Oznámenie SPP o tom, že od začiatku februára dodáva plyn na Slovensko opäť ruská spoločnosť Gazprom, a to cez plynovod Turkstream naprieč Čiernym morom a ďalej balkánskou trasou, vyvolalo niekoľko otázok.

Téme dodávok cez Turkstream, ktoré politicky oznámil premiér Robert Fico na návšteve Turecka spolu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom, sme sa na Postoji obšírnejšie venovali v samostatnom texte.

Ruský plyn cez TureckoPoliticky sa dá dohodnúť čokoľvek, problémom je kapacita „rúry“ v Čiernom mori a cez Balkán

Erik Potocký

Ukázali sme, že táto trasa nemôže plnohodnotne nahradiť objemy plynu, ktoré predtým prichádzali tranzitom cez Ukrajinu skončeným 31. decembra 2024, keďže vypršala zmluva, ktorú mal o tranzite Gazprom podpísanú s Ukrajinou.

Problémom je už samotná kapacita Turkstreamu, ktorá je 31,5 miliardy kubických metrov ročne, rozdelená na dve potrubia. Jedno ústi v Turecku, druhé sa napája na tzv. Balkan Stream a zásobuje niekoľko balkánskych štátov a Maďarsko. Prepojením Balážske Ďarmoty – Veľké Zlievce sa tento plyn môže dostávať až na územie Slovenska.

Na túto trasu sú napojené aj „rúry“ vedúce z gréckych terminálov, ktoré splyňujú LNG dodávaný tankermi.

Odkiaľ k nám prúdil plyn doteraz

Prvou otázkou, ktorú minulotýždňové oznámenie SPP vyvolalo, je objem plynu, ktorý cez Veľké Zlievce prúdi.

Ak sa pozrieme na porovnanie posledného januárového týždňa s prvými dňami februára, keď teda už podľa oznámenia SPP začal touto trasou dodávať plyn Gazprom, vidíme, že kým 27. januára bola agregovaná konfirmovaná nominácia na úrovni viac ako 94 GWh a v posledných troch januárových dňoch mierne klesla približne k rozpätiu 92,3 až 92,8, v prvých dňoch februára klesla o zhruba 10 GWh na deň.

Dokonca 5. februára padla až na úroveň zhruba 66 GWh. V ostatných štyroch dňoch (7. až 10. februára) sa už pohybuje okolo 100 GWh denne.

Úroveň okolo 100 GWh dosahoval bod Veľké Zlievce aj počas decembra, teda v čase, keď ešte prúdil plyn aj ukrajinským tranzitom, ktorý na Slovensko vstupoval bodom Veľké Kapušany.

Oproti tomuto bodu je však vstup cez Veľké Zlievce stále iba približne štvrtinový. Decembrová agregovaná konfirmovaná nominácia cez Veľké Kapušany bola v priemere medzi 410 a 420 GWh plynu denne.

V súvislosti s dodávkami plynu sme sa na SPP po jeho minulotýždňovom oznámení obrátili s dodatočnými otázkami.

Pýtali sme sa na pôvod dodávaného plynu, dodávateľské spoločnosti a aj na to, aká bude od apríla zvýšená kapacita dodávok cez Veľké Zlievce (keďže ide o naše jediné plynové spojenie s Maďarskom a SPP avizoval od apríla zvýšenie dodávok od Gazpromu touto trasou).

Vzhľadom na to, že otázka pôvodu a obchodných dodávateľov je záležitosťou komerčných obchodných vzťahov, ktoré môžu byť predmetom obchodného tajomstva, tieto informácie sme od SPP nedostali.

Odpoveď si však môžeme čiastočne poskladať z verejne dostupných zdrojov a informácií. Vzhľadom na obmedzené kapacity prepravy a fakt, že Gazprom je oficiálnym dodávateľom touto trasou na Slovensko až od 1. februára, možno predpokladať len jeden iný zdroj.

Podľa našich informácií išlo o plyn z maďarských zásobníkov, s ktorým obchodujú maďarské spoločnosti, napríklad MOL.

Maďarské zásobníky sa plnili ešte v období, keď fungoval tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, čo podľa našich informácií výrazne využívali rôzni európski obchodníci s plynom. Maďarsko tak malo pred zimou dostatočné zásoby, aby mohlo dodávať plyn aj k susedom.

To nám dáva odpoveď aj na otázku fyzického pôvodu plynu. V oficiálnych výstupoch to vzhľadom na politickú citlivosť príliš nezaznieva, no celý plynárenský svet vie, že tento plyn je takmer na sto percent pôvodom z Ruska.

V oficiálnych výstupoch to vzhľadom na politickú citlivosť príliš nezaznieva, no celý plynárenský svet vie, že tento plyn je takmer na sto percent pôvodom z Ruska.

V Maďarsku môže malé percento tvoriť plyn pochádzajúci z ťažby v Rumunsku, tá však nateraz nedosahuje také objemy, aby mohla byť výraznejším zdrojom dodávok pre iné krajiny, hoci ako sme písali v texte o dodávkach cez Turkstream, Rumunsko plánuje do svojej ťažby veľké investície a má zaujímavé zásoby, najmä pod Čiernym morom.

SPP nám čiastočne odpovedal len na otázku objemových dodávok po prvom apríli južnou trasou cez Turkstream a Maďarsko.

