On je, mimochodom, sympatický aj tým, že hoci nemá problém s novými počítačovými technológiami, stále pokojne rozosiela svoje texty aj starou dobrou mailovou poštou, a to dokonca zadarmo.

Pán Kechlibar nie je súčasťou pražskej intelektuálnej partičky, vyštudoval matematiku, žije v Ostrave a popri písaní kníh a blogov sa venuje aj programovaniu.

Pár hodín pred otvorením volebných miestností písal o tom, že českých voličov čaká „veľký krúžkovací deň“. Vyzval svojich čitateľov, aby si ho užili, lebo je to deň, keď výnimočne politici potrebujú ľudí. A napísal: „Nebudem vám radiť, koho voliť, ale rád by som pripútal vašu pozornosť práve na to krúžkovanie. To je možno vôbec najlepší atribút nášho volebného systému, jeden z tých, ktorý dáva veľkú silu radovým voličom. Zavedenie krúžkovania mohlo naozaj zrejme prejsť len v tých idealistických porevolučných rokoch – dnešní politici by takéto oslabenie vlastnej moci rozhodne nepripustili.“

A pripomenul, že napríklad nemeckí voliči takúto možnosť vôbec nemajú.

Pán Kechlibar konštatuje, že tento veľký výdobytok z čias Nežnej revolúcie pritom využíva pomerne málo českých voličov. Vraj je to veľká škoda, že sa voliči viac nepričiňujú o to, aby zvonka narušili „onú nie príliš čistú vnútrostranícku politiku, ktorej výsledkom je presné usporiadanie kandidátov na čelných priečkach kandidátky“.

Lebo vraj na tých najvyšších priečkach volebných kandidátok sú najmä „zákulisne zdatné“ osobnosti, ktoré sa vyznajú v „mechanizme moci“.

A práve krúžkovanie dáva voličom možnosť poslať hore aspoň pár jedincov, ktorí nie sú úplní psychopati.

Ostraváci či obyvatelia moravského Sliezska si nedali rozkazovať od pražskej centrály Spolu.

Nuž, v kraji, kde pán Kechlibar žije, boli sčasti tieto výzvy vypočuté.

Voliči totálne premiešali najmä kandidátku koalície Spolu, na ktorej boli kandidáti ODS, KDU-ČSL a TOP 09.

Keď sa lídri koalície Spolu pozerali na výsledky v Moravskosliezskom kraji, možno neverili vlastným očiam. Andrej Babiš, ktorý tu viedol krajskú kandidátku, získal 43,42 percenta. Koalícia Spolu dosiahla len 17,98 percenta. Ale najšokujúcejšie bolo, čo s kandidátkou Spolu urobili krúžkujúci voliči.

Prvého podpredsedu ODS a ministra financií Zbyňka Stanjuru, ktorý bol poslancom nepretržite od roku 2010, tu preskočila bývalá misska a terajšia starostka Kravař, ale aj lekárka z ostravskej nemocnice, aj námestník primátora z Havířova a ešte aj bývalý reprezentant v skokoch na lyžiach. Pán minister sa už nedostane ani do parlamentu.

A ešte aby potupa bola dokonaná, dvaja z tých, ktorí pána ministra financií preskočili, kandidovali za KDU-ČSL. To narušilo ešte aj proporcie dohodnuté v koalícii, lebo zo štyroch zvolených poslancov tohto kraja za Spolu sú dvaja z KDU-ČSL.

Nuž, pán Kechlibar môže byť spokojný, Ostraváci či obyvatelia moravského Sliezska si nedali rozkazovať od pražskej centrály Spolu a sami určili, kto ich má reprezentovať v parlamente.

Poslancom KDU-ČSL sa naozaj darilo. Aj to môže byť napokon jeden z dôvodov, prečo sa už nie veľmi funkčná koalícia Spolu rozpadne.

Prečo boli ľudovci relatívne úspešní? Michal Novota, ktorý sa venuje politickému marketingu a ktorého spoločnosť pomáhala ľudovcom v kampani, vo svojom statuse na FB naznačil, vďaka čomu uspeli.

Tvrdí, že kampaň Spolu bola takticky nastavená na „door to door s cieľovými voličmi“, ale práve ľudovci do tohto typu kampane nastúpili „v plnej paľbe, s mierkou a rozsahom, aký sme ešte v parlamentnej kampani u nás a v Česku nevideli“.

Za ich úspechom sú vraj najmä „zodraté topánky“ a odhodlanie hovoriť s voličmi tvárou v tvár.

To je presne ten segment kandidátov, ktorí vám môžu zazvoniť doma pri dverách.

Lenže to, že sa ľudovcom darilo o čosi lepšie ako ich partnerom v koalícii, má možno aj ďalšie vysvetlenie. Keď si človek pozrie ich kandidátku, prekvapí ho, ako dobre je zostavená.

Iste, víťazstvo atraktívnej blondínky Moniky Brzeskovej v Moravskosliezskom kraji sa ešte dalo vysvetliť tým, že táto starostka a matka dvoch detí bola kedysi Miss Českej republiky a Miss Europe. (Hoci Michal Novota o nej píše, že je to žena s veľkou chuťou učiť sa a pomáhať druhým uspieť a že išla najmä cez osobnú kampaň.)

