Slovensko je vidiecka krajina a vidiecke obyvateľstvo tvorí 96 percent Slovenska ako takého. Aj takéto vyjadrenie zaznelo minulý týždeň na tlačovej konferencii mimoparlamentnej strany Národná koalícia. Jej predseda Rudolf Huliak na nej oznámil zmenu názvu, z Národnej koalície sa stala Strana vidieka.

Huliak vyhlásil, že strana chce reprezentovať tradičné hodnoty a tradičnú agrárnu podstatu Slovenska.

Údaj o tom, že až 96 percent obyvateľov žije na vidieku, sa však nezhoduje s realitou. Aj krátky pohľad na dáta ukáže, že šéf huliakovcov zrejme dezinterpretoval jeden údaj o rozdelení obyvateľstva našej krajiny.

Faktom totiž je, že 96 percent slovenských samospráv tvoria obce, ktoré sú súčasťou vidieka.

To zjednodušene znamená, že z 2 890 obcí na Slovensku je veľká časť, konkrétne až 2 749, dedinami.

Tisíce maličkých obcí

Určite však neplatí, že by v nich žilo až 96 percent obyvateľstva. To by nemohla existovať Bratislava a už vôbec nie Košice.

Vidieckych obcí je síce veľa, ale aj preto, že veľké množstvo z nich má veľmi malé osídlenie. Viac ako 1 100 obcí má menej ako 500 obyvateľov.

Najviac je obcí, ktoré majú od 500 do 1 000 obyvateľov, sú roztrúsené po celom Slovensku.

Veľa z tých najmenších obcí je v Prešovskom kraji na severovýchode.

Predsa však platí, že na vidieku žije výrazná časť Slovákov.

Posledné dáta ukazujú, že je to takmer polovica z celého obyvateľstva. Sme tak na čele celej Európskej únie. Podobne ako my je na tom Slovinsko, kde vidiek tvorí 46 percent obyvateľstva, a Írsko, kde je to 42 percent.

Naopak, najmenej vidieckeho obyvateľstva je na Malte, v Holandsku a Španielsku.

Slovenské „minimestá“

Mohlo by sa zdať, že trendom na Slovensku bude postupné opúšťanie vidieka v prospech mestských oblastí, ale opak je skôr pravdou.

Vlani sa na vidiek presťahovalo viac ako 28-tisíc ľudí, do miest niečo vyše 23-tisíc. V predchádzajúcich rokoch bol tento rozdiel ešte výraznejší.

Ak sa pozrieme na dáta o vysťahovaných obyvateľoch zahŕňajúce aj ľudí, ktorí opustili Slovensko, rozdiel medzi vidiekom a mestom je ešte priepastnejší.

V roku 2024 sa z miest vysťahovalo takmer 30-tisíc ľudí. Z vidieka odišlo 20-tisíc.

Pohľad na tieto čísla otvára aj ďalšiu otázku: Čo vlastne vidiek je?

Mnohí ľudia z miest totiž naozaj smerujú na vidiek. Nejde však o vidiek v pravom zmysle slova, ale o satelitné obce v blízkosti mesta.

Tie už dávno nie sú skutočným vidiekom, ktorý by žil prevažne z poľnohospodárstva či turizmu. Veľká časť obyvateľov žije mestským spôsobom života, v najbližšom meste pracujú, napĺňajú svoje potreby a do dedín, kde vlastnia nehnuteľnosť, chodia prakticky iba prespať.

Z dediny sa môže stať mesto, naposledy sa tak na Slovensku stalo v roku 2020. Obec môže za mesto vyhlásiť parlament, musí však splniť niekoľko podmienok.

Malo by byť hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom, centrom cestovného ruchu alebo kúpeľným miestom, zabezpečovať služby pre obyvateľov aj z okolitých dedín a mať zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami. Aspoň časť územia by mala mať mestský charakter zástavby a obec by mala mať najmenej 5 000 obyvateľov.

