
Včera uplynulo celých 22 dní od zvolenia predsedu CDU Friedricha Merza za desiateho kancelára Spolkovej republiky Nemecko. Nebýva zvykom bilancovať už po troch týždňoch, ale naša doba je rýchla a Merz už stihol za tento krátky čas otriasť Slovenskom.
Predvčerom bol nový kancelár hlavným hosťom 27. Európskeho fóra verejnoprávnej televízie WDR, ktoré sa konalo pod heslom Čo teraz? Európa a útok na demokraciu.
Merz sa tam prekvapivo otvorene vyhrážal Maďarsku a Slovensku. Povedal: „Ak budeme pokračovať v tomto kurze, nevyhneme sa konfliktu s Maďarskom a so Slovenskom. Nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od nejakej malej menšiny. A určite by mohlo dôjsť k jasnejším slovám a možno aj tvrdším konfliktom.“
Kancelár na otázku o Slovensku a Maďarsku odpovedal: Okrem právneho konania „je tu ešte vždy možnosť odobratia európskych prostriedkov“ dotknutým štátom.
Včera počas návštevy Arménska reagoval na Merzove slová slovenský premiér Robert Fico. Zdôrazňoval, že Slovensko nie je „malý žiačik“, a pokračoval: „To sa absolútne nepatrí. Ak si niekto myslí, že ja si teraz nedovolím povedať vlastný názor, tak je na veľkom omyle. To, čo povedal kancelár, je absolútne neprijateľné pre suverénnu krajinu.“
Rozhorčene dodal: „Čo to je za politiku v 21. storočí? Nebudete poslúchať, tak s vami urobím poriadok. To sme kde, preboha?“ Fico sa sťažoval na „toľko agresivity, toľko nenávisti, toľko rôznych poznámok“ a tvrdil, že „ja nič iné nepočúvam na Slovensku, iba také havkanie“.

Keď si človek prezrie nemecké spravodajstvo o výmene názorov medzi Merzom a Ficom, nenájde veľa. O Slovensku sa od pondelka hovorilo málo, ak nerátame pätnásť minút slávy, ktoré zažil Filip Kuffa: noviny Frankfurter Allgemeine slovenskému štátnemu tajomníkovi venovali článok s nadpisom Zastrelené medvede by sa mali na Slovensku podávať na tanieri.
Z hlavných národných médií sa Merzovou hrozbou voči Slovensku zaoberala v prvom rade n-tv. N-tv je malý spravodajský kanál, ktorý v posledných rokoch trošku stratil kredit, pretože príliš často oznamoval, že sa ruská armáda na Ukrajine „už-už“ rozsype. Preto nie je žiadnym prekvapením, že najviac protiruská nemecká televízia rámcovala Merzove slová takto: „Merz hrozí Maďarsku a Slovensku pre blízkosť Ruska.“
Uvedené neznamená, že Nemci si konflikt vôbec nevšimli. Veci sa majú skôr tak: Merzovo havkanie proti Ficovi je do značnej miery prehlušené, pretože celonemecké havkanie proti Orbánovmu zákazu dúhového pochodu v Budapešti je ohlušujúco hlasné. Maďarská vláda, ktorá tým zákazom prekročila hranice právneho štátu aj v očiach mnohých konzervatívcov, sa tým zákazom dotkla svätyne moderného magistéria Spolkovej republiky.
Príklad: Aj pomerne konzervatívny denník Frankfurter Allgemeine, ktorý píše o možnom konzumovaní medveďov na Slovensku vyvážene, sústreďuje svoje spravodajstvo na peštiansky dúhový pochod. Aktuálny článok o konflikte má titulok Tvrdší postoj? Európa stráca s Maďarskom trpezlivosť. Úvod článku znie takto: „Nemecký štátny tajomník Krichbaum v Bruseli nahlas uvažuje o ‚odobratí hlasovacích práv Maďarsku‘. A 20 štátov EÚ odsudzuje zákaz Pride Parade v Budapešti.“ Slovensko, ktoré sa spomína až v strede textu, v ňom nehrá takmer žiadnu rolu.
