Chorvátsko sa chce v roku 2023 stať súčasťou eurozóny a premiér Plenković predstavil motívy chorvátskych euromincí.
Najnovší člen EÚ si chce na minciach uctiť aj vynálezcu Nikolu Teslu, v Belehrade sa to stretlo s rozhorčením.
Podľa vyhlásenia Národnej banky Srbska by motív Teslu „predstavoval privlastnenie si kultúrneho a vedeckého dedičstva srbského ľudu, pretože je nesporné, že slávny vedec sa počas svojho života cítil ako Srb podľa pôvodu a rodu. V tejto súvislosti je celkom isté, že proti príslušným inštitúciám EÚ by boli podniknuté primerané opatrenia s cieľom poukázať na nevhodnosť takéhoto návrhu“.
Nikola Tesla sa narodil v roku 1856 na území dnešného Chorvátska do rodiny srbského pôvodu. Po živote na rôznych miestach Habsburskej monarchie sa presťahoval do USA a v roku 1891 sa stal americkým občanom. Napriek tomu, že v Belehrade strávil za celý život len 31 hodín, sa srbská metropola k nemu hrdo hlási. Je tam jeho múzeum a po ňom pomenované letisko.
Je teda srbské rozhorčenie oprávnené? Napokon, uctiť si známe osobnosti rôznych národností na minciach či poštových známkach je úplne bežné. Aj Bratislava sa hrdo hlási k odkazu židovského učenca Chatama Sófera, ktorý v Bratislave pôsobil v 19. storočí.
Na Sóferovu počesť Národná banka Slovenska vydala striebornú mincu a nikomu neprekážalo, že rodák z Frankfurtu len ťažko bude Slovákom. Práve naopak, je pozitívnym znakom, že Slovensko dokáže lepšie než v minulosti dbať aj na kultúrne dedičstvo iných etnických a náboženských skupín, ktoré na jeho území žijú.
Chorvátsky premiér Plenković na vyhlásenie srbskej národnej banky reagoval s nepochopením. „Občania sú tí, ktorí navrhli, aby na jednej z mincí bol Nikola Tesla, v tomto prípade hovorím o centoch. Nikoho nikomu neberieme, ale veríme, že voľba Nikola Teslu – bez ohľadu na to, že je v skutočnosti z pohľadu svojej národnosti Srb – je ďalším veľkým gestom Chorvátska a ja to vidím iba ako plus.“
Okrem Teslu sa na eurominciach má nachádzať aj mapa Chorvátska, kuna či hlaholika. Chorváti sú posledným národom, ktorý až do novoveku popri latinke používal aj hlaholiku, a prvý písomný záznam stredovekej chorvátčiny, Bašská tabuľa z roku 1100, je napísaný práve týmto písmom.
Na fotografii Nikola Tesla. Zdroj: Wikimedia.org
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.