Húsíovci tento mesiac potopili dve lode, Magic Seas a Eternity C, zabili štyroch námorníkov a uniesli asi šiestich ďalších.

Útoky sú len vyvrcholením konfliktu, ktorý už desať rokov v Jemene vedú húsíovci s podporou Iránu, medzinárodne uznaná vláda podporovaná arabskou koalíciou a juhojemenskí separatisti.

Rozdelený Jemen

Kolonializmus zanechal Jemen na začiatku 20. storočia rozdelený medzi dve impériá – zatiaľ čo na severe vládla Osmanská ríša, na juhu si Briti postupne zaistili kontrolu nad miestnymi malými sultanátmi. Jemenské prístavné mesto Aden sa nachádzalo na strategicky významnej obchodnej trase medzi Egyptom a Indiou, pričom stavba Suezského prieplavu jeho význam ešte zvýšila.

Po porážke Osmanskej ríše v prvej svetovej vojne Severný Jemen striasol cudziu nadvládu. Mier to však neprinieslo – najprv prehral vojnu so susednou Saudskou Arábiou (1934) a stratil niekoľko významných prihraničných regiónov ako Nadžrán a Džazán. Ani vnútropolitická situácia nevyzerala práve ružovo.

V roku 1948 skupinka pučistov zavraždila imáma Jáhju, prvého kráľa Severného Jemenu, a chopila sa moci. Jáhjov syn Ahmad následne zhromaždil lojalistov zo severných kmeňov, obsadené hlavné mesto znovu dobyl a za odmenu nechal bojovníkov sedem dní plieniť.

Prevrat

Hoci Jemen patril k tým najzaostalejším oblastiam Blízkeho východu, po roku 1945 prechádzal rovnakými politickými pnutiami, aké boli charakteristické pre celý región. Jedným z centrálnych sporov bol konflikt medzi monarchistami a republikánmi. Keď v roku 1952 egyptskí dôstojníci vedení Džamálom Abd an-Násirom a Muhammadom Nagíbom zvrhli kráľa Fárúka a vyhlásili republiku, stali sa inšpiráciou pre milióny Arabov po celom Blízkom východe.

Len o tri roky neskôr sa severojemenskí dôstojníci pokúsil o vlastný prevrat.

Stovky vojakov obstali palác a požadovali odstúpenie monarchu. Imám to nakrátko zvažoval a pokúšal sa dohodnúť odstúpenie v prospech svojho syna, ale pučisti požadovali nástup jeho brata, ktorého považovali za viac nakloneného svojim cieľom.

Imám a jeho minister financií sa so štátnou pokladnicou v ruke rozhodli preveriť lojalitu pučistov (podplatili ich). Po niekoľkých dňoch ich z pôvodných pár stovák zostalo pred bránami paláca už len štyridsať.

Monarcha si navliekol staré brnenie, vyšiel pred brány paláca a dvoma šmahmi šable zrazil k zemi dvoch prekvapených pučistov. Vrátil sa do paláca, vytiahol guľomet a s pomocou stráží zabili niekoľko desiatok ďalších. Vidiac neúspech prevratu, líder pučistov sa vzdal, a aby sa podobné incidenty už neopakovali, imám ho dal následne verejne popraviť.

Incident v Červenom moriČínska loď zaútočila na nemecké lietadlo laserom, Berlín predvolal čínskeho veľvyslanca

Christian Heitmann

Ďalší prevrat

Nádeje, že by sa Severný Jemen mohol stabilizovať, sa však ukázali planými. Násirova popularita v celom arabskom svete ešte vzrástla po suezskej kríze v roku 1956 a mnohí Arabi snívali o zjednotení arabských štátov do jednej veľmoci, ktorá by dokázala vytlačiť koloniálne mocnosti, zničiť Izrael a popritom vyriešiť ich hospodárske problémy.

V roku 1962 sa prívržencom násirizmu naskytla príležitosť. Po smrti kráľa Ahmada prevzala moc v hlavnom jemenskom meste Saná skupina dôstojníkov, ktorá vyhlásila republiku a zjednotenie s Egyptom. Dedič trónu Muhammad al-Badr, kedysi sám Násirov prívrženec, si však trón len tak ukradnúť nedal. Zjednotil za sebou jemenské kmene, ktoré príchod Egypťanov považovali za cudziu inváziu, ktorej sa za každú cenu chceli brániť.

Vojna bola taká ničivá, že samotný Násir ju nazval „svojím Vietnamom“. Počas piatich rokov (1962 – 1967) Egypťania v Jemene stratili desaťtisíc vojakov, pričom straty na stranách Jemenčanov boli ešte násobne väčšie. Do konca vojny v decembri 1970 prišlo o život prinajmenšom stotisíc a možno dokonca dvojnásobne viac Jemenčanov.

