Ako Orbán vyzbrojuje Dva incidenty, ktoré obrátili pozornosť na maďarskú armádu

V posledných dňoch sa pozornosť nielen slovenskej verejnosti obracia na maďarskú obrannú politiku a stav maďarskej armády. Príčinou sú dva incidenty.

Prvým z nich je nahrávka ministra obrany Kristófa Szalaya-Bobrovniczkého z apríla 2023, ktorú zverejnila maďarská opozícia. Podľa ministra Maďarsko opúšťa starú mierovú mentalitu a krajina sa ocitla vo „fáze nula na ceste do vojny“. Tieto slová sú v ostrom kontraste s vyhláseniami Viktora Orbána, ktorý sa prezentuje ako zástanca mierového tábora a spolu s Robertom Ficom kritizuje vojenskú podporu Ukrajina ako zbytočnú.

„Piata Orbánova vláda sa rozhodla vybudovať skutočne efektívnu a bojaschopnú maďarskú armádu. To znamená, že ukončujeme naše predchádzajúce úsilie o mier,“ hovorí v nahrávke Szalay-Bobrovniczky.

Podľa ministra je jedným z krokov výmena šéfa armády Romulusza Ruszina-Szendiho za Gábora Börondiho. „Ako sa vyjadril, úlohou maďarských ozbrojených síl pod Böröndiho vedením je prispôsobiť sa dlhotrvajúcemu vojnovému stavu (na Ukrajine – TN) a vyvinúť viac bojovo orientovanú, dobre vybavenú a serióznu armádu s novou kultúrou,“ píše maďarský Telex.

„Vláda Viktora Orbána je vládou klamstiev a vojny. Je koniec, musia odísť. Orbán a jeho ľudia klamali Maďarov o tom, že sú za mier, ale teraz je jasné, že našu úžasnú krajinu zatiahnu do vojny,“ vyhlásil opozičný politik Péter Magyar, ktorý nahrávku zverejnil.

Vyjadrenie Szalaya-Bobrovniczkého sa však môže javiť ako vytrhnuté z kontextu. Napokon, tézu, že sa v Európe končí éra naivného pacifizmu, možno nájsť viac či menej diplomaticky vyjadrenú asi v každom európskom ministerstve obrany. Za pripomienku stojí aj fakt, že bývalý šéf armády Romulusz Ruszin-Szendi, ktorého Gábor Böröndi nahradil, je dnes členom Magyarovej opozičnej strany Tisza.

Odborníci, s ktorými hovoril Postoj, preto vyjadrenie Szalaya-Borovniczkého čítajú skôr ako signál, že ani maďarské ministerstvo obrany nevníma Rusko podobne bezproblémovo, ako by sa mohlo niekedy zdať z Orbánových prejavov.

Na druhej strane u susedov Maďarska vyvolávajú istú nervozitu občasné maďarské vyhlásenia o Trianone alebo nevhodné kroky ako používanie snímok Bratislavského hradu, ukrajinského Vereckého priesmyku alebo sedmohradskej obce Rimetea (Torockó) v Rumunsku pri púšťaní štátnej hymny v maďarskej televízii.

Bratislavský hrad a maďarská hymnaFico s Orbánom sa k téme nevyjadrili. Spoločne vyzdvihovali najlepšie vzťahy v histórii

Marek HolkaMiro Pastorek

Na Ukrajine nedôveru voči Budapešti ešte umocnil druhý incident, odhalenie dvoch maďarských agentov v Zakarpatskej oblasti. Tí podľa ukrajinskej tajnej služby špehovali pozície ukrajinskej protivzdušnej obrany a zisťovali, ako by sa miestne obyvateľstvo zachovalo v prípade príchodu maďarských vojsk.

Budapešť následne vykázaním dvoch ukrajinských diplomatov (podľa Maďarov agentov s diplomatickým krytím) nepriamo potvrdila, že dvaja zatknutí na Ukrajine sú naozaj jej agentmi.

Na sociálnych médiách v súčasnosti koluje video, ktoré údajne ukazuje presun vojenskej techniky smerom k maďarsko-ukrajinským hraniciam. 

Táto informácia je však zavádzajúca, video v skutočnosti ukazuje presun techniky z výstavy v Budapešti. Ale hoax už šíria aj ruské kanály, ktoré sa pokúšajú vyvolať dojem, že Maďarsko vstúpi do vojny na strane Ruska. Na druhej strane aj časť maďarských nacionalistov v posledných dňoch šíri videá, v ktorých oznamujú údajne sa blížiace zabratie Zakarpatskej Ukrajiny.

Desaťročie modernizácie

Takéto vyhlásenia sú skôr znakom infantilného revanšizmu v časti maďarskej spoločnosti než vyjadrením konkrétnych úmyslov maďarskej vlády. 

Ale nech by boli motivácie v Budapešti akékoľvek, súčasná diskusia je vhodnou príležitosťou si pripomenúť, že úmysly tej-ktorej krajiny sa môžu zmeniť rýchlejšie než jej vojenské spôsobilosti.

V akom stave sa teda maďarské ozbrojené sily v súčasnosti nachádzajú?

