AKTUÁLNE: Slovenskí biskupi opätovne ľutujú deportácie slovenských Židov

Deportacie.jpg

Dňa 25. marca 1942 odišiel z Popradu prvý transport mladých žien a dievčat židovského pôvodu do nacistického koncentračného tábora Osvienčim. Pri príležitosti 70. výročia tejto udalosti Konferencia biskupov Slovenska vydala na svojom 71. plenárnom zasadnutí vyhlásenie, v ktorom opätovne vyjadruje hlbokú ľútosť nad deportáciami židovského obyvateľstva.

Vyhlásenie biskupov začína konštatovaním, že moderné slovenské dejiny sú plné náhlych zvratov, eufórií ale aj traumatizujúcich skúseností. „Ich subjektom nie je iba do seba uzavretý svet národa, ale patria sem aj naše vzťahy s inými národmi, ľuďmi a kultúrami. […] Boli to vzťahy, ktoré mali svoje svetlé i tienisté stránky, veď žiadne vzťahy nie sú ideálne, ale reálne. Takto sa vytvárali aj vzájomné vzťahy Slovákov a Židov.”

„Je paradoxom, že sa to dialo práve v krajine s hlboko vžitými kresťanskými princípmi. […] Vtedajší zodpovední politici sa hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí z nich ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali.“
Konferencia biskupov Slovenska

Slovenskí biskupi identifikujú motivácie pre deportácie Židov, ktorou bola jednak snaha zbaviť sa v negatívnom svetle vykreslených a predsudkami opradených Židov, ale súčasne aj túžba po ich majetku. Z tohto hľadiska sa deportácie javili ako rýchle a rázne riešenie „večného problému“, avšak s jednoznačne negatívnymi dôsledkami. „Je paradoxom, že sa to dialo práve v krajine s hlboko vžitými kresťanskými princípmi […] Vtedajší zodpovední politici sa hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí z nich ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali. Buď úplne podľahli predstave o správnosti svojho radikálneho postupu, alebo ostali viac či menej pasívni,“ konštatujú biskupi a dodávajú, že „zaráža najmä ľahostajnosť, s akou sa stavali k osudu ľudí, ktorí odchádzali do viac ako neistých podmienok.”

Z 89 456 slovenských Židov bolo z územia Slovenského štátu v rokoch 1942 - 1945 deportovaných okolo 71 tisíc osôb. „Je to realita, ktorú už nik nezmení. Tieto bolestné skutočnosti nás ako katolíckych kresťanov motivujú k vyjadreniu úprimnej a hlbokej ľútosti nad touto tragickou udalosťou,” vyzývajú slovenskí biskupi. Zároveň však pripomínajú, že Slovensko sa spomedzi vtedajších krajín strednej Európy s prihliadnutím na počet obyvateľstva zaraďuje na prvé miesto v množstve zachránených Židov: „Dokazuje to aj skutočnosť, že na Slovensku bolo za záchranu Židov ocenených titulom „Spravodlivý medzi národmi“ takmer 540 ľudí.“

kbs-logo_0.jpg

Svoje vyhlásenie zakončili slovami: „Sme si vedomí, že minulosť nemožno vrátiť späť a ani retušovať, no môžeme sa z nej poučiť a každý z nás môže urobiť veľa, aby sme ako kresťania boli vždy – v dobrých i zlých časoch – nositeľmi nádeje pre všetkých.“

Predstavitelia slovenského katolicizmu sa k delikátnej otázke židovstva v období prvého Slovenského štátu vyjadrili, či už s väčšou alebo menšou intenzitou, viackrát. Výraznejšia spoločná iniciatíva sa však objavila až 45 rokov po prvých transportoch slovenských Židov, v októbri 1987, kedy z podnetu niekoľkých predstaviteľov slovenského katolíckeho disentu vyšlo Vyhlásenie k deportáciám Židov na Slovensku (vo formáte .pdf). Celkovo 24 signatárov z radov slovenských spisovateľov, publicistov, umelcov, historikov, vedcov a cirkevných činiteľov v ňom vyjadrilo ľútosť nad udalosťami z druhej svetovej vojny a úsilie odprosiť všetkých príbuzných a potomkov týchto obetí z radov židovského obyvateľstva. Vyhlásenie podpísal taktiež kardinál Ján Chryzostom Korec, v tej dobe biskup bez štátneho súhlasu.

Dňa 25. marca 1998 vydala Konferencia biskupov Slovenska vyhlásenie k vatikánskemu dokumentu o holokauste (Dokument o Shoah), v ktorom slovenskí katolícki biskupi požiadali svojich židovských bratov a sestry o odpustenie: “V tomto čase pokánia inšpirovaní pápežom Jánom Pavlom II. slovenskí katolícki biskupi spojení v Konferencii biskupov Slovenska prosíme židovských bratov a sestry o odpustenie a vyzývame všetkých katolíckych veriacich ako aj všetkých kresťanov a ľudí dobrej vôle, aby sa k nám pripojili a dokázali prekonať všetky predsudky. Veríme pritom, že skutok ospravedlnenia sa židovskému národu, v zmysle „morálnej a náboženskej pamäti", bude chápaný ako skutok pokánia, ako skutok lásky k Ukrižovanému, ktorý je náš pokoj.”

Erik Kapsdorfer