Po porážke v šesťdňovej vojne proti Izraelu sa Násir napokon jemenských ambícií vzdal a svoje jednotky stiahol. Odchod Egypťanov paradoxne pomohol republikánom, keďže veľká časť kmeňov stratila vôľu bojovať a cudzej invázii sa viac nebránila. Saudská Arábia, ktorá dovtedy podporovala lojalistov, sa napokon dohodla s republikánmi a al-Badr dožil život v londýnskom exile.

V rovnakom čase (1967) sa Briti stiahli z Južného Jemenu, kde moc následne prevzali Moskvou podporovaní komunisti. Ani Južný Jemen (oficiálne Jemenská ľudovodemokratická republika) však nebol stabilný, vlastnú občiansku vojnu zažil v roku 1986.

Paradoxne menej krvavé boli dve vojny medzi Severným Jemenom a Južným Jemenom v rokoch 1972 a 1979, ktoré sa vždy podarilo ukončiť pomerne rýchlo. Pád socialistických režimov nakoniec vyriešenie tohto konfliktu urýchlil – v decembri 1989 sa Severný a Južný Jemen dohodli na zjednotení, ku ktorému došlo o rok neskôr.

Prezidentom zostal severojemenský vládca Sálih, ktorý krajine vládol už od roku 1978.

Tancovanie na hlavách hadov

Avšak ani po zjednotení severného a južného Jemenu krajina nenašla pokoj.

Už krátko potom sa medzi šiítmi na severe krajiny začala šíriť nespokojnosť. Zatiaľ čo v starom Severnom Jemene tvorili šiíti tesnú väčšinu (asi 55 percent obyvateľstva oproti 45 percentám sunnitov), v zjednotenej krajine sa odrazu ocitli v menšine (asi 40 percent obyvateľstva).

Medzi mladými šiítmi nabralo na popularite hnutie Veriaca mládež, ktoré od roku 1992 zhromažďovalo a indoktrinovalo svojich prívržencov v horách na severe krajiny. V roku 1994 sa k nemu pridal Husejn al-Húsí a z Veriacej mládeže sa stali Ansár Alláh, Boží pomocníci, zväčša nazývaní húsíovci.

Ansár Alláh bolo od svojich začiatkov militantné islamistické hnutie – jeho slogan hlása: „Boh je veľký, smrť Amerike, smrť Izraelu, prekliatie Židom, víťazstvo islamu“ –, ale prívržencov dokázalo získať aj preto, lebo vedelo poukázať na sociálne problémy a domnelé hospodárske znevýhodňovanie vidieckeho severného Jemenu.

Naopak, južania mali úplne opačný pocit – keďže juh krajiny bol výrazne menej ľudnatý než sever (obývala ho nanajvýš štvrtina obyvateľstva), južania to vnímali tak, že v zjednotenom Jemene nemajú čo povedať. Výsledkom bola krátka, ale krvavá občianska vojna medzi separatistami na juhu a centrálnou vládou v Saná v roku 1994. Sálihova armáda povstanie rozbila, obetí bolo asi sedemtisíc.

Napriek týmto problémom Sálih zostával dlho jasným vládcom v Saná, ktorý si bol dobre vedomý ťažkostí vlády v Jemene. Sám raz vyhlásil, že vládnuť Jemenu znamená „tancovať na hlavách hadov“. To sa zmenilo v roku 2011.

Arabská jar

S nástupom Arabskej jari začali aj Jemenčania volať po odchode skorumpovaného prezidenta a po zmenách, od ktorých si sľubovali viac blahobytu pre bežných občanov.

Obávajúc sa ďalšej destabilizácie krajiny aj celého regiónu – alebo masakra –, okolité arabské štáty „vyrokovali“ dohodu a neobľúbeného Sáliha vo februári 2012 poslali na politický dôchodok. V kresle prezidenta ho nahradil jeho vlastný viceprezident Hádí, ktorý pochádzal z juhu krajiny.

Destabilizácia krajiny však priniesla príležitosť pre húsíovcov, ktorí Hádího vládu odmietli uznať a rozhodli sa sami chopiť trónu. Húsíovci prežili zabitie svojho zakladateľa v roku 2004 a teraz mali príležitosť pomstiť sa. V bleskovej kampani obsadili hlavné mesto Saná a celý sever krajiny a rýchlo postupovali ďalej na juhojemenský prístav Aden.

K húsíovcom sa dokonca pridal aj ich bývalý nepriateľ Sálih, ktorý Hádímu neodpustil „podraz“ a sníval o návrate do funkcie. Ostatné arabské štáty – nielen Saudskí Arabi, ale ani Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Sudán či Maroko – si nepriali víťazstvo šiítskych militantov a na podporu Hádího vyslali vlastné lietadlá aj jednotky. Na opačnej strane dodával zbrane húsíovcom Irán.

