Nesrovnalosti s petíciou

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal dal na ministerstve vnútra skontrolovať nezrovnalosti v petícii proti hazardu. Jeho správanie však začína vyvolávať otázniky, či nerobí nadprácu.

Utorkové mimoriadne zastupiteľstvo mesta k petícii proti hazardu ukázalo viacero sporných vecí. Tou hlavnou je prácna elektronizácia petície a následné posielanie údajov na detailnú kontrolu v centrálnom registri obyvateľov. Nesrovnal to obhajuje tým, že treba mať všetko dôkladne skontrolované pre prípad, že hazardný priemysel petíciu a zákaz hazardu napadne na súde. Potiaľ by to bolo fajn a zrozumiteľné.

Pokiaľ by vo vzduchu neviseli dve otázky:

Prečo iné mestá nemali potrebu robiť elektronizáciu hárkov a ich hĺbkovú kontrolu?

A hlavne, prečo zrazu primátorovi Nesrovnalovi tak veľmi záleží na správnosti údajov v petičných hárkoch, keď absolútne nezvládol zabezpečiť ich obyčajné uskladnenie na vlastnom magistráte?

K téme: 
Nesrovnal dal petíciu proti hazardu skontrolovať u Kaliňáka

Pochybnosti vyvolávajú aj okolnosti, za akých podal Nesrovnal trestné oznámenie po zmiznutí hárkov. Podľa niektorých mestských poslancov ťahal čas, keď ho podal údajne až týždeň po tom, čo sa o strate hárkov dozvedel od magistrátu člen petičného výboru Peter Šramko.

Navyše, aktivistov pobúrila aj samotná formulácia trestného oznámenia, ktoré spochybňovalo, či boli vôbec hárky dodané na magistrát v plnom počte. Takto vlastne Nesrovnal spochybnil samého seba, keďže v celej iniciatíve figuruje ako predseda petičného výboru (členovia sú starostovia mestských častí).

Kameňom úrazu je, že Nesrovnal vystupuje ako petičiar a zároveň ako orgán, ktorý petíciu prijíma a na jej základe by mal navrhnúť legislatívu na zákaz hazardu v Bratislave.

Akokoľvek, či už podrobnú kontrolu hárkov považujeme za primátorovu nadprácu alebo nie, najpodstatnejšie skutočnosti sa skrývajú inde. Kontrola či doplnenie údajov do kolónok na petičných hárkoch je technická vec.

Oveľa závažnejší fakt je krádež tretiny hárkov, ktorá sa môže ľahko stať hlavnou Achilovou pätou celej zákonodarnej iniciatívy. Nikto rozumný nepochybuje, že hazardná lobby napadne zákaz hazardu na súde, pričom môže poukazovať na chýbajúce originály hárkov. Všetko úsilie stoviek dobrovoľníkov, aktivistov aj čestných politikov tak bude visieť na verdikte súdov. A tu netreba mať veľké ilúzie.

Najlepším riešením by bola preto zmena zákona, ktorý vyžaduje na plošný zákaz hazardu petíciu 30 percent dospelých obyvateľov mesta či obce. Minulý týždeň síce schválila vláda novelu zákona o hazardných hrách, ktorá prináša viaceré užitočné zmeny, napríklad zákaz prístupu k hazardu patologickým hráčom a poberateľom sociálnych dávok.

Podmienka petície však v návrhu zostáva. Všetko je teda v rukách parlamentu, ktorý by mohol vládny návrh vylepšiť, a tým odstrániť všetky skutočné „nesrovnalosti“ v bratislavskom boji proti hazardu.