GLÓBUS: Otroctvo, hrôza dnešnej doby

slaver-text.jpg

Otrok je slovo, pri ktorom si ľudia väčšinou predstavia obyvateľa starovekého Egypta ťahajúceho ťažké kamenné kvádre na stavbu pyramídy, prípadne černocha pracujúceho na trstinovej plantáži kdesi v Amerike v období pred občianskou vojnou. Málokto však vie že otroci existujú aj dnes, a je ich dokonca viacej ako kedykoľvek predtým – uvádza portál medzinárodnej organizácie Free the slaves.

V súčasnosti pracuje vo svete najmenej 27 miliónov otrokov v pravom zmysle slova. Do tohto počtu sa nerátajú ľudia, ktorí pracujú v zlých podmienkach a za malú mzdu, pretože nemajú inú možnosť. Medzi týchto 27 miliónov patria ľudia, ktorí pracujú úplne zadarmo, pod hrozbou násilia a bez možnosti odísť- svojím postavením sa nijak nelíšia od otrokov v pravekom Egypte. Aj napriek tomu, že otroctvo je v súčasnosti nelegálne v každom štáte, na mnohých miestach bujnie do veľkých rozmerov. Najrozšírenejšie je v Afrike a Ázií, ale nevyhýba sa ani Amerike a Európe. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že len do USA je ročne predaných okolo 14 tisíc otrokov. Portál FreeTheSlaves.net dokoca hovorí aj o priemernej cene otroka vo svete -tá sa pohybuje okolo deväťdesiatich dolárov. Ako je možné, že hoci sa jedná o také veľké množstvo ľudí spoločnosť o nich väčšinou nevie? Kde sa všetci títo otroci nachádzajú, a pre koho pracujú? Otroctvo nadobúda v rôznych krajinách sveta rôzne podoby, niektoré črty sa však opakujú s desivou presnosťou.

Pakistan

Khaled je jedným z pakistanských kresťanov. Žije aj so svojou početnou rodinou v biednom príbytku neďaleko kostola v Lahore, hlavnom meste Pandžábskej provincie. Na živobytie si zarába upratovaním kancelárií. Možno sa zdá že ide o neveselý život, on a jeho rodina však nie až tak dávno unikli oveľa horšiemu osudu. Niekoľko rokov dozadu si Khaled potreboval požičať peniaze. Dlh, hoci nebol veľký, mal byť spoľahlivo splatený za dva roky práce pri tehliarskych peciach. Túto namáhavú robotu musela denne v zlých podmienkach a na slnku vykonávať aj celá jeho rodina. Vyhrážky a bitie boli na dennom poriadku. Po dvoch rokoch mu majiteľ oznámil, že na splatenie dlhu bude potrebovať ďalšie dva roky práce. Hoci celý komplex tehliarne bol strážený desiatimi mužmi ozbrojenými samopalmi, Khaled a jeho rodina sa rozhodli pod rúškom noci ujsť. Mali šťastie, a po strastiplnej ceste džunglou sa dostali do Lahore. Takýchto príbehov s ako-tak šťastným koncom je však málo. Pri tehliarskych peciach v Pakistane pracujú často celé generácie otrokov.

Haiti

Restavek je slovo pochádzajúce z francúzskeho “rester avec” čo znamená “ostať s”. Na Haiti sa týmto slovom označujú deti z chudobných rodín, ktoré rodičia posielajú do bohatších domácností na výpomoc pri domácich prácach. Slovo výpomoc však býva bohužiaľ často veľmi skresľujúcim pomenovaním toho, čo musia tieto deti podstúpiť. Zlé životné podmienky, bitie, žiadna nádej na navštevovanie školy. Gerardo pracujúci v dome svojho strýka rozpráva príbeh, ktorý pripomína rozprávku o popoluške. Až nato, že to nie je rozprávka, ktorá sa musí skončiť dobre. Hoci je tento fenomén na Haiti rozšírený, v tamojšej spoločnosti ide o tabu.

USA

Príbeh Dacha a Archuna sa začína v ich vlasti, severothajskej provincii Lampang. Práve sem zavítali v roku 2003 pracovníci istej americkej agentúry, aby najímali ľudí na prácu na farmách v Spojených štátoch. Jedinou podmienkou bolo zaplatiť obrovské registračné poplatky, ktoré však v porovnaní s ponúkanou mzdou vyzerali nedôležito. Veľmi skoro po príchode do Spojených štátov však čakalo Dacha a Archuna vytriezvenie do reality. Hneď po príchode na farmu im odobrali pasy. Nasledovala každodenná nútená práca na slnku s hrozným ubytovaním a nedostatkom jedla. Navyše, mzda nebola zďaleka taká vysoká, ako agentúra sľubovala. Ľahko sa dalo zrátať, že nebude stačiť ani na splácanie úrokov z dlhu, ktorý dvom Thajcom ostal po zaplatení registračných poplatkov. V decembri 2009 boli majitelia Aloun farms, kde Thajci pracovali, obvinení, súd však neskôr prípad odložil kvôli právnym formalitám.

Otroctvu sa najlepšie darí tam, kde majú ľudia nedostatok príležitostí. Kvôli malým, prípadne žiadnym mzdám sú nútení požičiať si peniaze na dlh od úžerníkov, ktorý na oplátku žiadajú ich prácu. Tá však často znamená trvalé zotročenie. Nedostatok vzdelania nielen berie deťom možnosti uplatnenia v budúcnosti, ale takisto spôsobuje, že si neuvedomujú svoje práva a stávajú sa ľahkým terčom moderných otrokárov. Proti týmto praktikám by sa prirodzene mali postaviť vlády jednotlivých krajín. Hoci v každej krajine existujú zákony zakazujúce otroctvo, na ich striktné uplatňovanie sa vyvíja len veľmi málo úsilia. V niektorých častich zeme sú dokonca miestni funkcionári podplácaní, aby si nútenú prácu nevšímali, prípadne ju podporovali. Príkladom k tomu, ako riešiť problém otroctva, môže byť takzvaný “Cocoa protocol”, medzinárodná dohoda medzi reťazcami obchodujúcimi s čokoládou a kakaom o boji proti nútenej práci detí v tomto priemysle. Aké veľké výsledky dohoda priniesla, je však otázne.

Igor Kossaczky

Ilustračné foto: milhist.dk