Autorom článku je bruselský korešpondent Thomas Gutschker, v minulosti vedúci zahraničnopolitický redaktor dávno zaniknutého kresťanského týždenníka, ktorý kedysi v polovici nultých rokov zavolal autorovi týchto riadkov z trápneho dôvodu, že si mýlil Slovensko so Slovinskom. Gutschker sa medzitým o strednej Európe veľa naučil a ponúka z Bruselu podrobný pohľad do zákulisia drsného Merzovho odkazu: verejnému vyhrážaniu podľa Gutschkera predchádzal telefonát Merza s Orbánom, ktorý nedopadol na spokojnosť kancelára.
Aj keď to bol Merz, ktorý nasadil nový tón voči Orbánovi, európski politici z hneď dvadsiatich členských krajín EÚ následne stupňovali vyhrážky.
Je pozoruhodné, že to bola pravicová holandská vláda – v ktorej hrá prvé husle Strana pre slobodu Geerta Wildersa, spojenca Orbánovho Fideszu v európskej frakcii Patriots for Europe –, ktorá už pred raňajkami ministrov pre európske záležitosti v Bruseli mala pripravené ostré vyhlásenie. Týkalo sa maďarskej novely zákona, ktorá zakazuje dúhové pochody, kriminalizuje organizátorov takýchto podujatí a hrozí im vysokými pokutami.
V holandskom dokumente sa píše: „Sme hlboko znepokojení týmto vývojom, ktorý je v rozpore so základnými hodnotami ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a dodržiavania ľudských práv stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ.“ Na záver vláda vyzvala Komisiu EÚ, aby „urýchlene použila všetky nástroje právneho štátu“.
Podpísalo to 20 z 27 členských štátov. To je relevantné, pretože na preukázanie „jasného rizika vážneho porušenia“ základných európskych hodnôt zo strany Maďarska v rámci postupu preskúmania právneho štátu je potrebných 21 štátov. Maďarsko sa ešte aj s plánovaným sprísnením „zákona na ochranu suverenity“ odsunulo na vedľajšiu koľaj. Z eurofondov má zmrazených 18 miliárd eur, jedna miliarda je už navždy stratená.

So situáciou Slovenska sa to zatiaľ ani nedá porovnať. Zníženie trestov pre spriaznených delikventov z pozadia Smeru a zrušenie špeciálnej prokuratúry prešli v Bruseli celkom hladko. Kým to Fico neprepáli s blokovaním podpory Ukrajiny a pokiaľ nezakáže aj on dúhové pochody, môže si pokojne havkať pred domácim publikom. V Európe si to stále málokto všimne.
Aj keď Slovensko k európskej kauze týždňa prišlo trošku ako panna k dieťaťu, aktuálne udalosti naznačujú, že nová nemecká vláda zaujala k malým európskym štátom menej ohľaduplný postoj.
Zvlášť správanie nemeckého štátneho tajomníka pre Európu Gunthera Krichbauma bolo neobvykle nediplomatické: 61-ročný politik kresťanskodemokratickej CDU na svojom prvom bruselskom summite povedal, že s Maďarskom sú „veľké problémy“, pretože sloboda tlače je tam podkopávaná a bez nej nebude demokracia.
Krichbaum dokonca nahlas uvažoval o „odobratí volebného práva“ Maďarsku. To sa v Bruseli považuje za „atómovku“, o ktorej politici hovoria na verejnosti obvykle len v náznakoch. Krichbaum Orbána varoval: „Trpezlivosť našich kolegýň a kolegov sa každým dňom zmenšuje.“
Je to naozaj nový tón. Bruselský korešpondent FAZ Gutschker pripomína, ako Krichbaumova zelená predchodkyňa Anna Lührmannová sa raz odvážila prísť s myšlienkou, že by sa pre nedostatky v oblasti právneho štátu mohlo odložiť maďarské predsedníctvo EÚ: „Kancelár Olaf Scholz ju za to hrubo pokarhal.“
Odvážnejší prístup v zahraničnej politike sa hodí k osobnému profilu Friedricha Merza: hoci tento vysoký štíhly muž z nevýraznej pahorkatiny Sauerland nie je Prus, so svojou tvrdou štekajúcou nemčinou pôsobí pomerne prusky. Merz sa tým odlišuje od mäkkej falckej nemčiny svojho pupkatého predchodcu z radov CDU Helmuta Kohla.
