Martin Leidenfrost o triumfe Geerta Wildersa Holandský volič včera zadusil dusíkových politikov, ovplyvní to celú EÚ

Náš kolega Martin Leidenfrost, ktorý často cestuje do Holandska a píše odtiaľ reportáže pre nemeckojazyčné médiá, v rozhovore analyzuje výsledok a dosah včerajších volieb na Holandsko aj Európsku úniu. 

Holandské aj zahraničné médiá už od včerajšej noci informujú, že v Holandsku ide o najväčší politický obrat od druhej svetovej vojny.

Strana Geerta Wildersa PVV (Strana slobody) získala 23,7 percenta (naposledy mala pod 11 percent), koalícia socialistov a zelených na čele s Fransom Timmermansom dosiahla 15,6 percenta, doteraz vládnuca stredopravá Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) 15,2 percenta a nová strana Nová spoločenská zmluva (NSC) získala takmer 13 percent hlasov.

Liberálne Holandsko je v šoku, voľby suverénne vyhral Geert Wilders. Ešte pred pár týždňami by to asi nikto netipoval. Začiatkom novembra mal preferencie okolo 10 – 11 percent, včera však dosiahol zhruba taký zisk ako Fico u nás pred dvomi mesiacmi. Čo sa vlastne stalo?

Stalo sa niečo, čo sa v posledných rokoch udialo aj v iných dospelých demokraciách. Holanďania hovoria včerajšiemu výsledku „zosuv pôdy“. Bývalá stredová kresťansko-liberálna štvorkoalícia padla pre otázku migrácie a všetky stredové a pravicové strany mali vo volebnom programe reštrikcie voči prisťahovalcom – lenže napokon na tom získal starý harcovník Wilders, ktorý ponúka na túto otázku takmer 20 rokov jasné, jednoduché a čitateľné odpovede.

V tejto kampani sa relatívne krotil, o zákaze islamu rozpráva už menej, pripustil, že by mohol poľaviť, čo sa týka požiadavky zakázať Korán a mešity. Pritom zdôrazňuje svoj sociálny, pre mnohých až socialistický hospodársky program. Aj počas volebnej noci sa krotil, ponúkol spoluprácu a sľúbil, že nepôjde hneď riešiť zákaz nosiť závoj na ulici. Holanďania volili originál, a nie kópie.

PVV ponúka zmes, ktorá funguje takmer všade – hrá na strune sociálnej aj národnej. Je to línia, s ktorou sú úspešní lepenisti vo Francúzsku, Slobodní v Rakúsku, Orbán v Maďarsku a Fico na Slovensku. To je to, čo väčšina chce. 

Wildersa aj naše médiá titulujú ako krajnú pravicu, sedí táto nálepka?

Podľa mňa nie. Je to bývalý pravicový liberál, ktorý sa zároveň presunul doprava aj doľava. V jeho programe nevidím autoritárske prvky, v štruktúrach strany však áno. Wilders dokonca prekonal Igora Matoviča, keďže je jediným členom svojej strany. Program si píše sám, kandidátku zostavuje tiež sám. Podľa mňa naňho sedí nálepka populistu, len málokedy hovorí niečo nepopulárne.

Doteraz mainstreamové strany zľava aj sprava vylučovali, že by s ním išli do vládnej koalície. Po včerajšom „zosuve pôdy“ je podľa vás možné, že by sa Wildersova PVV stala súčasťou novej vlády?

Odvčera to možné je, za jednu noc sa tu všetko zmenilo. Zmenu postoja už pripravila Dilan Yesilgözová, nová líderka VVD, dlhoročnej vedúcej vládnej strany, pravicovoliberálnej VVD. Jej predchodca, dlhoročný holandský premiér Mark Rutte, ešte koalíciu s Wildersom vylučoval, Yesilgözová ho v kampani už nevylúčila. Tu sa natíska aj otázka, či tým neprispela k legitimizácii Wildersa.

Druhá silná stredopravá sila, nová kresťansko-sociálna strana s názvom Nová spoločenská zmluva (NSC), už včera večer signalizovala, že si vie koalíciu s Wildersom predsa len predstaviť. Zakladateľ tejto strany Pieter Omtzigt, o ktorom som ešte včera písal ako o možnom víťazovi volieb, v noci povedal: „Prevezmeme zodpovednosť. Holandsko musí byť riadené a my sme k dispozícii.“ Omtzigt však priznal, že spolupráca s PVV nebude jednoduchá. „Vyžaduje si to, aby mnohí politici prekročili svoj tieň.“

Tým presne nadviazal na Wildersovu výzvu včerajšieho večera, že v terajšej situácii treba prekročiť vlastný tieň.

O holandských voľbách Kresťanská demokracia padne na dno, získa na tom nevšedný katolícky politik

Martin Leidenfrost

Kresťanskodemokratická strana CDA smeruje v dnešných predčasných parlamentných voľbách k historickému debaklu.

