Zákon, ktorý prešiel omylom Zákaz parkovania na chodníku spôsobí starosti vodičom, obciam a možno aj chodcom

Od prvého októbra platí na celom Slovensku – aspoň formálne – zákaz parkovania na chodníkoch, ak to neumožňuje dopravné značenie. Inými slovami, ak dosiaľ na chodníku značka vyslovene neumožňovala parkovanie, tak od začiatku mesiaca nie je na ňom parkovanie povolené. Druhá možnosť je, že obec príslušnú značku doplnila a umožnila tak na chodníku parkovať.

Podľa doterajšieho stavu bolo státie na chodníku povolené osobným vozidlám, pokiaľ na chodníku ostalo aspoň 1,5 metra pre chodcov. V praxi sa to však takmer nedodržiavalo, keďže 1,5 metra na chodníkoch vyznačených nebolo a kto so sebou nenosí meter, ťažko vedel možné porušenie odhadnúť.

V mnohých prípadoch sa však porušovanie tohto pravidla vyslovene tolerovalo, aj keď zjavne vozidlá nechávali menej miesta. Veľa chodníkov v mestách i obciach má šírku okolo dvoch metrov a niekedy aj menej, čo znamená, že keď auto zabralo zhruba polovicu chodníka, pre chodcov ostalo menej ako meter miesta, neraz len desiatky centimetrov.

Príklad (legálneho) parkovania, ktoré prakticky eliminuje chodník. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Nenápadný pozmeňovák

Tento stav sa pokúsili zmeniť štyria poslanci bývalej koalície, ktorí koncom novembra 2021 predložili pozmeňovací návrh k novele zákona o cestnej premávke. Išlo o Radovana Slobodu (SaS), Miloša Svrčeka (Sme rodina), Romanu Tabák (OĽaNO) a Juraja Šeligu (Za ľudí), pričom pod návrhom sú podpísaní ďalší jedenásti poslanci bývalej koalície.

Návrh vtedy podporilo 119 poslancov zo 132 prítomných – okrem vládnych strán zaň hlasovali aj poslanci Smeru bez odídencov okolo Petra Pellegriniho a ĽSNS vrátane odídencov.

Podľa informácií, ktoré boli následne zverejnené v médiách, však poslanci nevedeli, že hlasujú o zákaze parkovania na chodníkoch. „Nikto nás o tom neupovedomil, že v tom pozmeňovacom návrhu je niečo takéto, čo sme už predtým odmietli, keďže sme vedeli, že to spôsobí problémy,“ vyjadril sa pre RTVS Peter Cmorej zo SaS.

Pozmeňovací návrh sa totiž týkal predovšetkým cyklistov – napríklad aby medzi povinnosti vodiča patrilo aj neohrozenie cyklistov v rôznych situáciách alebo aby vodič smel cyklistu predchádzať pri dodržaní bočného odstupu aspoň 1,5 metra.

Zákaz parkovania na chodníkoch bol v pozmeňovacom návrhu pomerne nenápadný. Konkrétne spočíval v tom, že § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke sa upravil na nasledovné znenie:

„Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak, alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.“

V predošlej verzii zákona pritom bola ešte vložená časť, ktorá umožňovala „zastavenie alebo státie vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m“.

Nemalo dôjsť k obmedzeniu parkovania

Predkladateľom návrhu však treba uznať, že zákaz parkovania na chodníku nijako netajili, aspoň v odôvodnení samotného návrhu. V ňom sa píše: „V § 52 ods. 2 sa navrhuje zaviesť obvyklé pravidlo parkovania na chodníkoch, t. j. pre osobné vozidlá v zásade len vtedy, ak to umožňuje dopravná značka.“

Zaujímavé je však nasledujúce konštatovanie v odôvodnení: „Navrhovanou zmenou teda nedôjde k zásadnému zníženiu voľných parkovacích možností, avšak dôjde k logickejšiemu usporiadaniu pravidiel a umožní mestám a obciam vhodnejšie regulovať parkovanie (...).“

Či zákazom parkovania na chodníkoch naozaj nedošlo k zásadnému zníženiu voľných parkovacích možností, je tvrdenie, ktorého pravdivosť si môže overiť každý obyvateľ väčšieho slovenského mesta, kde práve parkovacie miesta boli už beztak nedostatkovým tovarom.

Denník Postoj sa obrátil s otázkami na všetkých štyroch predkladateľov tohto pozmeňovacieho návrhu, žiadny z nich však neodpovedal. Treba dodať, že žiadny z nich už v septembrových voľbách nebol zvolený za poslanca parlamentu.

