Mala 25 rokov, mladé manželstvo a úspešnú kariéru. To všetko sa však razom skončilo, po roku a pol boja s rakovinou jej totiž nakoniec podľahla. Reč je o známej opernej speváčke Patricii Burda Janečkovej, ktorá začiatkom októbra zomrela na rakovinu prsníka.

S ochorením bojovala od februára minulého roka, v rámci liečby podstúpila aj mastektómiu (odstránenie prsníka), rakovina však aj napriek jej mladému veku nakoniec zvíťazila.

Rakovina bola pritom dlho považovaná za ochorenie prichádzajúce so zvyšujúcim sa vekom.

Mnohé vedecké štúdie však ukazujú na jej zvyšujúci sa výskyt u mladších ľudí. Naposledy médiami obehla správa o celosvetovom výskume, podľa ktorého za posledných 30 rokov možno pozorovať 80-percentný nárast rakoviny u ľudí vo veku pod 50 rokov.

Tím, ktorý sa skladal zo škótskych a z čínskych vedcov, sa zameral na pacientov od 14 do 49 rokov a skúmal štatistiky z celého sveta. Štúdia celkovo zahŕňala údaje z viac ako 200 krajín a venovala sa 29 rôznym typom rakoviny.

Najvyššie úrovne výskytu rakoviny u mladších ľudí boli zistené v Severnej Amerike, Austrálii a západnej Európe. Celkovo v roku 2019 zomrelo na toto ochorenie viac ako milión ľudí mladších ako 50 rokov, hlavnou príčinou bola rakovina prsníka. Na ďalších miestach sa umiestnila rakovina priedušnice, pľúc, hrubého čreva a žalúdka.

Slovensko kopíruje západné trendy

„Toto nie je jediná štúdia, je ich viac, pozorovalo sa to v Spojených štátoch a v iných vyspelých ekonomikách. Je to fakt, ktorý je daný,“ hovorí pre Postoj dlhoročný onkológ Štefan Korec s tým, že aj na Slovensku badať trend nárastu rakoviny u mladých ľudí.

Ťažko však povedať, aké typy sú najrozšírenejšie, keďže výrazne zaostávame v zbere dát o onkologických ochoreniach. „Slovensko však v podstate kopíruje trend, aký sa vyskytuje momentálne na Západe,“ dodáva Korec. Mal by to byť teda prevažne karcinóm prsníka a hrubého čreva.

Podľa onkológa Štefana Korca aj na Slovensku badať trend nárastu rakoviny u mladých ľudí. Výrazne zaostávame v zbere dát, no malo by ísť prevažne o karcinóm prsníka a hrubého čreva.Zdieľať

Prorektor Slovenskej zdravotníckej univerzity Róbert Babeľa takisto pre Postoj upozorňuje na nedostatok dát o pacientoch s rakovinou. Posledné validované dáta totiž pochádzajú z roku 2014. Dostupné sú iba tie o celkovom výskyte ochorenia.

„Od roku 2009 nám na všetky onkologické diagnózy dokopy stále stúpa úmrtnosť. Ak v roku 2009 zomrelo na onkologické diagnózy 11 608 ľudí, v roku 2021 to bolo 12 789. Paradoxne najviac to bolo v roku 2020 – 13 805,“ hovorí Babeľa.

Rakovina je na Slovensku vo všeobecnosti rozšírenejšia ako v iných krajinách. Kým v roku 2020 pripadalo na Slovensku na 100-tisíc obyvateľov 773 mužov s rakovinou, v EÚ to bolo 686. V prípade žien bola situácia lepšia, na stotisíc obyvateľov pripadalo 483 s rakovinou, priemer EÚ bol 484.

Čo sa týka karcinómu hrubého čreva, spolu s Maďarmi sme na čele rebríčka jeho výskytu v krajinách Európskej únie.

V Spojených štátoch už v súvislosti so skorším nástupom rakoviny hrubého čreva znížili odporúčaný vek na prevenčné skríningy z 50 na 45 rokov. U nás sa pravidelné testy odporúčajú stále pre ľudí nad 50 rokov, preventívna kolonoskopia každých 10 rokov.

Výskyt tohto typu rakoviny v Spojených štátoch u ľudí mladších ako 50 rokov od polovice 90. rokov každoročne stúpol o dve percentá. Človek narodený v roku 1990 má tak dnes štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť rozvoja rakoviny tohto typu než človek narodený v roku 1950.

Ako však pre americké rádio WBUR dodala riaditeľka Centra kolorektálnej rakoviny na americkom Inštitúte rakoviny Dana-Faber Kimmie Ng, ľudia nad 50 rokov majú stále omnoho vyššie riziko rozvoja rakoviny hrubého čreva alebo konečníka. Počet mladších pacientov však neustále stúpa a najvyššie nárasty možno sledovať pri najmladších vekových skupinách – u dvadsiatnikov a tridsiatnikov.

To so sebou prináša nové výzvy. Ide totiž o ľudí s mladými rodinami, často malými deťmi, so začínajúcimi kariérami. Liečbu teda treba nutne prispôsobiť týmto faktorom, ktoré ju neraz komplikujú.