Na svojej kandidátke malo KDU-ČSL pozoruhodne veľa starostov či obecných a mestských zastupiteľov, hoci českí a moravskí starostovia majú vlastnú stranu.

Keď potom robíte kampaň od dverí k dverám, tak vcelku radi otvoríte dvere starostovi, viceprimátorovi či obetavému miestnemu zastupiteľovi a ochotne s ním podebatujete nielen o veľkej politike, ale aj o meste či obci, kde žijete.

Na tej kandidátke sú nielen ministri, analytici či podnikatelia, je veľmi pestrá, je tam aj technológ nástrojárne, knihovníčka, veľa pedagógov (najmä z cirkevných škôl), dobre zastúpení sú farmári, ale aj sociálni pracovníci (z hospicu, charity či centra pre rodinu), daňoví poradcovia, lekári – no a úplne špecifické je, že pri mnohých menách je okrem povolania aj drobná poznámka: dobrovoľný hasič (alebo hasička).

To je presne ten segment kandidátov, ktorí vám môžu zazvoniť doma pri dverách a s ktorými sa radi porozprávate.

Akousi čerešničkou na celej kandidátnej torte KDU-ČSL je jej kandidát v hlavnom meste v Prahe – Hayato Josef Okamura. Je to brat Tomia Okamuru, predsedu hnutia SPD. Hayato Josef Okamura získal viac preferenčných hlasov ako jeho slávnejší brat.

U nás je možno krúžkovanie obľúbenejšie, ako bolo doteraz v Česku, a to možno aj vďaka Igorovi Matovičovi.

Zaujímavé je aj to, ako je pán Hayato Josef Okamura predstavený na stránke KDU-ČSL. Píše sa tu, že sa vo svojej politickej službe inšpiruje kresťanskou vierou a že z matkinej strany pochádza „z česko-moravskej katolíckej rodiny s tradíciou vzdelanosti a odporu proti komunistickej diktatúre“.

Dvaja bratia z tejto moravsko-japonskej rodiny sa teda stretnú v parlamente, no politicky budú na opačných politických póloch.

Českí novinári zaznamenali aj fakt, že voliči radi krúžkovali tentoraz ženy, akoby tým chceli dať najavo, že v českom parlamente má byť viac žien. Evidentné to bolo najmä u Pirátov, kde na prvé miesto poskočila Olga Richterová a odsunula šéfa strany, ale aj iné ženy sa tam posúvali vyššie. Dokonca sa hovorí o ženskej revolúcii v pirátskej strane.

Ale voliči krúžkami dopredu posúvali aj mladých ľudí. Pražskí voliči tak napríklad dostali do parlamentu dvadsaťjedenročnú študentku Juliu Smejkalovú (STAN).

Pár slov k slovenskému kontextu. U nás je možno krúžkovanie obľúbenejšie, ako bolo doteraz v Česku, a to možno aj vďaka Igorovi Matovičovi. On na svojich pokusoch s kandidátnou listinou ukázal, aké neuveriteľné veci sa môžu diať, keď sú voliči motivovaní krúžkovať.

Igor Matovič hrá so svojimi voličmi akúsi krúžkovaciu hru. Do popredia kandidátky dáva neznáme mená – a tí známejší poslanci sa musia prekrúžkovať z nižších pozícií. Samotný predseda dokonca na to ide až od konca. Je to trochu postavené na hlavu, ale Matovičovi voliči tomu rýchlo porozumeli.

Niekto môže voliť podľa atraktívneho vzhľadu, niekto podľa toho, že kandidát je jeho krajan, vzdialená rodina či sused.

Aj uplynulý týždeň ukázal, aké je krúžkovanie u matovičovcov dôležité. Pri posudzovaní „viny“ dvoch poslancov, ktorí hlasovali za novelu ústavy, bolo pripomenuté, že Krajčí získal takmer 27-tisíc preferenčných hlasov, kým Krátky len 4690. Ich politická hodnota je tým daná.

Touto matovičovskou krúžkovacou anomáliou sa už u nás ani veľmi nezaoberáme, je to súčasť politického koloritu.

Isteže, preferenčné hlasy, teda možnosť krúžkovať kandidátov, sú zaujímavá možnosť a voličom to voľby zatraktívňuje. Možno si lepšie prečítajú mená na kandidátke a potom to berú aj tak osobnejšie.

Niekto môže voliť podľa atraktívneho vzhľadu, niekto podľa toho, že kandidát je jeho krajan, vzdialená rodina, sused alebo že má povolanie, ktoré volič mimoriadne oceňuje (napríklad záchranár).

Áno, krúžky môžu narobiť starosti vedeniam politických strán, ktoré starostlivo zostavujú kandidátku, aby vyvažovali všetky možné záujmy a potreby strany.

No a potom príde jeho veličenstvo volič a celú tú starostlivo postavenú pyramídu nabúra. To je zdravé, aj keď nie vždy celkom spravodlivé.