Triatlonový tréner Plavecká gramotnosť Slovákov je nízka, najväčšie problémy majú s dýchaním

Dobrý plavec by mal obmieňať plavecké štýly, aby nezaťažoval len niektoré svaly. Plávanie s hlavou nad vodou je ako spanie posediačky a môže uškodiť. Základom je správne dýchanie, strach z vody sa dá prekonať. 

Michal Varga je triatlonový tréner v klube Triax. Jeho brat Richard je najlepší slovenský triatlonista. V rozhovore vraví aj o tom, či je triatlon iba pre športových extrémistov a či môže bežný človek zvládnuť preteky Ironman.
 

Prečo sa považuje plávanie za jeden z najzdravších športov?

Už starí Rimania vedeli, že voda má liečivé účinky. Je to špecifické prostredie a tlak v nej, ktorý vytvára interakciu s telom, má na nás ľudí pozitívny vplyv. O plávaní ako o zdravom športe sa hovorí preto, lebo vo vode prenášate iba tridsať percent zo svojej váhy. Kĺbový a svalový aparát nie je vtedy zaťažovaný v takej miere ako trebárs pri behaní. Priaznivá pre telo je tiež vystretá poloha, pri ktorej sa uvoľňuje. Je to podobné, ako keď si ľahnete na kvalitný matrac. Pre telo je to príjemné a uvoľňujúce.

Môže plávanie odstraňovať nedostatky v držaní tela?

Nám Husákovým deťom vždy lekári hovorievali, aby sme išli plávať, keď videli zlé držanie tela. Áno, plávanie by k tomu malo pomôcť, ale je to hlavne o tom, či plávate správnym spôsobom. Keď si človek vytvorí zlý stereotyp a začne presiľovať určitú časť svalov, môže mu to uškodiť. U plavcov sú časté tzv. guľaté chrbty. Dobrý plavec by mal teda variovať plavecké štýly, aby sa aktívne zapájali všetky svaly tela.

Často vidíme staršie dámy s plaveckou čiapkou alebo nejakou pokrývkou hlavy, ako plávajú s kŕčovitým držaním hlavy nad vodou. Krčnú chrbticu tak vôbec neuvoľňujú. Prekrvia plávaním organizmus a cítia sa možno lepšie, ale čo sa týka krčnej chrbtice, nepomáhajú si.

Je teda plávanie s hlavou nad vodou vyslovene nesprávne?

Určite to nie je uvoľňujúca časť a ako plavecký tréner vtedy vidím, že buď má plavec strach z vody, alebo nevie správne dýchať.

Na letných kúpaliskách teraz vidno množstvo ľudí, ako plávajú s hlavou nad vodou. Škodia si?

To, že športujú a chladia sa vo vode, je dobré. Ale z ortopedického hľadiska im to rozhodne neprospieva. Ak takto plávajú pár metrov, nič strašné sa nedeje, no pravidelne a dlhodobo to nie je správne a môže to mať zdravotné následky.

Plávanie s hlavou nad vodou je ako spanie posediačky. Dá sa to, ale nie je to prirodzená poloha, a ak by ste to takto robili často, pre telo je to nezdravé.

Sú Slováci dobrí plavci?

Na Slovensku nie je vysoká plavecká gramotnosť, ale máme radi vodu, a tak nás to k nej prirodzene ťahá.

Prečo je naša plavecká gramotnosť nízka?

Hlavným problémom väčšiny Slovákov pri plávaní je nesprávne dýchanie a rozloženie energie. Práve kvôli tomu si mnohí hľadajú plaveckých trénerov, aby ich tieto veci naučili. Zo svojej praxe vidím, že deväťdesiat percent ľudí, ktorých učím plávať, má problém s dýchaním.

Ako im to pomáhate zmeniť?

Na začiatku sa to snažíme robiť hravým spôsobom. Človek sa postaví na kraj bazéna a robí bublinky do vody. Nádych nad vodou a výdych do vody. To je základný princíp, ktorý si mnohí pamätajú z plaveckých výcvikov. Keď si to už človek zautomatizuje, dávame ho postupne do pohybu.

V akom veku môžu deti začať s plávaním?

Mám malého syna, ktorému sme už v šiestich mesiacoch vytvárali pozitívny vzťah k vode. Začalo sa to klasickými plaveckými kurzami pre bábätká. Dnes, po dvoch rokoch, sa už dokáže ponoriť a voda je preňho prirodzeným prostredím.

So systematickým tréningom je vhodné začať niekedy v piatich-šiestich rokoch dieťaťa. Dovtedy by sa deti mali vo vode vyslovene hrať, aby to bolo pre ne príjemné prostredie, do ktorého sa tešia vojsť.

Chodia k vám aj dospelí, ktorí sa chcú naučiť plávať?