Posledná podmienka ani nemusí byť splnená, a tak máme na Slovensku „mestá“, ktoré majú okolo 1 400 obyvateľov, a naopak, „dediny“, ktoré majú takmer 9 000 obyvateľov.

Naposledy na Slovensku pribudlo mesto v roku 2020. Boli to Nesvady na juhu Slovenska. Žije tam päťtisíc obyvateľov a nejde o mestskú oblasť v pravom zmysle slova.

Vidiek má menej rozvodov a viac detí

Naozajstných miest, ktorých počty obyvateľov sa rátajú v desiatkach tisíc, skôr ubúda.

Úbytok obyvateľovMnohé slovenské mestá sa zmenšujú, ľudia chcú pokoj vidieka a služby mesta

Kristína Votrubová

Vidiek si však predsa len zachováva niektoré svoje charakteristiky. V porovnaní s mestskými oblasťami je na vidieku menej rozvodov, detí je viac a viac sa ich rodí aj v manželstve, i keď sobášov je o niečo menej ako v mestských oblastiach.

To, že veľká časť samospráv je na vidieku, so sebou prináša aj nevýhody. Ako upozorňuje pre Postoj analytik INESS Martin Vlachynský, „mestá sú nástroj na koncentrovanie ľudského kapitálu. Ľahšie v nich vznikajú nové myšlienky, dohoduje sa obchod, mestá znižujú časové náklady vďaka menším vzdialenostiam“.

Anton Marcinčin, ktorý sa regionálnemu rozvoju venuje už roky, konštatuje dôležitú vec. Na Slovensku sa „netešíme ani výhodám vidieka, ako ho poznáme z vyspelých štátov a z rozprávok“.

Vidiek potiahnu iba miestni

Za hlavný problém považuje korporatizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky na Slovensku. „Priame platby rovnako ako program rozvoja vidieka nepomáhajú vidieku plniť si svoje hospodárske funkcie, negenerujú ani zamestnanosť, ani produkciu,“ upozorňuje.

Preto je nezamestnanosť na Slovensku vyššia na vidieku ako v mestských oblastiach. V západných krajinách Európskej únie je to naopak.

Prečo je to tak, ukazuje jednoduchá štatistika.

Ako upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, hospodárstvo vidieka nebolo po prechode na trhovú ekonomiku pripravené na konkurenciu a zahraničný kapitál ho zvykol obchádzať.

Ekonomika vidieka tak vo väčšej miere stojí na miestnych zdrojoch a miestnych podnikateľoch. Práve na vidieku teda hrá zvýšenú rolu podpora domáceho podnikateľského prostredia.

Ako však dodáva Koršňák, slovenský vidiek je neraz aj obrazom miestneho poľnohospodárstva, ktoré živorí a posledné desaťročia sa ešte viac posunulo k monokultúrnemu typu poľnohospodárstva na veľkých plochách s nízkym dopytom po pracovnej sile.

Kým v roku 1993 pracovalo v poľnohospodárstve takmer 175-tisíc ľudí, v roku 2023 to bolo už iba necelých 18-tisíc.

Tento pokles je daný technologickým vývojom či posunom ekonomiky k priemyslu a službám. V tom by nebol problém, vidieku to však spôsobilo ťažkosti, stratené pracovné miesta totiž neboli nahradené inými.

Ľudia žijúci na slovenskom vidieku sú tak o 11 percent viac ohrození chudobou ako obyvatelia miest.

Vidiek mohol dlhé roky benefitovať aj z rôznych programov Európskej únie na rozvoj rurálnych oblastí. Čerpanie týchto zdrojov bolo na Slovensku vždy veľmi slabé a peňazí už pravdepodobne bude menej.

Ako totiž upozorňuje analytik Ľubomír Koršňák, priority Európskej únie sa menia a rozvoj regiónov bude ešte viac závisieť od domácich politík.