Johann Wolfgang Goethe počas svojho života precestoval viac ako štyridsaťtisíc kilometrov kočom, pešo alebo na koni. Teda akoby viac ako trikrát obišiel zemeguľu okolo rovníka. Taliansko však miloval až tak veľmi, že svoju prvú cestu krajinou v rokoch 1786 – 1787 opísal v cestopisnej knihe Cesta do Talianska. Bolo to jeho najdôležitejšie cestovateľské dobrodružstvo, ktoré ovplyvnilo zvyšok jeho života.

V tých časoch ešte neboli sociálne siete a sociálne médiá, ale v krčme by si s Goethom na úrovni pokecal vedec, filozof, umelec aj módny návrhár. Jeho útly román v listoch o nešťastnej láske Utrpenie mladého Werthera sa hneď po vydaní stal bestsellerom, Goetheho nielen preslávil, ale urobil z neho aj trendsettera, osobu ovplyvňujúcu módne trendy. Štýl obliekania hlavného hrdinu začali napodobňovať mladíci po celom Nemecku. Modrý kabát a žltá vesta v štýle anglickej módy znamenali, že ste jednoducho in. Dokonca aj Goethe sám sa obliekal ako Werther. Táto kombinácia výstredných farieb dokazuje, že Goethe určoval trendy, s ktorými by ani v dnešnej dobe nešliapol vedľa.

Aj influenceri boli na svete už predtým, ako pre nich existovalo slovo. Jedným z prvých influencerov, ktorí využili svoje postavenie na písanie o švajčiarskom regióne Gotthard blízko Talianska, bol totiž Goethe.

Bol takisto prvý, kto vzbudil záujem o talianske jazero Garda, ale čoskoro ho nasledovali mnohí ďalší spisovatelia a umelci. V nadväznosti naňho početní maliari a umelci, najmä nemecky hovoriaci, neskôr zaradili Torbole ako zastávku na Grand Tour, ceste, ktorú medzi 17. a 19. storočím podnikali európski aristokrati, aby si vyživili duše talianskym umením, históriou a krásou.

Koncom leta 1786 sa Goethe, začínajúc svoje cesty po Taliansku, zastavil v Torbole na brehu jazera, vo svojich spisoch zanechal túžobnú spomienku na toto mestečko, ktoré dnes Goetheho slová používa ako reklamu pre veľký počet nemeckých turistov. V knihe Cesta do Talianska, ktorá ovplyvnila vznikajúci cestovný ruch, o tomto mieste píše: „Ako veľmi by som si želal mať na okamih pri sebe svojich priateľov, aby sa mohli potešiť výhľadom, ktorý mám pred sebou!“

Tak môžu pribudnúť k jeho pomenovaniam nemecký básnik, dramatik, prozaik, vedec, štátnik, divadelný režisér, kritik a amatérsky umelec, najväčšia nemecká literárna osobnosť modernej éry aj označenia trendsetter a influencer. Navyše študoval kreslenie, sám ilustroval niekoľko knižných diel, učil sa aj teóriu farieb. Goethe občas pracoval na vlastných kresbách, ktorými sa snažil fotograficky zaznamenať svoje početné cestovateľské zážitky. Často navštevoval umelcov, učil sa od nich a dokonca sa pohrával s myšlienkou nahradiť svoju literárnu kariéru maliarstvom.

„A keď sa v Ríme náhlime sem a tam, aby sme sa dostali k čo najväčšiemu množstvu objektov, táto obluda pôsobí na nás celkom nehybne. Iným mestám treba vyhľadať niečo významné, tu sa nám to nanucuje a prepĺňa nás. Ako tak človek chodí a postáva, vynára sa krajinársky obraz na všetky spôsoby, paláce a ruiny, záhrady a divočina, diaľavy a úžiny, domčeky, stajne, víťazné oblúky a stĺpy, často všetko pokope tak tesne, že by sa to dalo nakresliť na jeden papier. Žiadalo by sa vypísať tisíc griflíkov, čo tu zmôže jedno brko! A potom ste večer od prezerania a žasnutia unavení a vyčerpaní,“ píše Goethe v knihe.

Čo by však robil Goethe v dobe smartfónov? Určite by cestoval aj do Talianska urobiť nejaké texty a obrázky či videjká o umeleckých dielach či pamiatkach. Vzápätí by postoval svoje príspevky na sociálnej sieti, tie jeho by nepochybne patrili medzi najviac lajkované. My sa však pozrime na turistov používajúcich mobilný telefón na zvečnenie svojich osobných cestopisov vo fascinujúcom talianskom prostredí.

Hoci parafrázujúc Goetheho myšlienku o kreslení na najkrajší papier uvedenú v cestopisnej knihe, množstvo krásy a lesku objektov s vysokou pravdepodobnosťou ohraničilo moju dobrú vôľu urobiť najlepšiu fotografickú tému o turistoch v tejto krajine.

