Slovenská pošta je v mnohých ohľadoch typickým štátnym podnikom. Kolos, ktorého sa politici boja dotýkať, ktorý sa bez trhovo-konkurenčnej vízie plaví ekonomikou viac-menej zo zotrvačnosti. Hoci sa aspoň opticky snaží držať krok s dobou (napr. postupné otváranie balíkových automatov), jej službám sa snažíme vyhýbať, ak je to možné. Napríklad platbu kartou začali pobočky Pošty prijímať až v roku 2019. Doterajšie snahy o zmenu biznis modelu boli skôr kontroverzné, ak nie priamo úsmevné (predaj drogérie či hračiek).

Trh so zásielkami sa za posledné dve dekády dramaticky zmenil a bude sa meniť ešte viac. Listové zásielky medzi fyzickými osobami sú úplnou raritou. Veľké spoločnosti sa vytrvalo snažia zmeniť hromadné zásielky (faktúry a pod.) do elektronickej podoby a kde ostávajú papierové, často ich roznášajú špecializované spoločnosti. Balíky prepravuje na trhu mnoho kuriérskych spoločností, viaceré z nich napojené na globálne giganty, vo väčších mestách aj rôzni lokálni cyklokuriéri. V registri poštových podnikov je v súčasnosti 31 spoločností. Do popredia sa derú noví draví hráči ako Zásielkovňa (tržby jej za 3 roky narástli o 800 %) či rôzne privátne balíčkomaty. Nehovoriac o blížiacej sa vlne zdieľanej ekonomiky, v ktorej balíky prevážajú vodiči z platforiem ako Uber.

Ekonomický príbeh Pošty z poslednej dekády a pol je ukážkovou stagnáciou. Tržby dlhodobo dosahujú okolo 300 miliónov eur (len v roku 2019 bol významnejší nárast na 330 miliónov) a ich rentabilita je okolo 0,5 %. Pošta pred sebou tlačí neuhradenú stratu z minulých rokov vo výške 17 miliónov a väčšie investície z vlastných zdrojov sú tak prakticky vylúčené.

Kým tržby stagnujú, najmä osobné náklady rastú. Len medzi rokmi 2018-2019 narástli o 15 miliónov, v roku 2020 pôjde pravdepodobne o podobný nárast. Priemerná mzda vyplácaná zamestnancom Pošty je nízka, preto mzdové náklady automaticky tlačí nahor dramaticky rastúca minimálna mzda. Podľa informácií z Pošty má len zvýšenie minimálnej mzdy v tomto roku stáť spoločnosť 11 miliónov eur. Počty zamestnancov pritom dlhodobo pomaly klesajú (v roku 2005 ich bolo 16 100, v roku 2010 zhruba 14 600 a momentálne ich pracuje asi 12 900). Kým v roku 2005 bol podľa údajov Finstatu náklad na jedného zamestnanca 8 570 eur, v roku 2010 už 11 340 eur a v roku 2019 až 14 500 eur (nárast nákladov o 69 % od roku 2005). V celej slovenskej ekonomike v tomto období významne rástli mzdy (nárast priemernej mzdy bol 91 %), avšak Pošta tomu nedokázala čeliť nárastom príjmov.

Začiatkom roka 2019 Pošta hlásila nedostatok zamestnancov a vysokú fluktuáciu 18 % ročne. Preto je otázne, či je súčasné plánované prepúšťanie skôr krokom zo zúfalstva, ktoré ešte viac zhorší situáciu v podniku, alebo prvým krokom k veľkej reštrukturalizácii.

Je však dramatický ekonomický obrat tohto štátneho podniku vôbec možný? Bez rozsiahlych investícií (jedine, že by ich zatiahol daňovník a EÚ to schválila ako dovolenú štátnu pomoc) a bez globálneho partnera?

V súvislosti s liberalizáciou poštových a telekomunikačných služieb viaceré štátne pošty členských štátov EÚ boli v posledných 25 rokoch sprivatizované. Ako prvé privatizovalo už v roku 1989 svoju poštu Holandsko, no k stopercentnému odštátneniu sa zložitými krokmi dopracovalo až o 17 rokov neskôr. Nasledovalo Nemecko (transformácia prebehla v roku 1995, vstup na burzu v roku 2000, súkromní investori majú majoritu od roku 2005), Belgicko v roku 2005 (49 %), Rakúsko v roku 2006 (49 % prostredníctvom burzy), Portugalsko postupne v rokoch 2013-2014.

V rokoch 2013 – 2015 bola v niekoľkých krokoch prostredníctvom burzy kompletne sprivatizovaná britská Royal Mail s 500-ročnou históriou. Každý zo 143 000 zamestnancov však počas privatizácie dostal zhruba 900 akcií (v trhovej hodnote niekoľko tisíc libier) v rámci plánu rozdelenia 10 % akcií zamestnancom, čo pomohlo znížiť ich odpor. Len na dividendách zinkasoval zamestnanec, ktorý tieto akcie nepredal, dodnes zhruba 1000 libier. Záujem o akcie pošty bol na burze od počiatku veľmi vysoký a manažmentu Kráľovskej pošty sa darí vykrývať pokles listových zásielok balíkovými a medzinárodnými službami. Mimochodom, v auguste 2020 sa s podielom 13 % stal najväčším akcionárom Royal Mail česko-slovenský investičný fond Vesa Equity.

Nie je čas zamyslieť sa nad touto možnosťou aj na Slovensku? Slovenská pošta bol jediný štátny podnik, ktorého privatizáciu okolo roku 2017 zvažovala aj Ficova vláda. Pôvodné úvahy dokonca boli sprivatizovať Slovenskú poštu cez burzu, čo je však vzhľadom na veľkosť a stav Pošty skôr otázne. Taký alebo onaký predaj by vyniesol niekoľko stoviek miliónov (200-400 miliónov, ak použijeme ako benchmark Kráľovskú poštu, či 5- až 10-násobok EBITDA Pošty). Čo je dôležitejšie, Pošta by dostala vstupenku do budúcnosti. Čo by štát stratil? Ak sa niekto obáva o dostupnosť služieb pre babičky v Hornej Dolnej, nemusí. Toto zaručuje inštitút Univerzálnej služby, ktorý od nás vyžaduje EÚ a na ktorého fungovanie sa skladajú poštové spoločnosti ročne sumou okolo 14 miliónov eur do tzv. „kompenzačného fondu“. Táto služba je teda dotovaná a s radosťou ju bude vykonávať aj neštátna spoločnosť.

Peniaze a menej starostí pre štát, lepšie služby pre zákazníkov, vízia budúcnosti aj pre slabo platených a prepracovaných zamestnancov pošty. Kto sa na to podujme?

Viac o rozdieloch vo fungovaní štátnych a súkromných podnikov si môžete zdarma prečítať v našej publikácii Privatizácia 3.0. Rozprávali sme sa o tom aj vo vlogu/podcaste Na Vŕšku.