Pakistanské úrady museli v stredu povolať bezpečnostné zložky, aby potlačili protesty vyvolané rozhodnutím súdu v Islamabade, informovala agentúra DPA.
Súd oslobodil Ásiju Bibi, ktorá bola ešte v roku 2010 odsúdená na smrť za bohorúhačstvo.
Príslušníci polovojenskej pohraničnej polície (FC) hliadkovali v blízkosti súdu a budovy parlamentu v hlavnom meste Islamabad, kde tisícky demonštrantov zablokovali ulice a drancovali vládny majetok.
Armáda musela zasahovať aj v meste Láhaur na východe krajiny, kde sa členovia islamistickej politickej strany Tehríke labbajk (TLP) pokúsili preniknúť do budovy regionálneho parlamentu. Cesty v meste Karáči na juhu krajiny zase zablokovali dopravné zápchy, ktoré vznikli v dôsledku paniky.
Protesty vypukli bezprostredne po tom, ako trojčlenný súdny tribunál v stredu rozhodol o prepustení kresťanky Ásije Nórínovej, známejšej pod menom Asia Bibi. Súd v provincii Pandžáb ju v roku 2010 na základe zákona o bohorúhačstve odsúdil na smrť.
Pakistanská kresťanka a matka piatich detí Asia Bibi v roku 2009 pracovala na poli. Skupina moslimských žien jej vytkla, že sa napila z rovnakej studne, z ktorej pili aj ony, a povedali jej, že ju znečistila. Počas nasledujúcej výmeny názorov im Asia Bibi povedala: „Zatiaľ čo Ježiš Kristus trpel na kríži a zomrel za ľudí, Mohamed nič také významné nespravil.“
Skupinu moslimiek to rozčúlilo a obvinili ju z rúhania, za ktoré bola nasledujúci rok v súlade s pakistanskými zákonmi odsúdená na trest smrti. Na obranu Asie Bibi sa odvtedy spustila veľká medzinárodná kampaň, na jej prepustenie okrem iných vyzvali aj pápeži Benedikt XVI. a František. Jej rodina sa v Pakistane musí skrývať.
Fundamentalistickí imámovia po celý čas jej väznenia volali po jej poprave a zvolávali s týmto cieľom verejné zhromaždenia. Asia bude preto zrejme aj po svojom prepustení musieť vycestovať z krajiny.
Čelní predstavitelia TLP žiadajú pre sudcov z Islamabadu smrť a vyhlásili, že protesty budú pokračovať.
Asiin prípad vyvolal reakcie po celom svete a v roku 2011 dokonca zavraždili guvernéra Pandžábu Salmána Tásíra, ktorý proti týmto sporným zákonom vystupoval.
Analytici tvrdia, že najnovšie rozhodnutie súdu v Islamabade by malo obnoviť dôveru náboženských menšín voči pakistanským štátnym inštitúciám.
„Toto rozhodnutie sa dá považovať za smelý pokus štátu postaviť sa islamistom,“ povedal podľa agentúry DPA analytik Irfán Šáhzád. Kritici pripomenuli, že pakistanskí moslimovia často využívajú zákony o bohorúhačstve na prenasledovanie a zastrašovanie náboženských menšín.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.