Na Postoji som napísal článok „S fašistami sa nehlasuje, ale štátny prevrat sa s nimi robí“. Zareagoval naň Ivan Mikloš článkom „Absurdné: Majdan ako štátny prevrat s účasťou fašistov“ a František Šebej v relácii Pod lupou v Západoslovenskej televízii, ktorej obsah si možno prečítať v Parlamentných listoch.

Keďže obe reakcie sú príkladom rozšírenia nešváru čítania bez porozumenia, pripomeniem jediný zmysel svojho článku. Poukázať na dvojitý meter médií. Tie na strane jednej stále opakovali pro-life kresťanom, že s Kotlebom sa nesmie hlasovať za zvýšenie ochrany nenarodených, lebo s fašistami sa nehlasuje. Na strane druhej to boli tie isté médiá, ktoré pokojne vzali na vedomie, že na udalostiach Euromajdanu v rokoch 2013/2014 sa zúčastňovali i také politické sily, ktoré pri kritériách stanovených onými médiami tiež nemôžu byť označené inak ako fašistické. Nič iné zmyslom článku nebolo.

K Šebejovi radšej len stručne

Šebej predviedol nasledujúcu reťaz implikácií. Keď niekto hovorí o účasti fašistov na Majdane, napríklad Palko, tak opakuje Putinovu propagandu, a keďže aj Kotleba je putinovec, tak každý, kto hovorí o účasti fašistov na Majdane, sa ocitá v susedstve fašizmu. Stručne: ak hovoríš o účasti fašistov na Majdane, sám si fašista.

Normálne by som sa mal uraziť, ale nedokázal som to. Šebejove výroky boli také bizarné.

Čo znepokojuje Ivana Mikloša

Majdan by som nikdy nenazval fašistickým prevratom, lebo to presne tak ako Mikloš považujem za demagógiu, slovo „majdanizácia“ nepoužívam a v uplynulých mesiacoch som sa zúčastňoval na protestoch za odstúpenie Fica a Kaliňáka.Zdieľať

Omylom Ivana Mikloša je to, že v niektorých bodoch vyhľadáva so mnou spor, pričom ja s ním v tých bodoch súhlasím. Mikloš píše, že ho znepokojuje, ako putinovská propaganda vykresľuje ukrajinský Majdan ako fašistický prevrat, ako slovo „majdanizácia“ zľudovelo ako čosi zlé, slovo, ktoré napríklad u nás používali tí, ktorým sa nepáčili protesty po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Ale prečo to hovorí mne v reakcii na môj článok? Majdan by som nikdy nenazval fašistickým prevratom, lebo to presne tak ako Mikloš považujem za demagógiu, slovo „majdanizácia“ nepoužívam a v uplynulých mesiacoch som sa zúčastňoval na protestoch za odstúpenie Fica a Kaliňáka.

Mikloš trochu cíti slabosť svojej argumentácie v okamihu, keď spomína, že ja vlastne tiež nehovorím, že Majdan bol fašistický prevrat, že hovorím len o „účasti fašistov“ na ňom. Túto slabosť však rieši dosť nepoctivo.

„Jemný sémantický rozdiel“?

Podľa Mikloša medzi tvrdením o fašistickom prevrate, ktoré odmietam, a tvrdením o účasti fašistov na Majdane, ktoré vyslovujem, je len „jemný sémantický rozdiel“.

Nuž, nie je to „jemný sémantický rozdiel“. Z jednoduchého dôvodu. Je to totiž rozdiel medzi demagógiou a pravdou. A ten nikdy nie je jemný. A ten rozdiel je aj merateľný. Veď som jasne pomenoval, o čo opieram svoje tvrdenie o „účasti“. Šlo napríklad o účasť štyroch ministrov Tiahnybokovej Svobody v 23-člennej Jaceňjukovej vláde, ktorí boli zo strany Svoboda, ktorá podľa kritérií našich médií používaných na Kotlebu nemôže byť hodnotená inak ako fašistická. Ak by ich tam bola väčšina a premiérom by bol Tiahnybok, potom by sa dalo hovoriť o fašistickom prevrate.

Čo vlastne Ivan Mikloš hovorí? Že presná argumentácia nemá šancu a vopred treba vyprázdniť diskusný priestor, aby ostalo miesto iba pre demagógie z rôznych okrajov názorového spektra?Zdieľať

Zarážajúce je tiež Miklošovo tvrdenie, že môj presný výrok o „účasti“ väčšina aj tak nerozozná od tvrdenia o fašistickom prevrate. Nuž, nemyslím si, že väčšina čitateľov Postoja sú ignoranti. Čo vlastne Ivan Mikloš hovorí? Že presná argumentácia nemá šancu a vopred treba vyprázdniť diskusný priestor, aby ostalo miesto iba pre demagógie z rôznych okrajov názorového spektra?