Práve veľký Europakanzler rokov 1982 – 1998 razil jednu zo silných tradícií zahraničnej politiky povojnového Nemecka: nielenže Kohl vzdával hold malej susednej krajine Rakúsko tým, že dlhé desaťročia verne dovolenkoval pri jazere Wolfgangsee, on malé európske krajiny doslova nosil na rukách. Nezavážilo, že štátiky ako Luxembursko alebo Lotyšsko mali menej obyvateľov ako priemerný administratívny okres spolkovej krajiny Bavorsko, Kohl im všetkým prejavil úctu.
Druhú líniu razil kancelár, ktorý možno nie náhodou skončil v službách imperialistickej veľmoci Rusko: Gerhard Schröder sa k menším správal neraz arogantne.
Hoci paradoxne práve opoziční Zelení podnecujú Merza k tomu, aby sa snažil stať veľkým Europakanzlerom ako Kohl alebo Angela Merkelová, po troch týždňoch kancelárovania sa dá konštatovať, že Merz sa zatiaľ prikláňa k bezohľadnejšej línii.

Desiaty kancelár sa musí zmieriť s faktom, že už pred svojím nástupom porušil niektoré zo svojich volebných sľubov, mal exemplárne nešťastný štart a je skôr neobľúbený.
Podľa najnovšieho „barometra trendov“ televízií RTL a n-tv je väčšina Nemcov nespokojná s jeho doterajšou prácou. V prieskume, ktorý v utorok zverejnil inštitút Forsa, tento názor vyjadrilo 52 percent opýtaných. Celkovo 38 percent uviedlo, že je spokojných, a desať percent sa nechcelo vyjadriť. Jeho únia z CDU/CSU by získala vo voľbách iba 26 percent, extrémni opoziční nacionalisti z AfD až 24 percent.
Domáca politická a ekonomická situácia mu nepraje, tak ako mnohí kancelári pred ním uniká do zahraničnej politiky.
Jeho odkazy sú v každom prípade teraz jasnejšie ako vlažné reči jeho priameho predchodcu Scholza, ktorý sa v Európe preslávil najmä pojmom German Vote – zdržanie sa hlasovania. Merz na tom istom Európskom fóre WDR prekvapil otvorenosťou, s ktorou priznal, že „na zbrane dodávané Ukrajine už neexistujú žiadne obmedzenia na dostrel – ani od Britov, ani od Francúzov, ani od nás, ani od Američanov“.
Merz sa priamo nevyjadril k otázke, či Nemecko dodá Ukrajine riadenú strelu Taurus, ktorá sa dá použiť aj na úder na Moskvu. Scholzova vláda s tým mala problém, po Merzových vyhláseniach už proti dodaniu Taurusu nič nehovorí. Kancelár otvorene povedal, že Ukrajina sa teraz môže brániť „napríklad aj útokom na vojenské pozície v Rusku“.
Na tom istom podujatí vyslovil Merz aj takú kritiku Izraela, akú sme od kancelára krajiny s historicky veľmi špeciálnym vzťahom k židovskému štátu ešte nepočuli.
Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Pásme Gazy povedal: „Cieľ toho, čo izraelská armáda teraz robí v Pásme Gazy, už, úprimne povedané, nechápem. Spôsobovať také utrpenie civilnému obyvateľstvu, ako sa to v posledných dňoch deje čoraz častejšie, sa už nedá ospravedlniť bojom proti terorizmu Hamasu.“ Merz varoval: „Izraelská vláda nesmie urobiť nič, čo by už jej najlepší priatelia neboli ochotní akceptovať.“
Naznačil tým možnosť doteraz nemysliteľného – že krajina páchateľov holokaustu stiahne svoju podporu Izraelu.
Určite, po troch týždňoch je ešte priskoro na bilancovanie. V Merzových prvých zahraničnopolitických odkazoch však môžeme rozpoznať určitý vzorec: kancelár tretej najväčšej ekonomiky sveta uprednostňuje karhanie malých krajín ako Izrael, Maďarsko alebo Slovensko.
Čo sa týka najväčšej mocnosti sveta, Merz má o niečo menej smelý prístup: raz si dovolil na javisku imitovať Donalda Trumpa tým, že každé druhé alebo tretie slovo, ktoré Trump povie, je vraj great. Viac si voči USA ešte nedovolil.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.