„Čo by som chcel, aby si ľudia o baníkoch zapamätali? Že to boli silní chlapi, že po ťažkej robote chodili stavať toto mesto,“ hovorí jeden z bývalých baníkov Handlovskej bane. Jeho spomienky sú zachytené v knihe Posledný zhasne, ktorá je zbierkou spomienok bývalých pracovníkov dnes už zatvorenej Handlovskej bane.

„Čo ma baňa naučila? Poradiť si v živote, mužnosti ma naučila. Nastúpil som ako 20-ročný chlapec a vystúpil som ako muž,“ dodáva.

Kniha ešte nevyšla, úryvky z nej sa však predčítavajú na stretnutí pre baníkov v kontaktnom centre v Handlovej. V pozadí hrá nostalgická hudba, na stene sa premietajú fotky z bane a v publiku ticho počúva asi dvadsiatka baníkov, ktorí len nedávno skončili svoju prácu v podzemí.

Baňa v Handlovej síce bola zatvorená už vlani, no mnohí z handlovských baníkov boli preradení do neďalekých Novák. S koncom tohto roka však skončia s ťažbou aj tie a to bude znamenať definitívny koniec ťažby hnedého uhlia a priemyselného baníctva na Slovensku.

Ako pokračuje stretnutie a predčítavanie z pripravovanej knihy, banícke povolanie pôsobí romantickým dojmom. Aj po oficiálnom konci akcie hovorí jedna z autorov publikácie Dana Ridlová, že išlo o srdcovú záležitosť.

Baňa pre nich nebola východiskom z núdze, bola to pre nich srdcová záležitosť.Zdieľať

Pri príprave knihy urobili rozhovory s mnohými baníkmi vo veku od 26 do 80 rokov. „Postoj spoločnosti k tomuto povolaniu sa menil, ale to, čo majú všetci títo ľudia absolútne na sto percent spoločné, je to, že všetci majú k bani vzťah, nebolo to pre nich východisko z núdze, bola to pre nich srdcová záležitosť, mali baňu radi,“ hovorí.

Rozhovory s baníkmi, ktorí prišli na predčítavanie z knihy, však ukazujú aj inú dimenziu baníckeho povolania.

Hornonitrianske bane plánujú ešte v tomto roku vyťažiť 1,8 tony hnedého uhlia. FOTO: Hornonitrianske bane Prievidza

Každý deň nová bolesť

Štefan pracoval v bani 37 rokov, definitívne skončil v októbri tohto roka. „Jasné, že je to srdcovka, ale podpísalo sa to na zdraví,“ hovorí pre Postoj. „Ja mám strašne vysoký tlak, mám operované obidve kolená aj rameno,“ dodáva ďalší bývalý baník Peter.

Do rozhovoru sa pripája aj Roman, ktorý v bani pracoval 33 rokov. „Máme doslova zhumpľované celé telo. Každé ráno je nový zážitok: raz vás bolí noha, raz rameno, inokedy koleno,“ sťažuje sa.

Všetci traja sa však zhodujú, že práca v bani sa podpísala najmä pod ich psychickým zdravím. Hlavne pre vysoké nároky zamestnávateľa, ale aj ťažké podmienky v bani ako takej. „Raz je strašne horúco, niekedy horí, potom prejdete do vetrov, mieša sa to,“ opisuje prácu v podzemí Štefan.

Máme doslova zhumpľované celé telo. Každé ráno je nový zážitok: raz vás bolí noha, raz rameno, inokedy koleno.Zdieľať

S prácou sa im lúčilo ľahko. Všetci traja sú z Handlovej, po zatvorení tamojšej bane však boli preradení ešte do Novák. I keď mestá sú od seba vzdialené iba 25 kilometrov, pre zlé spoje im cesta do práce trvala viac ako hodinu. Dve hodiny denne tak strávili v autobuse, ďalších desať hodín v podzemí.

Na otázku, či by sa opäť rozhodli pre baníctvo, ak by boli znova mladí, však odpovedať nevedia. Keď sa v mladosti pre toto povolanie rozhodovali, hlavnou motiváciou bol vysoký plat. „V tej dobe neboli tak dobre platené pracovné pozície ako v bani. Ak by sme sa zamestnali niekde inde, všetko bolo za polovičné peniaze,“ vysvetľuje Roman.