„Je predpoklad, že dodávky by sa postupne v priebehu jari mohli dostať na úroveň, ktorá zabezpečí primeraný objem zemného plynu na ďalšie obdobie vrátane zimnej sezóny 2025/2026. Toto komerčné riešenie výrazne zníži odhadované navýšenie celkových nákladov spoločnosti v roku 2025 na nákup plynu z iného zdroja. Ďalšie podrobnosti nebudeme vzhľadom na ich komerčný charakter zverejňovať,“ uviedol pre Postoj hovorca SPP Ondrej Šebesta.

SPP už viackrát avizoval, že diverzifikácia dodávok plynu bude znamenať zvýšené náklady na jeho nákup, približne na úrovni plus 90 miliónov eur ročne.

Napĺňaním zmluvy o dodávkach zo strany Gazpromu (ten je podľa zmluvy povinný dodávky zabezpečiť, ak za plyn platíme) južnou trasou túto navýšenú sumu čiastočne zmenší, hoci k samotnej cene treba prirátať tranzitné poplatky južnou trasou oproti stavu, keď bol v cene zahrnutý len tranzit, ktorý Gazprom platil (resp. mal platiť) Ukrajine.

SPP ďalej oznámil, že pripravuje založenie dcérskej spoločnosti na Ukrajine, ktorá by na rusko-ukrajinskej hranici obchodne prevzala plyn od Gazpromu a tranzitovala ho už ako „neruský“.

O tom, kedy táto spoločnosť vznikne, ako konkrétne bude samotný obchod vyzerať, či bude SPP pri preprave platiť Ukrajine tranzit, je dnes podľa našich informácií ešte predčasné hovoriť. Všetko bude musieť byť predmetom konkrétnej obchodnej zmluvy, ktorá takisto bude zrejme čiastočne alebo úplne podliehať obchodnému tajomstvu.

Plyn na Ukrajinu

V súvislosti s dodávkami plynu z Maďarska na Slovensko stojí za povšimnutie jeden dôležitý fakt. Ak sa pozrieme na toky plynu z Maďarska na kontaktných bodoch s jeho susedmi vrátane nás, vidíme, že väčšie objemy ako na Slovensko dlhodobo prúdia na Ukrajinu.

Vyplýva to z informácií, ktoré zverejňuje maďarská tranzitná spoločnosť FGSZ. Hoci podľa najnovších údajov je objem cez Balážske Ďarmoty – Veľké Zlievce zhruba 100,2 GWh za deň a cez bod na Ukrajinu Bereg – Berehovo približne 75,6 GWh za deň, pri pohľade na dlhodobý graf je zjavné, že objemy prepravy z Maďarska na Ukrajinu sú dlhodobo vyššie ako na Slovensko.

Zdroj: https://fgsz.hu/en

Tento graf nám zároveň potvrdzuje mimoriadne objemy čerpania maďarských zásobníkov, o ktorých píšeme vyššie (čierna línia), v porovnaní s vnútornou maďarskou spotrebou plynu (žltá línia).

Prúd na Ukrajinu značí aj ďalšiu vec. Ukrajina napriek tomu, že má svoje zásobníky plynu aj vlastnú ťažbu, potrebuje dovážať plyn od svojich západných susedov. Dôvodom sú trvalé útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru vrátane zásobníkov a ťažobných polí.

Medzi na plyn najbohatšie regióny Ukrajiny patrí Charkovská oblasť, ktorá zároveň priamo susedí s frontovou líniou a je aj častým terčom ruského bombardovania.

Správy o poškodených zásobníkoch a ťažobných vrtoch sa z času na čas objavia v sumári škôd, ktoré agresor Ukrajine spôsobuje. V januári napríklad ruské bomby zasiahli zásobníky plynu, ktoré sa nachádzajú na západe Ukrajiny vo Ľvovskej oblasti.

Plyn však na Ukrajinu neprúdi len z Maďarska. Reverzným tokom smeruje aj zo Slovenska. To nám dokladajú údaje Eustreamu z tranzitného bodu Budince.

Tok sa spustil 6. februára s agregovanou konfirmovanou nomináciou 28,8 GWh denne, v ostatných troch dňoch je na úrovni 78 GWh plynu denne. Teda na približne rovnakej úrovni ako dovoz z Maďarska. Menší, zhruba pätinový dovoz ide z Poľska.

Chtiac-nechtiac je tak Ukrajina odkázaná na zásobovanie fyzicky ruským plynom, ktorý sa však na jej územie dostáva okľukou cez Čierne more, Turecko a Balkán. Tak to aspoň naznačujú aktuálne fungujúce prepravné trasy. V prípade dodávok z Poľska môže ísť o plyn z iných zdrojov, keďže potrubné spojenie s Ruskom naši severní susedia prerušili krátko po začiatku vojny a spoliehajú sa na svoje terminály na pobreží Baltského mora. No ani tu nie je vylúčené, že sa v nich splyňuje pôvodom ruský LNG prepravovaný tankermi plaviacimi sa pod inou vlajkou.

Aj to však ukazuje, že plyn ako surovina je stále mocnou zbraňou v rukách Kremľa a napokon Putinovu vojnu čiastočne financuje platbami za plyn aj samotná Ukrajina. Oslabenie ruského vplyvu v Európe tak vedie len cez oslobodenie sa od tejto energetickej závislosti. Otázkou je cena, ktorú je Európa ochotná za to zaplatiť.