Veľmi veľa. Sme triatlonový klub a mnohí z tých, čo k nám prichádzajú, radi behávajú alebo bicyklujú a chcú to doplniť o kvalitné plávanie. Často preto, aby mohli potom absolvovať triatlon. Chodia k nám aj ľudia vo veku okolo štyridsiatky. Majú strach z vody, ktorý ich brzdí v plaveckom vývoji. Buď majú negatívny zážitok z detstva, alebo ich k plávaniu nikto neviedol a vyhýbali sa mu.

V čom je rozdiel pri učení detí a dospelých?

Pri deťoch musíte byť hravý a vedieť ich motivovať. Dospelý si zaplatí kurz, od ktorého má jasné očakávania, a preto k tomu pristupuje zodpovedne. Hravé formy učenia sú však vhodné aj pre dospelých, pretože sa pri nich uvoľnia a je to lepšie, ako by mali byť v kŕči, ktorý ich obmedzuje. Preto aj s dospelými fúkame bublinky alebo im hádžeme plavecké okuliare, aby ich z vody vytiahli.

Ako pomáhate ľuďom prekonávať strach z vody?

Základom je psychický pokoj a pocit bezpečia. Musíme ich uistiť, že potopenie pod vodu nie je niečo, čo by nedokázali zvládnuť. Postupnými malými krokmi sa to dá naučiť.

Aké ďalšie chyby robia najčastejšie rekreační plavci?

Že sú kŕčovití a neuvoľnia pri plávaní telo. V strnulosti sa ťažko robia plynulé a správne pohyby.

Čo s tým?

Je to o psychike. Ako tréner sa snažím vtedy človeka upokojiť a zvolím jednoduchšie kroky, ktorými postupne dosiahne cieľ. U niekoho to ide rýchlejšie, iný si vyžaduje dlhší čas.

Ktorý plavecký štýl je pre začiatočníkov vhodný?

Každý tréner volí svoju cestu, zväčša aj podľa toho, ako sa on sám naučil plávať. Základom je položiť človeka na hladinu. Kraulové nohy sú, najmä pre dospelých, jednoduchý pohyb a aj preto začínam učiť plávať tento štýl. Vždy však k tomu pridávam minimálne jeden ďalší, pretože je potrebná kompenzácia. Pridávam teda štýl prsia, ktorý má svoje opodstatnenie. Hoci je kraul na vzdialenosti a rýchlosť najlepší, prsia vám pomôžu, ak sa ocitnete v nejakej ťažkej situácii alebo pri prekážke, na ktorú treba rýchlo zareagovať.

Kompenzácia je dôležitá aj kvôli zaťažovaniu tela, najmä chrbtice. Každý plavecký štýl má niečo do seba a je ideálne, ak rozvíjate každý z nich, pretože sa dopĺňajú. Niekedy za mnou príde človek, že chce, aby som ho naučil plávať motýlika, no neovláda ešte ani kraula, ktorý je podľa mňa základ. Motýlik je veľmi silový a náročný štýl, pri ktorom treba vedieť zapojiť veľa podnetov naraz.

Spomínali ste benefity plávania, no môže spôsobovať aj nejaké zdravotné problémy?

V minulosti bol problémom najmä chlór v bazénoch, ktorý vytváral alergie alebo respiračné problémy. Dnes je to už lepšie, no niektorým ľuďom to stále môže prekážať.

Mnoho plavcov ukončilo kariéru pre problémy s dutinami a zápalmi uší. Poznám aj plavcov, ktorým robili starosti ramená, ale to nemusí byť spôsobené vinou samotného plávania.

Ako by mala vyzerať správna rozcvička pred plávaním?

Treba rozcvičiť celé telo, aby sa prekrvili všetky svaly. V podstate stačia klasické krúživé pohyby, ktorými sa rozhýbu kĺby. Rozcvička by mala trvať asi päť až sedem minút.

Po plávaní je zasa vhodný strečing. U niektorých ani nevidieť rozdiel v rozcvičke pred plávaním a po ňom, ale aj menej kvalitná rozcvička je lepšia ako žiadna.

Váš brat Richard je najúspešnejší slovenský reprezentant v triatlone, vy ste manažérom jeho tímu a zároveň trénerom v triatlonovom klube Triax. Ako ste sa k tomuto športu dostali?

Sme plavecká rodina. V dvanástich rokoch som však kvôli chronickému zápalu stredného ucha dostal na dva roky stopku. Keď som sa potom vrátil do vody, výkonnosťou som v porovnaní s rovesníkmi zaostával. Uvedomil som si, že ich už nedobehnem, a začal som sa obzerať po alternatívach. Stretol som pretekára Filipa Kristla, ktorý ma zavolal skúsiť triatlon.

Už ste tento šport poznali?