Kde sa Mikloš dobýja do otvorených dverí

Mikloš píše, že Majdan bol predovšetkým vyjadrením nesúhlasu státisícov Ukrajincov s politikou prezidenta Janukovyča. A vari tomu protirečím? Vôbec nie. Janukovyčov režim bola zlovôľa a je dobre, že je preč, a na zámer demonštrujúcich zmeniť ukrajinskú politiku k lepšiemu som hľadel so sympatiami.

Problém je v tom, že Mikloš zrejme nevie prijať, že táto jeho veta (ku ktorej sa tiež hlásim) sa s mojím tvrdením o účasti fašistov vzájomne nevylučujú.

Tiež píše, že zo strany obrancov Majdanu šlo o sebaobranu. Ale ani to sa s mojou tézou nevylučuje. Samozrejme, že násilie začal Janukovyčov režim, a to verejne niektorými zásahmi polície a neverejne terorizovaním pomocou gangsterov zvaných „titušky“. A toto násilie bolo prijaté ako hodená rukavica. Nie tými státisícami mierumilovných demonštrantov, ale tou menšinou extrémistov, ktorí s políciou bojovali. So štítmi, palicami a molotovými kokteilmi. Nechcem posudzovať úplne všetkých, ktorí sa na tom podieľali. Faktom však je, že výsledkom bola pretrvávajúca atmosféra násilia, pričom prítomnosť extrémistov, ktorých ideológia bola banderovská, odcudzila juhovýchod Ukrajiny.

Janukovyčov režim bola zlovôľa a je dobre, že je preč, a na zámer demonštrujúcich zmeniť ukrajinskú politiku k lepšiemu som hľadel so sympatiami. Ale to, že sa na tej zmene podieľali aj extrémisti, je jednoducho pravda.Zdieľať

Samozrejme, okupácie štátnych úradov ešte v januári 2014 týždne pred Janukovyčovým pádom v desiatkach miest prevažne na západnej Ukrajine za účasti členov Pravého sektora tak celkom sebaobranou neboli. Pokus desiatok ľudí so zahalenými tvárami, vyzbrojenými palicami, obsadiť kyjevskú radnicu ešte koncom roku 2013 nebol sebaobranou. Vyčíňanie lídra Pravého sektora Oleksandra Muzička na západe Ukrajiny tiež nebolo sebaobranou, veď ho aj radšej ukrajinská polícia (už za novej vlády) zastrelila. Upálenie štyridsiatich antimajdancov v Odese tiež nebolo sebaobranou. Zastrelenie dvoch občanov Krasnoarmijska v máji 2014 príslušníkmi ukrajinskej národnej gardy, lebo chceli hlasovať v referende o nezávislosti Luhanska, tiež nebolo sebaobranou. Členovia Pravého sektora, ktorí viedli prestrelky s políciou v Mukačeve v lete 2015, tiež nekonali v sebaobrane. A granát, ktorý vhodili do davu prívrženci strany Svoboda pred parlamentom v roku 2015, po čom zomreli dvaja ľudia, z toho jeden policajt, a 100 ich bolo zranených, tiež nebol aktom sebaobrany. Extrémisti zabíjali policajtov za Janukovyča a zabíjali ich aj po Janukovyčovi. „Zatkli sme 30 prívržencov strany Svoboda,“ uviedol po incidente minister vnútra Avakov, ktorý rok pred tým sedel so Svobodou vo vláde.

Ale i tak nenazývam Majdan fašistickým prevratom, lebo prítomnosť extrémistov/fašistov na jednej strane nemožno obísť, no na strane druhej zďaleka nemožno vysvetľovať Majdan iba týmto.

Nemožno to robiť napríklad aj pre tú najväčšiu obeť, ktorú priniesli tie desiatky ľudí postrieľaných snajpermi. Azda ich obeť nebude márna.