Ak ich porovnáme s ostatnými armádami v regióne, tak platí, že Maďarsko sa má čím pochváliť. Viktor Orbán ešte v roku 2021 vyhlásil, že Maďarsko musí mať „najsilnejšiu armádu“ v karpatskom oblúku.

Hlavnou výhodou maďarskej armády je, že oproti ostatným štátom v regióne začalo Maďarsko s modernizáciou svojich ozbrojených síl o pár rokov skôr, preto sa nachádza už v druhej polovici modernizačného cyklu. Maďarská armáda je preto vzhľadom na svoju veľkosť lepšie vybavená a vystrojená nielen než slovenská, ale aj rumunská, srbská alebo chorvátska armáda.

Už v roku 2016 vtedajší minister obrany István Simicskó oznámil spustenie modernizačného programu Zrínyi 2026 (nazvanom po chorvátsko-uhorskom vojvodcovi Mikulášovi Zrínskom, ktorý hrdinsky padol pri obrane Szigetváru v roku 1566). V priebehu posledných rokov sa však ukázalo, že program bude pokračovať aj po roku 2026, maďarská vláda už dnes hovorí o programe Zrínyi bez cieľového dátumu.

Viacerí odborníci, s ktorými Postoj hovoril, ho označujú za najkomplexnejší modernizačný program po Poľsku, ktorý obsahuje všetko od tankov až po vrtuľníky.

Jadrom modernizačného programu sú dohody s nemeckými spoločnosťami Rheinmetall a KNDS. Budapešť obstarala nové tanky Leopard 2A7HU (44 kusov plus 12 starších 2A4), nové bojové vozidlá pechoty Lynx (prinajmenšom 209 kusov) a samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000 (24 kusov).

Okrem nich Maďarsko obstaráva rôzne podporné vybavenie, obrnené štvorkolesová vozidlá Gidrán tureckého výrobcu Nurol Makina, nové útočné pušky Bren-2, muníciu, rakety a viac než šesť batérií protivzdušného systému NASAMS, ktoré boli dodané v rokoch 2023 – 2024.

Nové maďarské tanky Leopard 2. Foto: Honvédelem, László Kertész

Nové vrtuľníky aj stíhačky

V rámci programu Zrínyi Maďarsko modernizovalo aj svoje bojové vrtuľníky Mil Mi-24 a od Airbusu nakúpilo nové vrtuľníky H145M (20 kusov dodaných do roku 2021) a 16 kusov väčších H225M (dodávky v rokoch 2023 – 2025).

Maďarsko navyše ešte pred spustením programu Zrínyi začalo s modernizáciou letectva. Podobne ako Česká republika, aj Maďarsko v porovnaní so Slovenskom výrazne skôr nahradilo stíhačky sovietsko-ruského pôvodu západnými strojmi.

V oboch prípadoch to znamenalo skoršie vyradenie migov a lízing 14 kusov švédskych stíhačiek Gripen, ktoré Maďarsko následne od Švédov odkúpilo. Lízingová zmluva pokračuje do roku 2026, po jej uplynutí modernizované stíhačky prejdú do maďarského vlastníctva. Modernizácia na stupeň MS20 Block 2 navyše Maďarsku umožní používať aj novšie strely IRIS-T a Meteor alebo pumy GBU-49 Paveway II Enhanced.

Minulý rok Maďarsko tento počet posilnilo nákupom dodatočných štyroch lietadiel. Pre zaujímavosť, o nákup ďalších štyroch stíhačiek F-16 má záujem aj slovenský minister obrany Robert Kaliňák.

Ešte v roku 2022 Maďarsko kúpilo aj 12 nových cvičných prúdových lietadiel Albatros. Skorá modernizácia letectva je však dvojsečným mečom, napriek modernizácii maďarské gripeny nezodpovedajú najnovším modelom Gripen-E a podľa odborníkov, s ktorými hovoril Postoj, výkonom ľahko zaostávajú za najnovšími F-16, aké má napríklad Slovensko.

Priemyselná politika

Maďarská modernizácia ozbrojených síl však nepozostáva len z nákupov novej techniky, ale spája sa aj s výraznou modernizáciou a navýšením kapacít maďarského vojenského priemyslu.

S odstupom je najväčším krokom obstaranie už horeuvedených bojových vozidiel pechoty Lynx od Rheinmetallu, ktoré nemecká firma stavia v novej továrni v maďarskom meste Zalaegerszeg. Tu má v prvej fáze vzniknúť až 172 z objednaných bojových vozidiel pechoty (zvyšok Rheinmetall dodal z nemeckej výroby).

Budapešť objednala aj vývoj nového samohybného systému protivzdušnej obrany na krátku vzdialenosť na základe systému Skyranger a podvozka Lynx. Ak sa Maďarsko rozhodne ho prevziať do výzbroje, pravdepodobne bude pochádzať práve z tejto továrne.

Rheinmetall okrem toho v októbri 2024 spustil výrobu munície v maďarskej Várpalote. Vo Vecsési na predmestí Budapešti navyše vznikla nová továreň Dynamit Nobel na výrobu protitankových zbraní a turecká spoločnosť Nurol Makina stavia obrnené vozidlá Gidrán v spolupráci s maďarskou Rába Group.