Turisti fotia z loďky vodnej hromadnej dopravy s výhľadom na Zvonicu svätého Marka a Dóžov palác. Benátky 28. júna 2015.
Foto: Nano Calvo/VWPics/Profimedia

Guillaume Legros, umelec známy ako Saype, pózuje pri svojom landartovom obraze na plávajúcej lodi. Freska putovala po Benátkach a okolí a bola odhalená na bienále umenia. Benátky 19. apríla 2022.
Foto: SAYPE/AFP/Profimedia

Turisti si robia selfie mobilným telefónom z mosta Rialto na Canale Grande. Benátky 11. novembra 2016.
Foto: Marco Bertorello/AFP/Profimedia

Turisti sedia v gondole počas krátkej plavby cez kanál. Benátky 13. septembra 2023.
Foto: Luca Bruno/AP Photo/TASR

Návštevník v Dóžovom paláci na tlačovej konferencii fotografuje Kristovu krv, ktorú vytvoril Vittore Carpaccio na konci pätnásteho storočia. Benátky 17. marca 2023.
Foto: Andrea Merola/IPA/Profimedia

Maskovaní účastníci v tradičných karnevalových kostýmoch pózujú v kaviarni Florian počas každoročného karnevalu. Benátky 20. februára 2022.
Foto: Andrea Pattaro/AFP/Profimedia

Turisti sa zhromažďujú pred majstrovským dielom Leonarda da Vinci z konca pätnásteho storočia Posledná večera v kláštore pri Kostole Panny Márie milostí, aby si urobili selfie a digitálne fotografie bez použitia blesku. Miláno 3. mája 2017.
Foto: Mike Eliason/Zuma Press/Profimedia

Skupina ázijských turistiek si robí selfie pred výkladom módneho domu v Galérii Viktora Emanuela II. Obrovská nákupná pasáž v srdci mesta je jednou z najstarších svojho druhu. Miláno 1. apríla 2023.
Foto: Marco Ottico/LaPresse/Profimedia

Dávid má oblečenú vestu s výbušninami ako samovražedný atentátnik. Banksyho socha Dávid je modernou interpretáciou Michelangelovho majstrovského diela. Výstava The World of Banksy v kultúrnom priestore Varesina 204. Miláno 20. marca 2025.
Foto: Alessandro Bremec/Zuma Press/Profimedia

Demonštrácia proti nadmernému turizmu a za právo na bývanie. Stovky občanov vyšli do ulíc proti turistickým ubytovniam a penziónom, ktoré zaplavujú centrum mesta. Za posledných desať rokov sa počet apartmánov premenených na rekreačné domy zvýšil o viac ako šesťsto percent. Neapol 28. marca 2025.
Foto: Alessio Paduano/Anadolu/AFP/Profimedia

Ľudia fotografujú sochu argentínskej futbalovej legendy Diega Maradonu počas sprievodu zorganizovaného na oslavu jeho narodenín. Neapol 30. októbra 2024.
Foto: Stringer/Anadolu/Abaca Press/Profimedia

Pec, v ktorej pred tristo rokmi upiekli prvú pizzu pre kráľovnú Margheritu di Borbone. Neapolská pizza sa práve dostala do Zoznamu dedičstva UNESCO. Neapol 6. decembra 2017.
 Foto: Fabio Sasso/Zuma Press/Profimedia

Slovenská turistka Viera pózuje pri fotení v spoločnosti skamenených tiel obetí erupcie za sklenenou ohradou v starovekom meste neďaleko Neapola zničenom výbuchom sopky Vezuv v roku 79 n. l. Pompeje 13. septembra 2007.
Foto: Róbert Csere

Holandská herečka Lotte Verbeek a herci z filmu natáčaného v Taliansku The Book of Vision znovu vytvárajú scénu na pláži počas benátskeho filmového festivalu. Lido 3. septembra 2020.
Foto: Tiziana Fabi/AFP/Profimedia

Žena fotí mobilným telefónom turistov kúpajúcich sa na pláži ostrovčeka, ktorú používatelia cestovateľského portálu zvolili za najkrajšiu pláž sveta. Veľmi blízko je ostrov Lampedusa, ktorý sa spolieha na prílev turistov, hoci sa skôr stáva bránou do Európy pre nelegálnych afrických migrantov. Isola dei Conigli 27. septembra 2018.
Foto: Alberto Pizzoli/AFP/Profimedia

Obrovská popularita regiónu Ligúria viedla k zintenzívneniu cestovného ruchu, čo malo za následok preťaženie a privatizáciu predtým verejných priestorov, ako sú pláže, vplyv na životné prostredie a rastúce ceny. Hľadajú sa riešenia pre udržateľnejší cestovný ruch vrátane obmedzenia počtu návštevníkov a podpory menej navštevovaných trás. Cinque Terre 27. júla 2024.
Foto: Gian Marco Benedetto/Anadolu/AFP/Profimedia