Tieto tri strany (PVV, VVD a NSC) by spolu už mali väčšinu, keby vznikla, bol by to veľký posun doprava. A mohli by zobrať do partie ešte menšie BBB, čo je protestné hnutie holandských poľnohospodárov, ktorého predsedníčka Caroline van der Plasová má záujem o vládnutie.

Keď to zhrniem, tak platí, že to, čo bolo ešte predvčerom nepredstaviteľné, je dnes už celkom reálnou možnosťou – Wilders môže vládnuť. Vzhľadom na jeho ťažkú povahu a na jeho odhodlaný boj proti islamu – veď on sa musí už dlhé roky skrývať pred islamistami, ktorí ho chcú zabiť – je otázne, či koaličné rokovania s ním budú korunované úspechom a či prípadná Wildersova vláda neskončí v chaose. Isté paralely s Igorom Matovičom sú zjavné.

Ako zmení Wildersov triumf holandskú politiku a spoločnosť?

Už tie presuny, ktoré som práve opísal, predstavujú hlbokú zmenu. Wilders valcoval v celej krajine, získal niektoré veľké mestá ako Rotterdam a dokonca niektoré ortodoxno-kalvínske obce z pravoverného holandského Bible Beltu. Establišment ho už nemôže ignorovať, on už jednoducho nie je okraj.

Holandská politická scéna je neustále v pohybe, to nie je nič nové. No tento volebný výsledok hovorí aj niečo o hlbších zmenách v spoločnosti, ktoré sa paralelne dejú u veľkého suseda v Nemecku, čoho výrazom je vzostup AfD a politickej pravice.

Najzaujímavejší pre nás všetkých bude postoj novej holandskej vlády – nech bude akákoľvek – k islamu. Wilders je jediným politikom v západnej hemisfére, ktorý považuje islam za nepriateľskú ideológiu, nezlučiteľnú s liberálnou demokraciou. Všelijaké jeho programové body sú situačné, arbitrárne a oportunistické, odmietnutie islamu je však uňho hlboko zakorenené. 

Rolu v tom hrá pôvod jeho matky z Indonézie, neskôr pracoval mladý Geert dva-tri roky v Izraeli, obdivoval tamojšiu schopnosť udržať si ten malý štát. Za peniaze, ktoré zarobil v Izraeli, precestoval arabské krajiny, ktorými bol, jemne povedané, menej nadšený. Jeho manželka je Maďarka židovského pôvodu. Z toho vyplýva, že je zaryto proizraelský aj promaďarský.

Ak sa Wilders bude naozaj usilovať, aby postavil islam alebo nejaké prejavy islamu mimo zákona, tak celý svet zatají dych.

Viktor Orbán už hneď po zverejnení prvých exit pollov neskrýval nadšenie z jasného víťazstva PVV, nazval ho „vetrom zmeny“. Protiislamská a protimigračná PVV má však v programe aj referendum o vystúpení z EÚ. Je predstaviteľné, že by väčšina Holanďanov hlasovala za „nexit“?

Predvčerom by som povedal, že nexit je nemožný, lebo Holanďania sú chladní obchodníci, ktorí ako máloktorý iný európsky národ profitujú z globalizácie aj z európskej integrácie. Dnes už len hovorím, že nexit je nepravdepodobný.

Európsky parlament včera hlasoval za úpravu európskych zmlúv, podľa ktorej by sa štáty mali vzdať práva veta. Hlasovanie europarlamentu, ktorý povstal z volieb v roku 2019, však zodpovedá starým mocenským pomerom, dnes v Taliansku, Francúzsku či Holandsku majú najsilnejšiu pozíciu suverenistické strany, v Nemecku má AfD vyše 20 percent. Je možné, že po najbližších eurovoľbách sa v Európe skončí éra rôznych unifikačných snáh a plánov typu Green Deal?  

Pre bruselský Green Deal budú následky včerajšieho holandského zemetrasenia jednoznačné.

Treba vedieť, že konkrétna klimatická politika nešla v žiadnej európskej krajine tak ďaleko ako v Holandsku. Najnovšie majú na diaľniciach obmedzenie rýchlosti na 100 km/h, „dusíková politika“ bývalej vlády – hoci jej bola nanútená správnym súdom – v niektorých plánoch predvídala zníženie počtu dobytku, najmä zlopovestných kráv, o tretinu. Volebný výsledok sa dá zhrnúť tak, že holandský volič zadusil dusíkových politikov.

Holandský volič včera brutálne vyfackal nositeľov tejto klimatickej politiky. Podľa mňa to bude mať ďalekosiahle následky. Holandsko je dôležitou a pokročilou krajinou, kde sa veci dajú študovať skôr ako inde. Zelený Brusel musel najneskôr včera pochopiť, že Green Deal v Európe nemá väčšinu.