Strava, antibiotiká a potreba včasnej prevencie

Aj Kimmie Ng potvrdila, že nárasty sa netýkajú iba rakovín hrubého čreva či konečníka. Podobný vývoj možno sledovať minimálne pri ďalších 14 typoch. Je teda jasné, že sa niečo deje, vedci však zatiaľ nemajú veľmi jasno v tom, čo presne je za čoraz skorším nástupom rakoviny.

Jedným z faktorov môže byť rozšírenejšia prevencia a prehliadky zamerané na skoré detegovanie nádorov.

V rozvinutých krajinách majú v jedálnom lístku veľké zastúpenie vysoko spracované potraviny, jedlá s vysokým obsahom cukru či soli. Všetko to má negatívny vplyv na črevný mikrobióm.Zdieľať

Viaceré indície však naznačujú, že veľkú rolu zohráva strava a životný štýl. Najvýraznejší nárast bol totiž okrem karcinómu prsníka zaznamenaný pri rakovine gastrointestinálnych variantov.

Dôležitosť stravy zastáva aj Korec. Za nárastom výskytu rakoviny u mladších ľudí vidí „jednoznačne vplyv ‚zlej‘ alebo nesprávne pochopenej civilizácie“. Poukazuje na to podľa neho viacero štúdií. Jedna sa napríklad pozerala na to, ako sa menil výskyt rakoviny prsníka u Japoniek po presťahovaní do Spojených štátov.

V Japonsku dosahovali úrovne výskytu tohto typu rakoviny štvrtinu, maximálne polovicu z amerických hodnôt. Medzi japonskými prisťahovalkyňami v USA však už boli tieto hodnoty vyrovnané. „Nezmenila sa genetika, ale životospráva,“ hovorí Korec.

Vedci už dlhšie spájajú rozvoj rôznych typov rakoviny s obezitou, ktorej výskyt v posledných desaťročiach raketovo stúpol. Obezita spôsobuje v tele zápal a je známe, že ten môže podporovať rozvoj rakoviny.

Nejde však iba o nadmerné prejedanie sa, ale o aj o to, z čoho sa skladá náš jedálny lístok. V rozvinutých krajinách v ňom majú veľké zastúpenie vysoko spracované potraviny, jedlá s vysokým obsahom cukru či soli. Všetko to má negatívny vplyv na črevný mikrobióm. Jeho zdravie sa pritom čoraz viac spája aj s rizikom vzniku rakoviny.

Vedci preto podľa odborného časopisu New Scientist považujú za ďalšiu možnú príčinu zvýšeného výskytu rakoviny v mladších skupinách obyvateľstva aj užívanie antibiotík – práve pre ich vplyv na črevnú mikroflóru.

Ako pre časopis upozornila Manon Spaander z Medicínskeho centra Erazmovej univerzity v Rotterdame, z časového hľadiska to sedí. Antibiotiká sa začali vo veľkom používať v 50. rokoch minulého storočia. Vtedajšie deti dosiahli vek 40 rokov začiatkom 90. rokov, čo je obdobie, keď začal rásť výskyt rakoviny v mladších ročníkoch.

Vedci podľa odborného časopisu New Scientist považujú za ďalšiu možnú príčinu aj užívanie antibiotík – práve pre ich vplyv na črevnú mikroflóru.Zdieľať

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že rakovina sa v ľudskom tele rozvíja desaťročia, až kým dokáže uniknúť imunitnému systému a naplno prepukne. Ak teda stúpa diagnostika tohto ochorenia u dvadsiatnikov, tridsiatnikov či štyridsiatnikov, je to pravdepodobne aj pre vplyvy, ktorým boli vystavení v detstve alebo, ako upozornil Shuji Ogino z Harvardskej lekárskej fakulty, dokonca ešte počas tehotenstva.

Jednoznačná príčina nárastu výskytu rakoviny u mladých ľudí teda nie je jasná a vedci iba postupne odkrývajú rôzne možnosti, tie si však ešte budú vyžadovať ďalší výskum.

Jedno je však jasné. Keďže vo všeobecnosti sa rakovina stále považuje za ochorenie, ktoré sa týka najmä starších ročníkov, u mladších pacientov trvá jej diagnostika dlhšie, čo spôsobuje odhalenie až v neskorších fázach ochorenia. Skorá diagnostika je pritom kľúčová na zvýšenie pravdepodobnosti úspešnosti liečby.

Ako pritom upozorňuje Babeľa, 40 percent prípadov onkologických ochorení je podľa expertov preventabilných. „To znamená, že nielen mladí ľudia, ale už samotné deti treba vychovávať k zdravému životnému štýlu a k starostlivosti o seba. A prioritne vychovávať aj k vlastnej zodpovednosti za zdravie,“ hovorí.

Veľkú časť prevencie teda máme vo vlastných rukách. „Ľudia by sa v prvom rade mali každé ráno zamyslieť nad tým, či sa chcú správať tak, aby sa vyhli týmto ochoreniam, to znamená zamyslieť sa nad tým, ako sa chcú stravovať, pohybovať,“ hovorí Korec.