Návštevník v galérii paláca Uffizi fotografuje obraz Sandra Botticelliho z druhej polovice pätnásteho storočia Zrodenie Venuše. Cestovanie a dovolenky sa stali predovšetkým o fotení mobilným telefónom na zdieľanie na sociálnych sieťach a určité destinácie sa v dôsledku nadmerného turizmu stali preplnenými. Florencia 7. mája 2017.
Foto: Mike Eliason/Zuma Press/Profimedia

Kampaň talianskeho ministerstva cestovného ruchu, v ktorej je Botticelliho Venuša zobrazená v modernom oblečení ako influencerka, čelila vlne kritiky. Taliansko 27. apríla 2023.
Foto: IOS/Zuma Press/Profimedia

Goethe v rímskej Kampánii, obraz od Johanna Heinricha Wilhelma Tischbeina vystavený v múzeu Städel v Goetheho rodnom meste. V Ríme sa počas svojej prvej cesty do Talianska Goethe ubytoval u svojho priateľa maliara Tischbeina, s ktorým sa vydal na výlet k antickým hrobkám v juhotalianskom meste Campagna. Frankfurt 20. októbra 2022.
Foto: Hannelore Foerster/imago stock&people/ČTK

Výhľad z priesmyku Gotthard na Taliansko. Goetheho kresba grafitovým štetcom z roku 1775.
Zdroj: Wikimedia Commons

Bazilika svätého Petra v Ríme. Goetheho akvarelová kresba z leta 1787.
Zdroj: Wikimedia Commons

Turistka si robí selfie z vyhliadky Terrazza del Pincio s výhľadom na vatikánsku Baziliku svätého Petra. Rím 30. septembra 2019.
Foto: Laurent Emmanuel/AFP/Profimedia

Stvorenie Adama, detail fresky Michelangela Buonarrotiho o prvom človeku, ktorého Boh stvoril, na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne zo začiatku šestnásteho storočia. Sixtínska kaplnka je miesto, kde sa koná voľba pápeža.
Zdroj: Musei Vaticani/Wikimedia Commons

Veriaci máva americkou vlajkou, zatiaľ čo iný si robí selfie a novozvolený pápež Lev XIV. prednáša modlitbu z centrálnej lodžie Baziliky svätého Petra. Pápežom sa stal pred tromi dňami americký kardinál Robert Francis Prevost. Vatikán 11. mája 2025.
Foto: Jeff Pachoud/AFP/Profimedia

Návštevník fotografuje obraz počas výstavy Petrova cesta, ktorá sa konala v múzeu Castel Sant’Angelo v Ríme. Autorom maľby zo sedemnásteho storočia Oslobodenie svätého Petra – Svätý Peter oslobodený anjelom je Luca Giordano. Výstava bola jednou z iniciatív Roka viery pápeža Benedikta XVI. Rím 6. februára 2013.
Foto: Filippo Monteforte/AFP/Profimedia

Žena a dievča stoja pred zrkadlom nastaveným na selfie a obdivujú stropné fresky v Kostole svätého Ignáca z Loyoly. Mnoho turistov z celého sveta sa každý deň stavia do radu, aby si urobili selfie. Rím 15. novembra 2024.
Foto: Tiziana Fabi/AFP/Profimedia

Dav turistov navštevujúci Fontánu di Trevi ako dobrý príklad nadmernej turistiky v lete. Rím 30. júna 2023.
Foto: Andrew Medichini/AP Photo/TASR

Turisti fotografujú pri Fontáne di Trevi na jar. Rím 12. mája 2022.
Foto: Raul Moreno/Zuma Press/Profimedia

Žena si robí selfie vedľa jednej z desiatich sôch pred Anjelským hradom počas slávnostného odhalenia reštaurovaných sôch Ponte Sant’Angelo, niekoľko dní pred začiatkom jubilejného Svätého roka 2025. Desať sôch umiestnil sochár Gian Lorenzo Bernini v druhej polovici sedemnásteho storočia. Rím 21. decembra 2024.
Foto: Andreas Solaro/AFP/Profimedia

Turista si robí fotografiu z Palatínskeho pahorka s Koloseom v pozadí. Rím 28. februára 2019.
Foto: Laurent Emmanuel/AFP/Profimedia

Turistický pár pózuje na selfie na Rímskom fóre pred slávnostným otvorením nového osvetlenia pri príležitosti 2769. výročia založenia mesta. Rím 21. apríla 2016.
Foto: Riccardo De Luca/Anadolu/AFP/Profimedia

Banksyho umelecké dielo Mobilní milenci pôvodne bolo nastriekané v anglickom Bristole na čiernu drevenú dosku, v súčasnosti je vystavené na stanici Tiburtina v Ríme na výstave The World of Banksy. Dielo Mobilní milenci zobrazuje objatie muža a ženy, ktorí sa pozerajú do svojich mobilných telefónov. Bristol 15. apríla 2014.
Foto: Ben Birchall/PA Images/Profimedia