Je rozdiel medzi mužskou a ženskou spiritualitou?

Z bežného pozorovania svojho života aj pozorovaním života ľudí okolo môžeme vyjadriť základnú schému rozdielov prežívania a snaženia u mužov a u žien: muži sú viac zameraní na výkon a snažia sa o dokonalosť, no u žien sú prvoradé vzťahy a smerujú k celistvosti.

Už pred viac ako 50 rokmi to pomenoval švajčiarsky psychiater Carl Gustav Jung v diele Človek a duša: „Dokonalosť je mužské dezideratum, zatiaľ čo žena svojou povahou tiahne k úplnosti.“ Je nespochybniteľné, že tieto rozdiely majú svoj pôvod aj v biologickej odlišnosti. „Mužská a ženská prirodzenosť sa líšia biologicky vo všetkých biologických a všetkých fyziologických prejavoch. Nie je ani jedna životná činnosť, ktorá by nemala u mužov známku mužskosti a u ženy ženskosti“. (Tomáš Špidlík: Prameny světla)

A tak žena pristupuje k situáciám a životným otázkam oveľa osobnejšie než muž, je do problémov viac ponorená, viac zaangažovaná a následne aj viac zranená, ak sa situácia obráti proti nej. Muži si dokážu udržať väčší odstup, dokážu si situáciu rozložiť na jednotlivé problémy a tak nemajú pocit, že by tomu nerozumeli, alebo že by to nezvládali. Žena vníma komplexnejšie.

Opäť C.G.Jung: „Ženské vedomie má v určitom zmysle skôr mesačnú ako slnečnú povahu. Jej svetlo je oným miernejším svetlom mesiaca, ktoré skôr spája, zlučuje ako odlišuje. Na rozdiel od tvrdého a oslňujúceho denného svetla nenecháva vzájomne nezameniteľné predmety sveta vystupovať v ich nezmieriteľnej rôznorodosti a odlišnosti, ale v klamnom svite zlučuje blízke a vzdialené, zázračne premení malé vo veľké a vysoké v nízke, farby zmaže v modrastom šere a nočnú krajinu zhrnie v nečakaný celok.“

Ako sa muž a žena líšia v svojej prirodzenosti, v prežívaní situácii každodenného života, v prežívaní svojho vlastného vnútra, tak je to aj v ich duchovnej dimenzii a v ich nasmerovaní na Boha.

Je pravda, že Boh na nich hovorí z tej istej Biblie, je rovnako milosrdný a láskavý, liturgia je rovnaká tak pre mužov ako pre ženy a Boh im cez dar viery a v modlitbe odpovedá rovnako, ale sprostredkovanie a aj prijímanie týchto Božích zjavení a odpovedí neprebieha rovnako. Buď Bohu chvála za túto rozdielnosť, v ktorej sa môžeme navzájom obohacovať a dopĺňať. O potrebe tohto doplňovania hovoria každodenné skúsenosti vzťahov medzi mužmi a ženami, ale pekne to vyjadril Platón, ktorý rozpráva mýtus o gigantoch. Giganti sa vzbúrili proti bohom a boli za trest rozseknutí na dve časti. Od tej doby nikto nie je úplný človek a jedna polovica hľadá druhú.

Carol Gilliganová tvrdí: „Iba zohľadňovaním rozdielov, ich akceptáciou a možnosťou ich rozvoja dosiahneme komplexnejšie vyjadrenie ľudskej skúsenosti, ktorá vidí pravdu separácie v živote mužov a primknutia v živote žien.“ Dokonca niektorí autori hovoria o dvoch etikách - etike spravodlivosti u mužov a o etike starostlivosti u žien. Tá prvá vychádza z predpokladu rovnosti, avšak etika žien z predpokladu nenásilia – aby nebolo nikomu ublížené.

sr. Mária Greškovičová
Autorka je rehoľná sestra.