V októbri však trojica v Novákoch skončila a v priebehu decembra skončia aj ostatní baníci. Región čaká transformácia, ktorá má zabezpečiť nové pracovné pozície a pomôcť baníkom s rozbehom novej životnej etapy.

„Raz je strašne horúco, niekedy horí, potom prejdete do vetrov, mieša sa to,“ opisuje prácu v podzemí Štefan. FOTO: Hornonitrianske bane Prievidza

Nerentabilná ťažba

Na začiatok im pomôže kompenzačný príspevok, ktorý môže dosiahnuť aj tisíc eur mesačne. Jeho výška sa odvíja od počtu odpracovaných rokov, najvyššia sadzba sa uplatňuje pri ľuďoch, ktorí v bani strávili viac ako 30 rokov. V niektorých prípadoch sa baníkom už ani neoplatí hľadať si prácu, na sedem rokov majú totiž zaručený príjem, čo je niekedy počet rokov, ktoré im chýbajú do odchodu do penzie.

Na pomoc s transformáciou vznikli v baníckych mestách takzvané kontaktné centrá, v ktorých sa baníkom individuálne venujú. Pomáhajú im v rôznych oblastiach, hlavnou misiou je nájsť im novú prácu. Nie je to však celkom jednoduché.

Jedným z dôvodov je aj zlý zdravotný stav, o ktorom hovorila aj trojica handlovských baníkov.

„Tí, čo skončili skôr, majú problém zamestnať sa. Do práce vás zoberú, potom idete na zdravotnú prehliadku a lekár vám povie, že môžete zdvíhať maximálne päť kíl. A je po práci,“ sťažuje sa Peter.

Tento problém priznáva aj manažér handlovského kontaktného centra Tomáš Šujan. Netýka sa však podľa neho všetkých, ale približne polovice bývalých baníkov.

„Aj takýchto ľudí sa však snažíme umiestniť. Mali sme aj pracovné trhy vyslovene orientované na znevýhodnených uchádzačov,“ hovorí pre Postoj. Jednou z možností je mestský podnik či rôzne sociálne podniky, ktoré v meste a okolí fungujú.

Pri zdravých ľuďoch sa orientujú najmä na blízky Žiar nad Hronom či Prievidzu, v samotnej Handlovej alebo Novákoch veľa práce nie je. Pomôcť by tomu mal transformačný plán regiónu, na ktorý čerpáme z fondov Európskej únie stovky miliónov eur.

Väčšina z nich má smerovať na podporu zamestnanosti, vytvoriť rovnocennú náhradu za kolos Hornonitrianskych baní Prievidza však bude problém.

Samotná ťažba už roky nebola rentabilná a mohla pokračovať iba vďaka tomu, že sa na ňu skladali všetci Slováci.Zdieľať

Bane sa zatvárajú v rámci prechodu na zelenú ekonomiku. V podzemí tak zostane nevyťažených asi šesť až deväť miliónov ton uhlia. Pôvodne totiž mali bane fungovať až do roku 2030, nakoniec sa však ich koniec urýchlil.

Skutočnosť je však taká, že samotná ťažba už roky nebola rentabilná a mohla pokračovať iba vďaka tomu, že sa na ňu skladali všetci Slováci. Jednu zložku koncovej ceny elektriny tvoril totiž aj príspevok na podporu ťažby hnedého uhlia. V roku 2021 celkový objem dotácie dosiahol takmer 125 miliónov eur.

V najlepšom momente svojej existencie zamestnávala firma viac ako 12,5 tisíca ľudí, čiže približne 10 percent z celkového počtu obyvateľov Prievidzského okresu.

To však bolo v roku 1989 a už v 90. rokoch sa začal postupný útlm baníctva. Na prelome tisícročí tak v baniach pracovalo o niečo viac ako 6800 ľudí a vlani už iba 1761.

