„Som presvedčený, že na dôchodky bude vždy. Neviem si predstaviť vládu, ktorá by konštatovala, že je problém s dôchodkami,“ povedal v rozhovore pre Postoj minister práce Erik Tomáš.

V tejto línii ide aj posledná tlačová konferencia rezortu práce. Minister Tomáš ohlásil, že trinásty dôchodok bude v tomto roku vyšší o ďalších 60 eur.

Zdá sa, že s financovaním dôchodkov nie je problém. Okrem každomesačných dávok má totiž štát peniaze aj na jednu extra dávku a tá dokonca môže ešte aj rásť.

Ekonómovia aj demografi však varujú, že takýto prístup si už nebudeme môcť dovoliť dlho.

Slovensko bude už čoskoro výrazne starnúť a to zásadným spôsobom ovplyvní aj fungovanie dôchodkového systému. Nastavený bol totiž na úplne iné podmienky, než aké sú teraz a aké budú o niekoľko desaťročí.

Ak sa náhodou dožijete

Otcom penzijného systému, ktorý funguje vo väčšine európskych krajín, bol pruský kancelár Otto von Bismarck. Založil ho v roku 1889 a postupne sa rozšíril na európskom kontinente. Ani zďaleka však nebol taký štedrý ako dnes.

Dôchodkový vek bol v tom čase nastavený na 70 rokov, priemerná dĺžka života však bola 46 rokov. Tí, čo sa dôchodkového veku dožili, žili z dôchodku približne päť rokov.

V roku 1924, teda približne pred sto rokmi, sa systém presadil aj v Československu.

Zákon o poistení „pre prípad choroby a materstva a pre prípad staroby“ už vo svojom názve obsahoval dôležitú indikáciu. Ani v tomto prípade nešlo o financovanie dlhých rokov na penzii, ale o zaistenie pre prípad, že sa niekto dožije vysokého veku a už nebude schopný pracovať.

To ostro kontrastuje so súčasnou realitou, keď sú ľudia na dôchodku desiatky rokov. Príkladom môže byť prípad Bernadety, ktorá tento rok oslávi deväťdesiatku a celý život pracovala ako zdravotná sestra. Do dôchodku odišla ako 55-ročná, celkovo pracovala 39 rokov. Na penzii je už 35 rokov.

Dlhé roky na penzii by nemuseli byť problémom, ak by do systému prispieval dostatok pracujúcich ľudí. Ale Slovensko onedlho začne výrazne starnúť, a tak to problém bude.

Súčasný systém štátnych dôchodkov je totiž priebežne financovaný. Pracujúci odvádzajú odvody do fondu starobného poistenia, tieto peniaze sa však neodkladajú na ich dôchodky, ale vyplácajú sa z nich penzie súčasným dôchodcom.

Pracujúci sa spoliehajú na to, že keď budú starí oni, ich dôchodky bude financovať mladá generácia.

Doteraz to vždy fungovalo, ale Slovensko sa v nasledujúcich desaťročiach dostane do bezprecedentnej situácie. Podiel starších ľudí sa výrazne zvýši, mladých však, naopak, bude čoraz menej.

Kto zarobí na dôchodky?

Ako v rozhovore pre Postoj upozornil demograf Boris Vaňo, veľký zlom príde už v roku 2035.

Demograf o starnutí SlovenskaTvárime sa, že ešte máme čas, no opatrenia, ktoré by nás pripravili, už dávno mali byť na stole

Kristína Votrubová

„Bude to obdobie, keď budú v populácii zastúpené obidve silné generácie z druhej polovice 20. storočia. Povojnová generácia bude v najvyššom veku a do poproduktívneho veku začnú prechádzať Husákove deti,“ povedal.

To bude znamenať veľký nárast počtu dôchodcov. Výrazne sa tak zmení pomer ľudí v aktívnom veku a seniorov. Vlani tvorili ľudia vo veku nad 65 rokov necelých 19 percent obyvateľstva. V roku 2040 to bude už 25 percent a v roku 2060 takmer 31 percent.

Nová demografická prognózaBude nás menej a takmer každý tretí bude senior. Zmeniť sa to už nedá

Kristína Votrubová

Ľudí, ktorí budú pracovať, a teda prinášať peniaze do systému, bude zároveň výrazne menej.

