Druhý pilier Jeho otvorenie je opäť v hre. Sú ľudia, ktorým sa oplatí vystúpiť

Druhý pilier sa bude zrejme opäť otvárať a ľudia budú mať možnosť z neho vystúpiť. Prednedávnom to nepriamo uviedol minister práce Erik Tomáš s tým, že pre mnohých ľudí je tento pilier nevýhodný a treba im dať možnosť opäť sa spoliehať iba na štát.

„V druhom pilieri je veľa ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť vzhľadom na svoj vek, príjem a usporené peniaze,“ uviedol Tomáš s tým, že na túto tému treba otvoriť odbornú diskusiu.

Ako totiž vysvetlil, „je evidentné, že drvivá väčšina dôchodcov, ktorá si sporila v druhom pilieri, bola ukrátená na svojich dôchodkoch, a ani pri tých, ktorí majú o niečo vyššie dôchodky, sa rozhodne nedá hovoriť o švajčiarskych dôchodkoch“.

Tvrdenie podložil číslami. Aktuálne poberá dôchodok z dvoch pilierov necelých 60-tisíc ľudí. Podľa Tomáša 95 percent z nich dostáva v priemere o 50 eur menej, ako by dostávali, ak by mali iba prvý pilier.

Veľmi dobre na tom nie sú ani tí penzisti, ktorí si vďaka druhému pilieru predsa len polepšili. Podľa ministra práce majú v priemere len o 14 eur mesačne viac, ako by mali iba z prvého piliera.

Odborníci však majú na tieto čísla vysvetlenie.

Dosah jedného rozhodnutia

Už pri spustení systému odborníci odporúčali vstup do druhého piliera predovšetkým ženám do 35 rokov a mužom do 40 rokov. Ako pripomínajú aj autori analýzy Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku? Ľudovít Ódor a Pavol Povala, do druhého piliera nevstúpil ani vtedajší minister financií, a to práve pre svoj vek.

Mnohí ľudia však túto radu nepočúvli a aj vo vyššom veku do druhého piliera vstúpili.

V roku 2006 bolo v druhom pilieri napríklad viac ako päťtisíc ľudí vo veku 51 rokov, okolo desaťtisíc malo 50 rokov. Na dôchodok si tak sporili 15, možno 17 rokov a to je na vytvorenie slušného zabezpečenia málo.

Ďalším faktorom, ktorý prispel k malým dôchodkom z druhého piliera, je vládny zásah z roku 2013. Vtedajšia vláda Roberta Fica rozhodla o presune väčšiny sporiteľov do takzvaných konzervatívnych, čiže dlhopisových fondov.

Dôvodom mala byť ochrana úspor pred znehodnotením. Je pravda, že dlhopisové fondy so sebou nesú minimálne riziko, ale nenájdete odborníka na dôchodky, ktorý by povedal, že tento krok bol správny.

Peniaze v dlhopisových fondoch sa totiž takmer nezhodnocovali, ale ak by boli zostali v akciových fondoch, mohli dosiahnuť zaujímavé výnosy.

Druhý pilier sa zároveň už štyrikrát otvoril a opustilo ho okolo štyristotisíc ľudí. Neustále legislatívne zmeny a znižovanie percenta, ktoré doň putuje z odvodov, ho zároveň robia menej a menej atraktívnym.

Nie je totiž isté, ako sa bude vyvíjať v budúcnosti a či štát nakoniec nesiahne na úspory sporiteľov. To však minister práce Erik Tomáš odmieta a nebude sa podľa neho ani znižovať príspevok. V hre je iba otvorenie piliera, pričom odchod z neho bude dobrovoľný.

V každom prípade dnes je v druhom pilieri 1,89 milióna ľudí a celkovo je jeho majetok vyše 15 miliárd eur.

Komu sa oplatí vystúpiť?

Naozaj je však pravda, že niektorým ľuďom sa oplatí z druhého piliera vystúpiť. „Je fakt, že pre časť sporiteľov je účasť v druhom pilieri nevýhodná – a pokiaľ budú mať možnosť, mali by vo vlastnom záujme vystúpiť,“ napísal v statuse na Facebooku aj odborník na dane a odvody Jozef Mihál.

Ide o ľudí, ktorí si sporili relatívne krátky čas, prípadne sa ich peniaze zhodnotili iba minimálne, pretože boli v dlhopisových fondoch.

Mihál dáva aj konkrétny príklad. Ak sporiteľ prispieval do druhého piliera od jeho vzniku, dôchodok z prvého piliera sa mu bude krátiť o necelých 13 percent. 

Ak mu teda vychádza dôchodok 800 eur, po krátení to bude 700 eur. Zvyšok bude dostávať z druhého piliera. Ak si však dotyčný v druhom pilieri nasporil napríklad iba 10-tisíc, podľa Mihála sa mu oplatí z druhého piliera vystúpiť.

Pre správne rozhodnutie je teda potrebné urobiť si prepočty a informovať sa, aké úspory človek v druhom pilieri má.

Výhodné pre štát

Z prípadného otvorenia druhého piliera bude benefitovať aj štát. Mihál očakáva, že ho opustí približne 200-tisíc ľudí. To bude znamenať, že Sociálna poisťovňa získa miliardu eur navyše.

Verejným financiám sa takáto injekcia hodí. Štát totiž musí konsolidovať a získať peniaze navyše, ktoré prispejú k zníženiu deficitu.

Minister financií Ladislav Kamenický už priznal, že konsolidácia na budúci rok musí dosiahnuť 1,7 miliardy eur. Opatrenia na naplnenie tejto sumy sa však budú hľadať ťažko. Jednoduché zvýšenie daní, ktoré by hneď prinieslo stovky miliónov, si už vláda vyčerpala v minulom roku.

Sociálna poisťovňa je pritom jedno z problematických miest, kde končia každoročne miliardy eur.

Teoreticky sa dôchodky a iné dávky v jej pôsobnosti financujú z odvodov, pravda je však taká, že tie nedokážu vykryť skutočné náklady Sociálnej poisťovne. Štát ju tak každoročne dotuje.

Iba v minulom roku poslal štát Sociálnej poisťovni 2,7 miliardy eur.

Tento stav je spôsobený aj trinástymi dôchodkami. Odvody sa logicky posielajú iba za dvanásť mesiacov, dôchodok navyše tak musí platiť štát. Nebol by v tom problém, ak by štát tieto peniaze navyše mal. Situácia je však opačná.

Otvorením druhého piliera si tak štát dočasne pomôže. Získa peniaze navyše, o niekoľko rokov však na to doplatí. Sociálna poisťovňa bude musieť ľuďom, ktorí sa vrátili z druhého piliera, vyplácať plné dôchodky, no peniaze, ktoré ich príchodom získala, už budú dávno minuté.

To už však bude musieť riešiť iná vláda.