Hodí Trump Ukrajinu cez palubu? V tejto chvíli na paniku nie je dôvod

Donald Trump sa stane americkým prezidentom a Európa sa musí od dnešného rána už naozaj vážne zamýšľať nad tým, aké bude mať tento výsledok dosahy.

Pre obyvateľa strednej Európy a Slovenska nie je až také dôležité, čo Trump urobí doma v oblasti ekonomiky alebo migrácie. To, čo nás zaujíma, je jeho zahraničná politika, najmä vo vzťahu k Rusku a Ukrajine.

Mediálny priestor bol ešte pred americkými voľbami plný temných vízií, ako bude po Trumpovom víťazstve náš región menej bezpečný a že nás nový americký prezident predá Putinovi, pričom Ukrajinu nemilosrdne hodí cez palubu.

Tieto obavy boli a sú prítomné aj medzi mnohými konzervatívcami, ktorí sa inak s Trumpom vo viacerých témach zhodujú.

Kým si Donald Trump v januári neprevezme úrad, jeho zahraničná politika sa dá len odhadovať, aj keď zloženie jeho tímu, ktoré by mohlo byť známe už skôr, v tomto smere niečo napovie.

Napriek tomu už dnes existuje niekoľko silných indícií, na akú americkú politiku voči Rusku a Ukrajine sa máme pripraviť.

Jednou z tých, ktoré určite stoja za pozornosť, je nedávny rozhovor poľského denníka Rzeczpospolita s Kurtom Volkerom, ktorý bol v čase Trumpovho prezidentského obdobia jeho osobitným vyslancom pre Ukrajinu. Je to zároveň človek, ktorý dobre pozná Trumpa a jeho prostredie.

Volker tvrdí, že Trump bude chcieť dohodnúť medzi Ruskom a Ukrajinou mier, ale s Putinom bude rokovať z pozície sily. Dokonca hovorí o členstve Ukrajiny v NATO ako o „súčasti balíka“ mierových rokovaní.

„S istotou vieme, čo Putin chce: denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny – čo v praxi znamená prevzatie kontroly nad celou Ukrajinou. A to je, samozrejme, neprijateľné. A pokiaľ ide o Trumpa, často sa zabúda, že keď bol naposledy prezidentom, viedol veľmi tvrdú politiku, pričom udržiaval kontakty nielen s Putinom, ale aj s Kim Čong-unom či so Si Ťin-pchingom. Bol to však on, kto zrušil zbrojné embargo pre Ukrajinu, pokúsil sa zastaviť Nord Stream 2, vyhodil Rusov z konzulátu v San Franciscu, odkiaľ vykonávali spravodajskú činnosť. Sprísnil tiež sankcie voči Rusku,“ tvrdí Volker.

Možná mierová dohoda by mohla vyzerať tak, že bude zmrazená súčasná frontová línia. Zároveň by však Ukrajina dostala všetky bezpečnostné záruky.

Podľa Volkera by možná mierová dohoda mohla vyzerať tak, že bude zmrazená súčasná frontová línia. Zároveň by však Ukrajina dostala všetky bezpečnostné záruky. Na jednej strane výzbroj, ktorú chce, a to bez obmedzení jej použitia. Na druhej strane čo najskoršie členstvo v NATO a EÚ. Ale s podmienkou, že Európania by museli financovať 80 percent tejto operácie, pretože najmenej polovicu dodávok zbraní na Ukrajinu dnes platia USA.

Keďže Američania rozumejú tomu, že Ukrajinci sú mimoriadne pripútaní k myšlienke získania Krymu, Zelenského nikto nebude nútiť k tomu, aby takéto hranice uznal. Neurobí to ani Amerika a naďalej bude tvrdiť, že ruská okupácia je protiprávna.

„Aj keď je Trumpovým cieľom, aby to bolo trvalé ukončenie vojny, formálne pôjde len o prímerie, podobne ako medzi Severnou a Južnou Kóreou. Ak bude súčasťou balíka prijatie Ukrajiny do NATO, Ukrajinci by to mohli akceptovať,“ myslí si Volker.

Na Putina bude podľa Volkera zase Trump tlačiť tým, že ho postaví pred jasnú voľbu: mier za takýchto podmienok alebo dodávky amerických zbraní na Ukrajinu, aké svet ešte nevidel.

Rozhovor s dvoma ľuďmi, ktorí mali počas prvého Trumpovho obdobia vplyv na jeho zahraničnú politiku, priniesol krátko pred voľbami aj denník New York Times. Išlo o Roberta O’Briena, ktorý v rokoch 2019 a 2020 pôsobil ako Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť, a Elbridgea Colbyho, ktorý v rokoch 2017 a 2018 zastával post námestníka ministra obrany.

Obidvaja boli pri formulovaní scenárov, ako bude vyzerať Trumpov postoj k vojne na Ukrajine, opatrnejší ako Volker. Zároveň sa však aj oni zhodli v tom, že s Putinom bude rokovať z pozície sily.

Podľa O’Briena by USA mali zaviesť masívne sankcie proti Rusku, ale aj sekundárne sankcie voči čínskym spoločnostiam obchodujúcim s Ruskom, aby sa takto znížili zisky, ktoré Putin a oligarchovia dosahujú. „Predstavte si teda scenár, v ktorom budeme eskalovať, aby sme deeskalovali, a v ktorom sa Trumpova administratíva pokúsi priviesť Rusko k rokovaciemu stolu tým, že mu spôsobí príliš vysoké náklady na to, aby zostalo mimo,“ vysvetľuje O’Brien.

Všetky vyššie opísané scenáre sú, samozrejme, len hypotézami, hoci pochádzajú od ľudí z Trumpovho prostredia, ktorí zahraničnej politike rozumejú a dokážu odhadnúť, ako bude nový prezident a jeho tím uvažovať o svete mimo USA.

Isteže, pri Trumpovej nevyspytateľnosti treba byť vo vzťahu k Rusku a Ukrajine pripravený aj na podstatne horšie alternatívy vývoja.

V tejto chvíli však nie je dôvod prepadať panike a apokalyptickým scenárom.