Príbeh parkovacej novely mal ešte pomerne vtipné pokračovanie, keďže pôvodne mal zákaz parkovania na chodníkoch platiť od 1. marca 2022 a skutočne aj chvíľu platil. Až do 30. marca toho roka, teda necelý mesiac. Na marcovej schôdzi parlamentu bol totiž schválený odklad účinnosti do 30. septembra 2023. Samosprávy totiž vytvorili tlak na poslancov a žiadali odloženie, keďže neboli na novelu dostatočne pripravené.

V súčasnosti je teda parkovanie na chodníku zakázané okrem prípadov, keď to umožňuje dopravná značka. Samosprávy tak boli postavené pred dilemu, či sa postavia na stranu motoristov a zlegalizujú parkovacie miesta, alebo na stranu chodcov a parkovanie na chodníkoch neupravia, čím sa vo väčšine prípadov automaticky stalo nelegálnym. Vodičovi, ktorý tento predpis poruší, hrozí pokuta do 50 eur na mieste.

Parkovať na chodníku je legálne, ak to umožňuje príslušná dopravná značka, a to aj bez ponechania dostatočného miesta pre chodcov. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Neefektívna a nelogická úprava

Ak obec chce parkovanie na chodníku zachovať, má možnosť osadiť zvislú dopravnú značku, ktorá parkovanie umožní. Tu je však tiež háčik, pretože umiestnením značky, ktorá umožňuje úplné pozdĺžne parkovanie na chodníku (t. j. piktogram auta sa všetkými kolesami nachádza na chodníku), sa z chodníka stáva parkovisko a tieto vozidlá nemajú povinnosť ani len zanechať 1,5 metra pre chodcov. To neplatí, keď sú miesta vyznačené aj vodorovným značením (čiarami).

Táto situácia platila aj v minulosti, no teraz, keď sú obce prakticky tlačené k tomu, aby explicitne legalizovali parkovacie miesta na chodníku, hrozí, že práve osádzaním týchto značiek, paradoxne, dôjde k zníženiu komfortu chodcov na chodníkoch.

Pre samosprávy táto novela znamená, že ak chce obec legalizovať hoci len pár miest na parkovanie popri ceste, nestačí namaľovať čiary, ale musí osadiť zvislé dopravné značky.

„Je to hrozná hlúposť, lebo ak chce obec vyhradiť iba tri-štyri parkovacie miesta, musí kvôli tomu osadiť začiatočnú a koncovú značku, čo je úplne nelogické a neefektívne,“ povedal pre Postoj Ivan Lučanič, ktorý mal na starosti parkovací systém v bratislavskej Petržalke.

V prípade krátkeho úseku teda treba osadiť dve značky: „P“ so začiatočnou šípkou a „P“ s koncovou šípkou, no ak je úsek dlhý, mali by byť osadené aj značky s dvoma šípkami označujúcimi priebeh platnosti.

Ivan Lučanič o parkovaní v Bratislave Systém nastavili tak, aby čo najviac zarobil. Na úkor obyvateľov aj návštevníkov

Jakub Lipták

Toto vedenie hlavného mesta vníma auto ako niečo nežiaduce. Je to ideologická vec, hovorí bývalý petržalský úradník Ivan Lučanič.

Napriek tomu, že zákaz parkovania na chodníkoch už oficiálne platí, realita na uliciach podľa toho celkom nevyzerá a zatiaľ sa na mnohých chodníkoch pokojne parkuje naďalej. Lučanič sa v rozhovore o parkovaní pre Postoj vyjadril, že mestská polícia nebude mať kapacitu parkovanie na chodníkoch riešiť.

„Myslím si, že momentálne mestská polícia nemá kapacity riešiť to a sama vyhlási kapituláciu. Priestupkov, ktoré sa dejú už teraz, je množstvo, ale mestská polícia ich nerieši. Nemajú papuče, nemajú dosť ľudí, kým ich človek nezavolá, tak nič riešiť sami nejdú, a aj keď ich niekto zavolá, tak každý druhý má úplne iný výklad uplatňovania zákona o cestnej premávke,“ vyjadril sa.

Hoci sa mestská polícia aspoň v Bratislave tvári, že sa na zmenu zákona dôsledne pripravila a plánuje pokutovať autá aj pri využívaní objektívnej zodpovednosti, podľa Lučaniča nie je v jej silách taký masívny jav, ako je parkovanie na chodníku, riešiť.

„Ak sa nájde nejaká iniciatívna skupina ľudí, ktorá bude nahlasovať všetky autá stojace na chodníku, mestská polícia sa z toho podľa mňa zblázni,“ uzavrel Lučanič.