Ukrajinskí demonštranti hádžu kamene počas zrážok s políciou v centre Kyjeva 23. januára 2014. Foto: TASR/AP

... a ďalší slamení panáci

Ďalšieho slameného panáka, ktorého si sám zostrojil, zničil Ivan Mikloš poukázaním na to, že extrémisti/fašisti po Majdane v ďalších parlamentných voľbách v októbri 2014 neuspeli a v parlamente ich je menej. Preto je vraj moje poukázanie na ich účasť na Majdane absurdné. Prečo je to absurdné, prosím pekne? Veď som písal o tom, čo bolo počas Majdanu, a nie čo bolo v októbrových voľbách. Alebo som vari tvrdil, že Ukrajina smeruje k fašizmu? Veď nič také ani len nenaznačujem. Čo to vlastne Ivan Mikloš hovorí? Že keď je tých extrémistov/fašistov v politike teraz menej, tak tam vlastne ani nikdy neboli?

Na majdanskej tribúne zaznelo, že ak Janukovyč neodstúpi okamžite, bude zvrhnutý silou. Nikomu za ním nie je ľúto, ale čo je v tých súvislostiach absurdné na slove „prevrat“?Zdieľať

Veď som bol rád, že Ukrajinci zistili, že títo extrémisti im škodia. Veď to, že Mikloš spomína ich neúspech, je skôr argument v môj prospech.

No a, samozrejme, Putin

To, že na adresu každého, kto sa dotkne témy majdanských extrémistov, vždy zaznejú obvinenia zo šírenia putinovskej propagandy, je už trápne. Jednak Európsky parlament otvoril otázku nárastu ukrajinskej pravicovej extrémistickej scény už v roku 2012, dva roky pred tým, než o tom začala hovoriť moskovská štátna televízia, čo som jasne spomenul vo svojom článku. Jednak každý mysliaci človek si obraz môže urobiť sám.

Veď aj Mikloš v reakcii jasne hovorí, že áno, na Majdane bola aj Svoboda, aj Pravý sektor. Veď to je to podstatné, čo som napísal vo svojom článku. Tak to aj on šíri Putinovu propagandu?

Prekáža mu, že som spomenul slovo „prevrat“. Používam ho v neutrálnom význame, ako označenie politickej zmeny inými prostriedkami, ako sú voľby. Janukovyč ušiel z krajiny nedlho potom, ako mu európski ministri zahraničia oznámili, že mu hrozí, že bude zabitý. V deň, keď to povedali, na majdanskej tribúne zaznelo, že ak neodstúpi okamžite, bude zvrhnutý silou. Nikomu za ním nie je ľúto, ale čo je v tých súvislostiach absurdné na slove „prevrat“? Prekáža mu aj prívlastok „ozbrojený“. Nech si pozrie videá z Majdanu a uvidí bojisko. Správa rady Európy hovorí, že v dňoch 18. – 20. februára 2014 bolo zastrelených 13 policajtov a zranených 207 policajtov, z toho 77 malo strelné poranenia. Od novembra 2013 do 20. februára 2014 bolo zranených dohromady 907 policajtov.

O čom je vlastne táto polemika

Táto polemika nie je o Ukrajine. Zapadá do širšej diskusie, ktorá sa vedie na našej slovenskej politickej scéne. Časť našich médií a politikov si totiž napĺňanie odkazu Novembra 1989 a našu civilizačnú príslušnosť k Západu dlhodobo vykladala ako našu povinnosť vždy podporovať politiky mocenských centier Západu. Existuje i iná časť politicky zmýšľajúcich ľudí, ktorá rovnako cíti našu príslušnosť k Západu, ale niektoré politiky mocenských centier Západu odmieta ako chybné a nevedúce k úspechu. Tieto politiky smerom k rôznym častiam sveta (postsovietsky priestor, Blízky východ...) totiž uviedli do pohybu kontra-politiky, ktoré mohli byť a mali byť predvídané.

Dnes už nedobré, predvídateľné, i keď tou prvou časťou našich elít nepredvídané výsledky tých chybných politík poznáme. A tá prvá časť našich elít hľadá vinníka mimo vlastných radov. A nachádza ho v tej druhej časti, ktorej príslušníkov označuje za protizápadných, proruských, nelojálnych voči Západu atď. Občas používa ako zbraň hystériu a demagógiu, samozrejme, rôzni aktéri v rôznej miere. V takej atmosfére sa potom číta text a nerozlišuje sa, čo čitateľ prečítal a čo si k tomu sám vymyslel.

Poviete, že Západ robí chyby (a robíte to preto, lebo sa cítite súčasťou Západu) a označia vás za „protizápadného“. Pripomína mi to časy mečiarizmu, keď ste povedali, že slovenská vláda robí chyby, a hneď vás označili za „protislovenského“. Šebej aj Mikloš by si to mohli pamätať. Vtedy sa to robilo proti nim. Dnes to robí Šebej, a Mikloš od toho, aby to robil, nie je ďaleko.

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!