadržala v apríli 2018, bez obvinenia ho však prepustila v nasledujúci deň. Jeho syn zas tvrdí, že Nijjar sa pravidelne stretával s kanadskou tajnou službou.

Prípad Nijjarovej vraždy tak zatiaľ zanecháva viac otázok než odpovedí.