Bane sa snažia postupne transformovať a hľadajú nové oblasti, kde by mohli uplatniť špecifiká, ktoré vytvorila ťažba uhlia. Jednou z týchto oblastí je aj pestovanie paradajok. FOTO: Hornonitrianske bane Prievidza

Paradajky uhlie nenahradia

Podnik sa snaží postupne transformovať a rozvíja alternatívne činnosti k ťažbe. Známym je chov sumčekov a pestovanie paradajok. Pri oboch projektoch firma využila špecifické podmienky, ktoré ťažba vytvorila.

Skleníky, v ktorých sa pestujú paradajky, sa napríklad vyhrievajú teplom z horúcej vody z geotermálneho vrtu, ktorý bol pôvodne vybudovaný pre potreby bane.

Zo štôlní v Handlovej zasa vyvierala čistá voda s teplotou 16 až 18 stupňov, ktorú Hornonitrianske bane využili na chov rýb.

Pri chove rýb pracuje totiž iba 69 zamestnancov, pri pestovaní paradajok 51. Zdieľať

Chovné nádrže sa nachádzajú v uzatvorených halách, čo umožňuje chov teplomilných rýb, konkrétne sumčeka afrického.

Ide síce o úspešné projekty, svojou kapacitou sa však ani zďaleka nevyrovnajú baniam. Pri chove rýb pracuje totiž iba 69 zamestnancov, pri pestovaní paradajok 51.

Ako však pre Postoj upozornila hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková, spoločnosti do zásobníka projektov akčného plánu predložili 25 zámerov. „Ak by boli realizované, mohli by vytvoriť okolo 1200 pracovných miest,“ hovorí.

Najdôležitejší je z hľadiska zamestnanosti strojársky program. Už teraz v areáli Bane Cigeľ neďaleko Prievidze funguje oprava a revízia nákladných vozňov. Firma by ďalej chcela rozvíjať činnosť vo výrobe komponentov do dopravných, poľnohospodárskych, stavebných a iných priemyselných zariadení.

Podzemné chodby zostanú od januára opustené. FOTO: Hornonitrianske bane Prievidza

Stovky miliónov z EÚ, vládne však pesimizmus

Prerozdeľovanie európskych peňazí na transformáciu regiónu má na starosti ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, časť z nich však spravuje aj rezort hospodárstva. Ten podľa slov hovorcu ministerstva investícii Martina Dorčáka pracuje na príprave národného projektu transformácie areálu Bane Handlová.

Miesto by sa malo revitalizovať a pripraviť na vznik nového priemyselného parku, ktorý by prilákal investorov.

Podľa Dorčáka sa od schválenia akčného plánu v roku 2019 rozbehli viaceré opatrenia, ktoré zabránili nárastu nezamestnanosti. „Tá teda nie je primárnym problémom regiónu,“ hovorí. Tým väčším je negatívny demografický vývoj a odchod mladých ľudí. Hlavnou úlohou transformácie je teda zatraktívniť región.

Dokazujú to aj čísla. Nezamestnanosť sa v okrese Prievidza v posledných rokoch držala na relatívne nízkych úrovniach. Kým ešte v roku 2012 dosahovala takmer 12 percent, vlani to bolo 5,4 percenta. Počet obyvateľov sa za desať rokov znížil iba mierne.

Celkovo už išlo na 534 projektov viac ako 151 miliónov eur a ďalších 225 miliónov bude pre región k dispozícii v novom programovom období eurofondov.

Samotní baníci však zatiaľ veľké efekty transformácie podľa svojich slov nepociťujú a budúcnosť regiónu vidia skôr negatívne.

„Žiadne podniky tu nebudú, to je realita,“ hovorí skepticky Štefan. „Hladová dolina, nič tu nie je, nič sa tu už ďalej nebuduje,“ dodáva Roman s tým, že všetko, čo v meste je, sa vybudovalo ešte za komunistov.

Zašlú slávu mesta Handlová pripomína kultúrny dom s vlastnou hvezdárňou a veľká radnica. Medzi týmito dvoma budovami stojí novostavba, na ktorej visí slovenská a európska vlajka. Táto budova akoby symbolizovala novú etapu, do ktorej sa celý región dostáva. Modrá farba, ktorou je časť stavby natretá, je však už teraz vyblednutá.