Matovičov najobľúbenejší Maďar a čo ostane z Bugárovho dedičstva

Najdôležitejšia politická udalosť včerajška trochu zapadla aj v spravodajstve, treba ju ešte raz vyzdvihnúť: tri mimoparlamentné strany, SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť, včera podpísali Komárňanskú deklaráciu, je to akási nezáväzná dohoda o tom, že vytvoria spoločnú stranu Maďarov.

Ak by sa tak stalo, išlo by o zopakovanie histórie spred 22 rokov, keď sa aj pod tlakom Mečiarovej vlády tri maďarské strany zlúčili do SMK. Tentoraz spúšťa proces zlučovania fakt, že zástupcovia maďarskej menšiny prvýkrát po roku 1989 vypadli z parlamentu a najmä je za ním tlak demografie.

Lenže ako to všetko dopadne? Tri strany zatiaľ len deklarovali úmysel, tie najťažšie rokovania, kde sa budú deliť vplyv aj pozície, len prídu a tam môže aj všetko stroskotať. Už vlani na jeseň všetko spelo k tomu, že SMK aj Most-Híd pod hrozbou prieskumov predsa len vytvoria predvolebnú stranu a slovenskí Maďari tak opäť prelezú do parlamentu, SMK však napokon predbežnú dohodu zmietla zo stola.

Teraz je motorom integrácie nová šťuka v rybníku, strana Spolupatričnosť, ktorá vytvorila tlak na zjednotenie minulý mesiac na pikniku v Gombaseku, z čoho už SMK nevedela uhnúť. Pre Most-Híd to bol tak trochu dar z nebies, lebo nové rokovania ju vracajú do hry - vo februári zazvonil bugárovcom umieračik, stranu volilo takmer dvojnásobne menej voličov než SMK, prišla o slovenských voličov aj o časť Maďarov. Aj preto sa skôr zdalo, že SMK bude čakať, kým nenávidený rival celkom nevyhnije a oni potom absorbujú zvyšky maďarského voličstva.

Lenže aj v SMK si na základe posledných volieb uvedomujú, že ani na to sa nedá celkom spoliehať a ak nevznikne nová pozitívna energia zo spoločnej integrácie, slovenskí Maďari ostanú mimo parlamentu minimálne aj po ďalších voľbách. SMK podporuje zhruba 50 až 60 percent Maďarov a aj keby stavila na vyhnívanie Mostu, len ťažko by prebrala väčšinu jeho voličov, ktorých tak životne potrebuje - animozity medzi voličskými skupinami v maďarskej komunite sú nemalé, navyše, padlo tu aj jedno tabu, keď najmä mladší Maďari volia už bez problémov slovenských kandidátov a strany, naposledy Zuzanu Čaputovú za prezidentku (už v prvom kole) alebo OĽaNO v parlamentných voľbách. Aj preto je SMK pod pragmatickým tlakom dohodnúť sa.  

Béla Bugár, ktorý má ako otec zakladateľ naďalej vplyv na dianie v Moste, to všetko sleduje so zmiešanými pocitmi. Chápe, že jeho Most-Híd stroskotal, preto sa aj on potrebuje dohodnúť, ale ešte ťažšie než posledná volebná porážka by pre neho bolo vynulovanie vlastného politického dedičstva. Preto Bugár trvá na tom, že nová strana nemôže byť etnickou, ale otvorenou aj voči Slovákom, čo bol zakladateľský ideál Mostu (ktorému však postupne všetci zaujímaví Slováci odišli, všakáno).

Ale miešať karty už nebude porazený Bugár, ale József Berényi, dnes suverénne najsilnejší maďarský politik. Berényi teraz v lete prebral moc v SMK (oficiálne je podpredsedom), je trnavským vicežupanom, ale najmä sa stal najobľúbenejším Maďarom Igora Matoviča, pravidelne sa stretávajú, premiér sa s ním fotí na Facebooku, a tak každý premiérov ústretový krok smerom k Maďarom - naposledy vyhlásenie, že Csemadok musí dostávať peniaze z rozpočtu tak ako Matica - je Berényiho osobných úspechom. Z Berényiho SMK sa tak vlastne stáva tichý koaličný partner OĽaNO, z čoho musí Béla Bugár cítiť až fyzické nevoľno.

Veľké maďarské zjednocovanie má síce svoju politickú aj demografickú logiku, ale ešte môže ľahko stroskotať na súkromných vojnách.