Vidiac, že karta sa obracia proti húsíovcom, Sálih v roku 2017 znovu raz zmenil stranu a pridal sa k arabskej koalícii. Nie celkom bezdôvodne sa nádejal, že po rokoch vojny ho koalícia uzná za jediného človeka schopného vládnuť Jemenu. Táto posledná zrada bola však už priveľa, len o pár dní nato ho húsíovci zabili.

Odvtedy vojna pokračuje so striedavými úspechmi aj neúspechmi na oboch stranách. Podľa odhadov OSN si v rokoch 2014 až 2022 vyžiadala aspoň 377-tisíc obetí, z toho viac než 150-tisíc priamych obetí konfliktu. Ďalších vyše 200-tisíc ľudí padlo za obeť sprievodným javom vojny, ako sú hladomor či kolaps zdravotníctva.

Hlavným protihráčom húsíovcov v posledných rokoch však už nie je medzinárodne uznaná jemenská vláda, ktorá kontroluje len pár riedko osídlených území, ale Južná tranzičná rada (STC), ktorá chce obnoviť nezávislosť južného Jemenu.

Neustály chaos navyše hral do karát al-Káide, ktorá je v krajine vlastným silným hráčom.

Na dohľad k pašerákom drog a ľudíPozdravujem slovenských dezolátov od ich nových spojencov – húsíovcov

Martin Leidenfrost

Gaza

Internacionalizácia jemenského konfliktu dosiahla novú úroveň po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Húsíovci, ktorí už pred vojnou v Gaze boli ostro protiizraelskí a protižidovskí, vyhlásili, že na podporu Palestínčanov budú útočiť na lode patriace Izraelu, ale aj štátom spriateleným s Izraelom – Spojeným štátom alebo Veľkej Británii. Navyše útočia aj na lode, ktoré nie sú nejakým spôsobom s týmito krajinami spojené.

Napríklad v decembri 2023 húsíovci dronmi napadli a poškodili nórsky tanker Swan Atlantic a panamskú loď MSC Clara. V marci 2024 napadli grécko-panamskú loď True Confidence, pričom zabili troch námorníkov. Spolu napadli vyše sto lodí a zabili prinajmenšom osem ľudí a námorníkov opakovane uniesli.

Dôsledkom útokov je nielen dvojtýždňová obchádzka pre mnohé lode, ktoré sa Červenému moru radšej vyhýbajú a volia dlhšiu trasu okolo Afriky, ale aj výrazné predraženie prepravných nákladov medzi Európou a Stredozemným morom na strane jednej a Áziou a Blízkym východom na strane druhej.

Pre Irán bola podpora húsíovcov a ich útokov zároveň spôsobom, ako vyvinúť tlak nielen na Izrael, ale aj na s ním spriatelené štáty bez toho, aby Teherán niesol priamu zodpovednosť, a teda aj následky týchto útokov.

Večnou vojnou zocelení húsíovci navyše dobre vedia, ako sa vyhýbať saudským aj iným náletom, a tak sa aj americká letecká kampaň skončila bez väčších úspechov.

Narkoekonomika

Neustále vojny však nie sú jediným jemenským problémom.

V minulých stáročiach bol Jemen pre (na pomery regiónu) bohaté zrážky známy ako Arabia felix, šťastná Arábia. Dostatok vlahy však dnes už nie je zaručený, naopak, Saná patrí medzi mestá najviac ohrozené nedostatkom pitnej vody.

Dôvodom nie sú len prudký nárast populácie – za posledné štvrťstoročie počet obyvateľstva narástol z menej než 20 na výrazne viac ako 30 miliónov obyvateľov, od roku 1945 narástol takmer sedemnásobne – a dosahy klimatickej zmeny, ale aj mimoriadne zlé zaobchádzanie s tou vodou, ktorou Jemen disponuje.

Hoci islam zakazuje konzum alkoholu a nepriamo aj ďalších drog, v Jemene patrí medzi hlavné záľuby konzumovanie rastliny kat. Jej listy ponúkajú zážitok podobný iným drogám, a tak Jemenčania, obzvlášť muži, trávia celé hodiny žuvaním tohto v krajine legálneho narkotika.

To má nielen výrazne negatívny dosah na hospodársku produktivitu populácie, ale aj na výkonnosť celej ekonomiky. Pestovanie plodiny zaberá až 40 percent celkovej vody vynaloženej na zavlažovanie plodín, čo v krajine s vyše 30 miliónmi obyvateľov nie je práve malé množstvo. Kat tak spotrebúva cenné zdroje – vodu a pôdu –, ktoré by mohli byť využité na obživu jemenského obyvateľstva. Priemerná jemenská domácnosť vynaloží na kat asi 17 percent svojho mesačného príjmu.

Spolu s nekončiacimi sa konfliktmi tak Jemen dnes naozaj vyzerá ako najnešťastnejšia krajina na Arabskom polostrove.