Astronómia Pred Vianocami uvidíme konjunkciu planét pripomínajúcu betlehemskú hviezdu

V deň zimného slnovratu 21. decembra 2020 nastane vzácny astronomický jav – konjunkcia Jupiteru a Saturna. Po západe slnka okolo 17. hodiny sa na večernej oblohe obe planéty priblížia len na vzdialenosť šiestich uhlových minút.

Tohtoročné priblíženie je mimoriadne tesné. Naposledy nastalo 16. júla 1623 a opäť by sa malo zopakovať až 15. marca 2080. Podľa slov astronóma konjunkcia z vedeckého hľadiska nie je mimoriadne dôležitým javom, ide skôr o estetický zážitok.

"Podľa súčasných zistení napríklad v roku 7 pred naším letopočtom nastala konjunkcia Saturna s Jupiterom hneď trikrát, čo sa nestáva často, teda sa tento jav ponúka ako pravdepodobné vysvetlenie," povedal astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler.

"Zaujímavé je, že ešte v roku 1604 pozoroval Keppler konjunkciu Marsu a Jupitera. Zhodou okolností na tom istom mieste oblohy, kde bola táto konjunkcia viditeľná, pozoroval tiež supernovu. Domnieval sa pritom, že takéto konjunkcie dávajú vznik novým hviezdam. A mohol si tiež myslieť, že betlehemská hviezda, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu, mohla byť takouto konjunkciou, ktorá viedla k vzniku novej hviezdy a symbolicky súvisela s narodením nového kráľa," vysvetlil Tóth.

Podľa neho ide o príklad, ako nás neúplnosť nášho poznania môže priviesť k zaujímavým myšlienkam. Jednak Keppler mylne považoval výbuch supernovy za zrod novej hviezdy – hoci dnes už je známe, že v skutočnosti ide o jej zánik. Takisto si nesprávne spojil dve náhodné udalosti, ktoré sa odohrali na rovnakom mieste oblohy, no v skutočnosti ich delila obrovská vzdialenosť. Napriek tomu všetkému však bol Kepplerov záver aspoň čiastočne opodstatnený.

Konjunkcia ako prirodzené vysvetlenie betlehemskej hviezdy

"Odhliadnuc od supernovy, samotnú konjunkciu možno naozaj považovať za prirodzené možné vysvetlenie betlehemskej hviezdy," dodal Tóth, ktorý sa skúmaniu tohto javu venuje systematicky.

Práve rok 7 pred naším letopočtom historici často uvádzajú ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.

Foto zdroj: livingdusty.com

Kométa – hoci sa tak betlehemská hviezda často znázorňuje – je zasa skôr umeleckou fikciou. Prvý raz namaľoval kométu nad jasličkami v Betleheme taliansky renesančný maliar Giotto di Bondone (1266 - 1337), ktorý mohol na vlastné oči pozorovať Halleyho kométu viditeľnú v roku 1301. V porovnaní s planétami sú však kométy spravidla oveľa menej jasné.

Zaujímavé podľa Tótha je, že v spomínanom roku 1604 vôbec došlo ku kombinácii dvoch natoľko ojedinelých javov – od spomínanej supernovy sa za celých 400 rokov v našej galaxii nezopakoval žiadny podobný úkaz. "Bol to už sám osebe naozaj vzácny jav, a k tomu sa ešte odohral aj spolu s konjunkciou Marsu a Jupitera, a ešte aj v rovnakej časti oblohy, čo bola naozaj zaujímavá náhoda," dodal astronóm.

Pozorovanie úkazu môže pokaziť počasie

Tento rok je zvláštnou zhodou okolností, že pomerne vzácna konjunkcia Saturna a Jupitera nastáva práve v deň zimného slnovratu. Teda jav, ktorému sa pripisuje betlehemská hviezda, nastane tesne pred Vianocami.

"O konjunkcii telies na oblohe hovoríme, ak sú k sebe bližšie ako jeden stupeň, čo predstavuje zhruba dva priemery mesiaca v splne," vysvetlil astronóm.

"Jupiter má obežnú dobu okolo Slnka takmer 12 rokov, Saturnu trvá jeden obeh dokonca 30 rokov, teda v priebehu nášho 'pozemského' roka sa tieto planéty vzhľadom na Slnko nepohnú o nejaký veľký úsek svojej dráhy. Z pohľadu Zeme sa dajú veľmi dobre pozorovať prakticky každý rok. Ale ešte musí nastať priaznivá okolnosť aj na to, aby sa k sebe priblížili navzájom, čo sa z pohľadu Zeme stáva približne raz za 20 rokov," priblížil Tóth.

Po celý tento rok Jupiter sprevádzala na oblohe o čosi menej jasná, no dobre viditeľná planéta Saturn. Aj v týchto dňoch pred konjunkciou sa dajú obe planéty vidieť blízko pri sebe. Ich pozorovanie však komplikuje oblačné a inverzné počasie. Podľa predpovede bude panovať aj 21. decembra, čo môže ohroziť pozorovanie nezvyčajného úkazu predovšetkým v nížinách - vo vyšších polohách je šanca, že obloha bude jasná.

Ku konjunkciám planét dochádza pravidelne, pretože ich obežné dráhy ležia v blízkosti roviny ekliptiky Slnečnej sústavy. Keďže však sklony ich dráh majú predsa len mierne odchýlky, k zákrytom planét dochádza oveľa zriedkavejšie.