Budapešť investuje aj za hranicami, maďarská HSC Aerojet pred niekoľkými rokmi získala väčšinový podiel v českej firme Aero Vodchody, ktorá stavia známe ľahké prúdové lietadlá L-39 Albatros a Albatros NG. Vo firme HSC Aerojet vlastnil 80-percentný podiel už vyššie spomínaný Kristóf Szalay-Bobrovniczky, po svojom nástupe do funkcie ministra sa Szalay-Bobrovniczky z firmy stiahol, odkúpil ju šéf MOL-u Zsolt Hernádi.

Problémom sú financie

No aj keď sú tieto úspechy nepochybne impozantné, maďarský program trápia aj problémy. Asi najväčším sú financie.

Maďarsko v minulom roku na obranu minulo 2,4 percenta HDP, čo je výrazne viac než v minulosti (2020: 1,8 percenta) a nad európskym priemerom (Slovensko: 2,0 percenta). Značná časť výdavkov je však potrebná na dobiehanie investičného dlhu predošlých desaťročí, ešte v rokoch 2014 – 2015 krajina míňala na obranu menej než jedno percento svojho HDP.

Obrat údajne nastal až v roku 2016, a to po tom, ako Orbán nasadil armádu počas utečeneckej krízy. Maďarská armáda bola vtedy v zlom stave, väčšina techniky pochádzala ešte zo 60. a 70. rokov, na hranice museli ísť aj kuchári. Výrazné navýšenie obranného rozpočtu tak bolo skôr snahou zachrániť maďarské ozbrojené sily než známkou nejakých nových ambícií. 

Pre Orbána boli nákupy aj zahraničnopolitickým ťahom, „mal pocit, že nákup nemeckých a následne aj francúzskych zbraní by mohol Maďarsku pomôcť získať politickú priazeň“, vysvetľuje pre Politico výskumník nemeckej DGAP András Rácz.

V prípade Maďarska je však otázne, nakoľko sú podobné výdavky trvalo udržateľné.

Budapešť v súčasnosti vynakladá štyri až päť percent svojho HDP len na splácanie úrokov svojho štátneho dlhu, čo je najvyšší podiel v celej Európskej únii. V roku 2023 išlo dokonca o viac než štvornásobok podielu Slovenska (4,3 verzus 1,0 percenta HDP), Maďarsko si preto menej než iné štáty môže dovoliť ďalšie navyšovanie štátnych výdavkov.

Tento problém zostáva neriešený, maďarský rozpočet na jar 2025 vyzerá dokonca v najhoršom stave od začiatku pandémie, to všetko pri vyše šesťpercentných úrokoch na maďarské dlhopisy.

Poštové známky ukazujúce modernizáciu maďarských ozbrojených síl v rámci programu Zrínyi 2026. Foto: X, WOPA+

Tretia brigáda a nedostatok personálu

Druhou výzvou je nedostatok personálu. Hoci maďarská armáda buduje nové štruktúry a v roku 2023 zriadila novú mechanizovanú brigádu (30. brigáda Pavla Kinižiho v meste Hódmezővásárhely), trápi ju nedostatok vojakov.

Maďarská armáda by chcela mať tabuľkovo viac než 37-tisíc vojakov, ale v skutočnosti má problém obsadiť asi desaťtisíc nižších pozícií, tvrdí maďarský odborník András Tóth-Czifra.

Kontroverzné je aj prepustenie niekoľkých stovák dôstojníkov a generálov v roku 2023. Maďarská opozícia vtedy hovorila o pokuse „deNATOifikovať“ armádu, opozičná poslankyňa Ágnes Vadai (DK) vládu obvinila z „politickej čistky“. Časť odborníkov to však spochybnila a poukázala na to, že mnohí z prepustených boli ľudia, ktorých povýšili práve počas predošlých Orbánových vlád, pripomína Tóth-Czifra.

Ministerstvo obrany vtedy personálne rošády zdôvodňovalo úsilím omladiť ozbrojené sily.

Maďarsko má dlhodobo jednu z najhorších demografií v regióne. Krajina starne, viac ako 21 percent obyvateľov má viac než 65 rokov (v prípade Slovenska a Rumunska okolo 19 percent) a počet Maďarov dlhodobo klesá. Zmeniť to nedokázala ani Orbánova nákladná prorodinná politika.

Ešte v roku 1990 tak Maďarsko malo 10,37 milióna obyvateľov (Slovensko: 5,3 milióna), do roku 2020 však maďarská populácia poklesla na 9,75 milióna obyvateľov (Slovensko narástlo na 5,46 milióna). Odvtedy začala klesať aj slovenská populácia, no prepad v Maďarsku zostáva strmší a do roku 2050 populácia pravdepodobne poklesne na 8,5 milióna obyvateľov.

Riešením by pre Maďarsko mohlo byť obnovenie povinnej vojenskej služby. V takom prípade by však Orbán musel aj rétoricky dať na slová svojho ministra obrany a opustiť „mierovú cestu“.