Nie, bol som zameraný iba na plávanie a o iné športy som sa veľmi nezaujímal. V šestnástich rokoch som si začal viac zisťovať o triatlone a pomaly sa s ním zoznamoval.

Viacerí si s triatlonom spájajú dlhé trasy, ktoré musia pretekári odplávať, zabehnúť a odbicyklovať. Je triatlon pre športových extrémistov?

Ľudia ho majú takto zafixovaný, pretože pre mnohých je nepochopiteľné robiť niečo systematicky hodinu bez prestávky. Dnes chcú mať výsledok hneď. Triatlon je vytrvalostný šport, a keďže som prešiel z plávania, pri ktorom vykonávate cyklický a monotónny pohyb, bol som na to zvyknutý. Ani mi nenapadlo premýšľať nad tým, prečo musím trénovať dlhé hodiny, aby som potom na pretekoch zvládol kľúčovú minútu.

Nikdy som nebol atletický typ športovca, a preto som zo začiatku nemal dobrú techniku pri behaní a plávaní. Keď som prvý raz vybehol na Kolibu, vyvrtol som si členok. No mal som vysokú vytrvalosť, čo mi pomáhalo.

Dá sa začať s triatlonom aj vo vyššom veku?

Vždy je dobré, ak človek začne športovať. Treba si vedieť stanoviť, čo od daného športu očakávame. Ak začne niekto so športom v dvadsiatich rokoch s tým, že chce ísť na olympiádu, tak to, samozrejme, nie je možné. Ale na to, aby sa cítil zdravo, lepšie vyzeral a dokázal pravidelne zvládnuť určitú výkonnostnú záťaž, je v podstate možné začať v akomkoľvek veku.

Ako vyzerajú tréningy triatlonistov začiatočníkov?

Tí, ktorí sa na to dajú, už zväčša za sebou majú nejaký športový background. Zvykli behávať alebo plávať a teraz chcú k tomu doplniť ďalšie športy. Alebo prídu s tým, že kedysi bicyklovali či behávali.  Sú teda zvyknutí z minulosti na istý tréningový model, poznajú limity svojho tela, vedia si nastaviť vhodné stravovanie a tiež správne manažovanie času.

V našom klube netrénujeme tak, že v zime plávame, na jar beháme a v lete bicyklujeme. Snažíme sa našich zverencov rozvíjať vo všetkých troch športoch paralelne počas celej sezóny.

Je triatlon drahý šport?

Nemyslím si. Dnes už má takmer každý doma tenisky, plavky aj nejaký bicykel. Samozrejme, dá sa do toho investovať aj veľa peňazí, ale základná výbava potrebná na začiatok nie je drahá. Ak si chcete triatlonom iba robiť radosť a prispieť k svojmu zdraviu, nestojí to veľa peňazí.

Kde a kedy vznikol triatlon?

Európania a Američania zápasia s teóriami o jeho vzniku. V USA sa spomína príhoda, keď sa v sedemdesiatych rokoch traja kamaráti – plavec, cyklista a bežec – stavili, kto bude najlepší, ak pôjdu všetky tri športy. Z tohto zápolenia vznikla tradícia veľkých triatlonových pretekov Havaj a Ironman. Na druhej strane, Francúzi tvrdia, že u nich sa prvé triatlonové preteky na menšie vzdialenosti konali už rok predtým.

Ja beriem tieto teórie rovnocenne a neviem povedať, ktorá z nich skutočne potvrdzuje počiatok triatlonu.

Koľko Slovákov robí triatlon?

Slovenská triatlonová únia má asi 3 300 aktívnych členov. Pred pätnástimi rokmi, keď som ho ešte aktívne robil aj ja, nás bolo asi deväťsto. Účasť reprezentantov Pavla Šimka a Richarda Vargu a ich podporných tímov na olympiáde pritiahla k triatlonu väčšiu pozornosť.

Dlho sa ako o mekke triatlonu hovorilo v súvislosti s Austráliou, pretože miestni obyvatelia si tento šport rýchlo osvojili. Asi posledných desať rokov je už Európa triatlonovou veľmocou.

Vy ste v minulosti absolvovali známe a náročné preteky Ironman. Zvládol by to aj bežný človek, ktorý by sa na to dlhodobo pripravoval?

Posledného Ironmana som išiel, keď som mal dvadsaťpäť rokov. Trénoval som predtým štyridsať hodín do týždňa a aj tak som sa na to nepripravil dostatočne. Vedel som tie preteky iba prežiť, nie dosiahnuť dobrý výsledok.

Poviem to teda takto: na hobby triatlonistov by som vedel pripraviť tak, aby to prežili, a u svojho brata Richarda, ktorý sa triatlonu naplno venuje, by som mohol očakávať aj nejaký priaznivý výsledok.

Foto: Andrej Lojan