Autor je poslancom parlamentu za KDH.

Po boľševickom prevrate v Rusku v novembri 1917 bol slovenský katolicizmus jasne zorientovaný, aké zlo a nebezpečenstvo pre kresťanstvo zo strany ruského boľševizmu hrozí. Boli to nielen informácie od slovenských jezuitov, ktorí stáli pri zrode známeho Russica v Ríme, ale rovnako nárast ľavicového zmýšľania v Európe i na Slovensku, ako aj českého voľnomyšlienkárstva.

To všetko robilo katolíckych predstaviteľov Hlinkovej ľudovej strany i slovenského kléru nanajvýš obozretnými voči ideologickým vplyvom z Východu.

Veci išli tak ďaleko, že keď začal v Európe naberať na sile nemecký nacizmus, ktorý sa javil ako obrana proti šíreniu ruskému boľševizmu, slovenský katolicizmus v ňom cítil možnú ochranu, aj keď neskôr už len ako „menšie zlo“ v zápase s komunizmom.

Politicky tento postoj reprezentovali radikálni slovenskí nacionalisti, predstavitelia cirkvi sa však nedokázali voči nim dôrazne vymedziť. Výsledok bol katastrofálny. Komunizmu sme sa nakoniec nevyhli a počas 40-ročného prenasledovania sme mali dosť času hľadať podstatu našej viery.

Dnes mám pocit, že história sa opakuje. Akoby sme sa niektorých historických stereotypov nevedeli zbaviť. Na Slovensku dnes prevláda názor, že najväčším nepriateľom kresťanstva je liberalizmus, presnejšie progresivizmus.

V prvej línii zápasu o „kresťanské“ Slovensko stoja dnes znovu slovenskí nacionalisti, ktorí sú pripravení hľadať pomoc pri obrane kresťanského Slovenska pred dekadentným Západom v Rusku ako najväčšom ochrancovi kresťanských hodnôt. A predstavitelia katolicizmu na Slovensku sa znovu nevedia voči tomuto vymedziť.

Dnes Európu zaplavujú najmä tri ideológie: progresivistická, nacionalistická a kresťanská.

Kresťanská ideológia, ktorú dnes v prvej línii reprezentuje ruské pravoslávie, progresivistická, ktorú reprezentujú väčšinou súdne dvory Európskej únie, a nacionalistická, ktorej vzostup v dnešnej Európe práve zažívame.

Všetky ideológie sú zlé. Sú totalitné. V snahe presadiť svoje videnie sveta – v útoku alebo obrane – prehliadajú postavenie jednotlivca, ktorý do ich schémy nezapadá. Mám pocit, že na Slovensku sa začíname pri obrane kresťanských hodnôt prikláňať práve k ideologickému mysleniu a správaniu.

Mám pocit, že na Slovensku sa začíname pri obrane kresťanských hodnôt prikláňať práve k ideologickému mysleniu a správaniu.

Raz sme boli spolu so Silvom Krčmérym a Jánom Čarnogurským na súkromnej večeri u pápeža Jána Pavla II. V diskusii o liberalizme tento svätý pápež povedal, že kresťanstvo sa voči liberalizmu musí v prvom rade brániť svojím životom, životom svojej cirkvi a veriacich.

Katolicizmus na Slovensku sa týmto riadil v čase komunizmu, keď totalitnú komunistickú ideológiu prežil najmä svojím životom a svedectvom. Ale v pokojnejších časoch si slovenský katolicizmus veľmi rád pomáha príklonom k politickej moci.

Na tomto mieste si dovolím vysloviť provokatívnu vetu: Slovenský nacionalizmus je dnes pre naše kresťanstvo väčšie nebezpečenstvo ako liberalizmus.

V prvom rade, liberalizmus, resp. progresivizmus, je v slovenskom parlamente okrajová záležitosť. Nemá politický výtlak, aby presadil svoje požiadavky. Ale, ako už bolo povedané, nacionalizmus, od ktorého sa cirkev u nás nebude vedieť dostatočne dištancovať, bude rozkladať slovenský katolicizmus i cirkev s nedozernými dôsledkami.

V tomto zmysle stojí slovenský katolicizmus na úvrati. Ak bude stavať na opravdivých duchovných osobách a veriacich, ktorých denne na Slovensku v hojnom počte stretáme, bude zachránený a vydá svedectvo, ktoré nás zdobilo v čase komunizmu, ktoré od nás očakával aj pápež Ján Pavol II. a ku ktorému nás stále nabáda pápež František.

Ak začne hľadať ochranu v politickej moci a ideologizácii, ak sa od nej nebude schopný dostatočne dištancovať, zopakujú sa len naše staré historické stereotypy a budeme musieť zase raz začínať odznovu.