Šok v nemeckom parlamente Bundestag zvolil Merza až v druhom kole, po roku 1945 sa to nestalo žiadnemu kancelárovi

Nemecký Bundestag v druhom kole hlasovania zvolil Friedricha Merza za nového nemeckého kancelára. Voľba nebola jednoduchá, Merz napriek koaličnej dohode so sociálnymi demokratmi v prvom kole nezískal potrebnú väčšinu v parlamente. Až v druhom kole získal hlasy 325 zo 621 prítomných poslancov.

Merz je kandidátom kresťanskodemokratickej CDU/CSU, ktorá sa po voľbách vo februári dohodla na vytvorení koalície so sociálnymi demokratmi (SPD).

V prvom kole hlasovania získal len 310 hlasov od prítomných 621 poslancov, na potrebnú nadpolovičnú väčšinu mu tak chýbalo šesť hlasov. Hlasovania sa nezúčastnili deviati poslanci.

Merz je tak prvým nemeckým kancelárom od konca druhej svetovej vojny, ktorý nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu už v prvom kole hlasovania.

Podľa nemeckej ústavy musí v prípade neúspechu v prvom kole nasledovať druhé kolo v priebehu ďalších 14 dní, pre lehotu o zvolaní poslancov najskôr však v piatok. Poslanci sa však jednohlasne dohodli na skrátení lehoty, aby druhé kolo mohlo nasledovať ešte dnes.

Kto je na vine?

Koalícia ešte ani nezačala vládnuť a koaliční partneri sa už rozkmotrili na otázke nezvolenia kancelára. Zatiaľ čo CDU/CSU tvrdí, že všetci ich poslanci hlasovali za svojho kandidáta, SPD popiera, že hlasovala proti Merzovi. Vylúčiť, či sa časť ich poslancov nezdržala, však nevie.

Naisto sa to vedieť nedá, pretože voľba kancelára je tajná.

Podozrenie časti politikov však smeruje najmä k ľavicovému krídlu v SPD, ktoré má nielen silné antipatie voči Merzovi, ale je mimoriadne slabo zastúpené v ministerskej zostave.

Hoci obaja predsedovia strany Lars Klingbeil a Saskia Eskenová nesú rovnaký podiel na katastrofálnom výsledku strany (SPD sa prepadla z 25,7 na 16,4 percenta, čím dosiahla najhorší výsledok v povojnovej histórii), politika nepozná spravodlivosť. Zatiaľ čo Klingbeil sa v novej koalícii má stať ministrom financií a vicekancelárom, Eskenová a jej ľavicové krídlo sú de facto odstavené. O Eskenovej sa v strane hovorilo posmešne a s dešpektom, akoby bola ona sama zavinila pád strany.

Slabosť ľavicového krídla ukazujú nominácie ministrov a ministeriek SPD, ktorí patria ku Klingbeilovmu krídlu pragmatikov. „Je tam jasný rukopis, všetci patria ku konzervatívnemu krídlu Seeheimer Kreis,“ hodnotil prednedávnom jeden z politických pozorovateľov nový zoznam ministrov.

Rozpoltený prístup SPD sa ukazuje aj na referende, v ktorom členovia strany odsúhlasili koaličnú zmluvu. Hoci za vstup do koalície hlasovalo napriek kritike z ľavého krídla takmer 85 percent hlasujúcich, účasť bola s 56 percentami výrazne nižšia než pri predošlých koalíciách.

Súhlas SPD s koalíciou sa napriek odporu zo strany mládežníckej organizácie SPD očakával ako takmer istý, pretože jedinou alternatívou sú predčasné voľby, ktoré by ďalej posilnili extrémistov. „Som veľmi sklamaná. To, čo sa dnes stalo, je nezodpovedné. Dôverujem všetkým svojim kolegom v parlamentnej skupine SPD,“ vyhlásila ministerská predsedníčka Mecklenburska-Predného Pomoranska Manuela Schwesigová.

Nečakaná kríza v Budestagu pre spoločné vládnutie novej koalície neveští nič dobrého.