Po volebnom víťazstve 2023 sršal Robert Fico obrovským sebavedomím. Niet divu, keďže bolo aj obdobie, keď bol považovaný za politickú mŕtvolu. Preferencie Smeru vtedy oscilovali okolo šiestich percent.
Konkrétne v novembri 2020, keď výrazne zaostával aj za konkurenčnou stranou Hlas. Prepad Ficovej partaje zrejme súvisel aj s rozsiahlou vlnou zatýkania, počas ktorej skončili v putách ľudia z jej pozadia aj nominanti štátu.
Líder Smeru sa však klamstvami, úskokmi a intrigami znovu predral na vrchol. Zo šiestich percent spravil štvornásobok, takže zostavil vládu s Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom. A začali valcovať právny štát.
V jednom balíku sa rozhodli znížiť premlčacie lehoty aj sadzby za korupciu, aby vysekali z problémov svojich trestne stíhaných kumpánov. Pôvodne to chceli stihnúť do konca roka 2023, čo však nevyšlo.
Dôvodom boli obštrukcie opozície aj plné námestia po celej krajine. Legislatívny proces sa sčasti natiahol, v konečnom dôsledku však vláda dosiahla svoje. Okrem iného schválila aj zrušenie špeciálnej prokuratúry.
Akurát s priveľkými politickými stratami. Na koaličných preferenciách sa to zatiaľ neprejavilo, hoci ani väčšina jej voličov nesúhlasí s navrhovanými zmenami. Vládne strany však spravili nevynútenú chybu.
Zníženie premlčacích lehôt v prípade znásilnenia bol lapsus, ktorému rozumeli všetci voliči bez rozdielu. Tému sprevádzali – z pochopiteľných dôvodov – silné emócie, takže Fico zaradil spiatočku.
Najskôr sa síce pokúsil hodiť zodpovednosť na prezidentku Zuzanu Čaputovú, keď ju vyzval, aby opravila novelu trestných kódexov ona. Trik mu však nevyšiel, tak sa aspoň pokúsil natiahnuť čas.
Premiér niekoľko dní zdržiaval svoj podpis pod spomínanými zákonmi, aby zúžil Ústavnému súdu priestor na kvalifikované rozhodnutie. Vzápätí začal strečkovať šéf parlamentu Pellegrini, ktorý si takisto dáva načas.
Koalícia však pod vonkajším tlakom predsa len čiastočne ustúpila. Vláda totiž rozhodla, že pri znásilnení či vražde sa nebudú skracovať premlčacie lehoty. V opačnom prípade by mohol skončiť v koši aj prípad Daniela Tupého.
Fico však paralelne rozohral aj inú hru, keď začal spochybňovať Ústavný súd, ktorý má rozhodnúť o osude Trestného zákona aj špeciálnej prokuratúry. Podľa neho čulo komunikuje s Prezidentským palácom.
Predseda vlády však s najväčšou pravdepodobnosťou blafuje. Jednak sa tým snaží dostať sudcov v Košiciach pod neprimeraný verejný tlak – a zároveň si tým vytvára alibi, ak by dali za pravdu hlave štátu.
Prinajmenšom v prípade Trestného zákona pritom existuje slušná šanca, že Ústavný súd dá koalícii stopku. Podľa prokurátora Jána Šantu boli totiž touto novelou „nevídaným spôsobom pošliapané práva poškodených“.
Konkrétne spomínaným skrátením premlčacích lehôt a znížením trestných sadzieb. „Značným spôsobom sa tým vychýlila rovnováha v prospech obvinených, hoci Trestný poriadok hovorí o rovnosti strán,“ myslí si Šanta.
Advokát Peter Kubina pripomína aj medzinárodné dohovory, ktorými sa Slovensko zaviazalo bojovať proti korupcii či praniu špinavých peňazí – vrátane zriadenia špecializovaných inštitúcií v systéme štátnych orgánov.
„Jeden z nich sa teraz ruší. Nesystémovo a bez náhrady. A to môže byť problém,“ povedal Kubina. Ako to nakoniec dopadne, ťažko odhadnúť. Ústavný súd je však posledná nádej, ako zvrátiť demontáž právneho štátu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.