Aktuálne je na Slovensku približne 3,4 milióna ľudí v aktívnom veku a tvoria takmer dve tretiny obyvateľstva. Už v roku 2050, čo je obdobie, keď pôjdu do dôchodku dnešní štyridsiatnici, ich bude o 660-tisíc menej. Ak sa pozrieme na najvzdialenejšie prognózy, v roku 2100 by ich malo byť o milión menej.

Na jednej strane tak bude čoraz menej pracujúcich ľudí odvádzajúcich odvody, na druhej strane výrazne pribudne tých, čo z týchto odvodov dostávajú dôchodky.

Čo z toho logicky plynie? Menej peňazí sa bude musieť rozdeliť medzi viac ľudí. Dôchodky tak budú musieť byť nižšie.

Dôchodky namiesto škôl a ciest

Kedy budú musieť politici nevyhnutne na tieto zmeny reagovať a reformovať dôchodkový systém?

„Keďže miera dotovania dôchodkov závisí od politických priorít spoločnosti, nie je možné presne určiť, kedy bude ďalšia reforma nevyhnutná,“ hovorí pre Postoj vedúci oddelenia dlhodobej udržateľnosti Kancelárie RRZ Marek Porubský.

Inak povedané, systém môže mať vážne problémy a byť sám osebe neudržateľný, vlády ho však môžu ďalej dotovať zo štátnych zdrojov. To sa s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude diať, keďže dôchodcovia tvoria dôležitú voličskú skupinu.

Vo všeobecnosti platí, pripomína Marek Porubský, že čím skôr sa reformy prijmú, tým menej bolestivé budú ich dosahy a spravodlivejšie sa rozložia medzi generácie.

Ak sa problém dlho nebude riešiť, príde moment, keď už bude reforma nevyhnutná a nebude sa môcť zavádzať postupne.

Problémy sa prejavujú v systéme už teraz. Sociálna poisťovňa v minulom roku skončila s deficitom takmer troch miliárd eur. Podobný výsledok očakávajú analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj v tomto roku a potom aj v rokoch nasledujúcich.

Výdavky poisťovne teda už teraz prevyšujú jej príjmy a najproblematickejší je práve fond starobného poistenia.

V roku 2023 roku išlo podľa oficiálnych údajov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky 9,2 miliardy eur. Príjmy fondu na starobné poistenie z bežného poistenia boli podľa Správy o hospodárení Sociálnej poisťovne v roku 2023 4,6 miliardy.

Štát môže dôchodky dotovať, ako však upozorňuje Porubský z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, závisí to od celkového zdravia verejných financií a od „ochoty spoločnosti smerovať zdroje z daní najmä na dôchodky – a to na úkor iných verejných služieb, ako sú vzdelávanie, zdravotníctvo, obrana či infraštruktúra“.

Inými slovami, to, čo smeruje na dôchodky, nejde na iné verejné služby, pričom mnohé sú už teraz podfinancované.

No ešte pálčivejším problémom je, že verejné financie nie sú v dobrom stave a aj tento rok sú potrebné škrty vo výdavkoch vo výške stoviek miliónov eur. Každoročné niekoľkomiliardové dotovanie Sociálnej poisťovne tak je dlhodobo neúnosné.

Ako upozorňuje Porubský, tento rok očakávame deficit vo výške takmer sedem miliárd eur, z toho 2,8 miliardy pôjde na dotovanie Sociálnej poisťovne. „Keby všetky ostatné časti verejných financií boli v prebytku či aspoň vyrovnané, takýto deficit Sociálnej poisťovne by sme dokázali financovať,“ hovorí.

Situácia je však úplne iná.

V budúcnosti nás preto čaká dôležitá a neľahká debata. Do akej miery máme financovať dôchodky z verejných zdrojov, ktoré by mohli ísť na školy, nemocnice, cesty či kultúru?

Teraz sa totiž aspoň teoreticky financujú z odvodov, ktoré sú na tento účel určené. Ak ich však dotuje štát – čo už čiastočne robí aj teraz –, na dôchodky idú dokonca aj peniaze, ktoré na to pôvodne vôbec neboli určené.