Rod Dreher Pútnik z budúcnosti

Nie je to nič nové, ak budem tvrdiť, že Západ na čele so Spojenými štátmi udáva kultúrny smer a Slovensko ho posledných tridsať rokov, či sa nám to páči a či nie, nasleduje. Samozrejme, to, čo môžeme vidieť na Západe dnes, uvidíme na Slovensku so značným oneskorením. Za túto kultúrnu zaspatosť sa väčšinou hanbíme. Prečo však bola návšteva tejto kresťanskej celebrity Západu udalosťou?

Prirodzenou odpoveďou by bola túžba opäť sa inšpirovať. Uvidieť západný svet ako predobraz budúcnosti a Drehera ako pútnika, ktorý k nám prichádza a ukazuje svet, ku ktorému sa síce pomaly, ale nepochybne približujeme. To všetko by bolo správne, ale v tomto prípade sa stalo niečo neopakovateľné. Namiesto toho, aby sme sa my pýtali a on nám dával odpovede, sa roly prehodili. Dreher nás neprišiel učiť, naopak, priniesol si so sebou množstvo otázok.

Amerika a sloboda je pre nás takmer synonymom a predsa sa Dreher pýta na slobodu. Čudné, nie? Ako je možné, že za touto odpoveďou musí cestovať až k nám, do krajiny spod Tatier?

Odpoveďou mu bol jedine živý človek. Osoba. V našom prípade ľudia, ktorí mali reálnu skúsenosť s neslobodou, ktorej vzdorovali počas totalitného režimu. Pre Drehera neboli vzácne len abstraktné teórie, ale v prvom rade živí ľudia. Matky a otcovia. Kňazi a rehoľníci. Výsledok tejto návštevy dostal podobu knihy Neži v lži, ktorá je venovaná Tomislavovi Kolakovičovi, ktorý predvídal časy komunistickej totality na Slovensku a pripravoval na ňu kresťanskú spoločnosť. Ako odolať totalite. Ako uchovať a žiť pravdu, i keď sa stane prenasledovanou. Dreher je presvedčený, že teraz v Amerike je „Kolakovitsh time“. Čas Tomislava Kolakoviča. Samozrejme, nehovorí o čase totality v podobe, akou sme ňou boli skúšaní my, ale požičiava si pojem od Hany Arendt “„mäkká totalita.

Totalita, ktorú vytvorila čoraz viac agresívna liberálna kultúra uctievajúca bezhraničnú slobodu. Paradoxne, aby táto skarikovaná sloboda mohla existovať, musí použiť totalitné praktiky.

Drehera v USA na tieto praktiky upozornili emigranti pochádzajúci z Blízkeho východu, ktorí ich už raz zažili doma, v krajine, z ktorej odišli. A jemu nezostalo nič iné, ako sa vypraviť do krajiny, kde sa táto nesloboda prejavila vo svojej plnej podobe a priamo v tejto krajine nájsť ľudí, ktorí dokázali odporovať tejto totalite. Ľudí, ktorí dokázali aj napriek vonkajšej neslobode nestratiť slobodu vnútornú. Ľudí, ktorí nasledovali Krista, i keď to nebolo výhodné, ba priam naopak, prinášalo to neľahkú obetu.

Dreher na Slovensku objavil hrdinov, ktorých Amerika dnes potrebuje. Jej vymyslení pop-kultúrni hrdinovia na čele so Supermanom, končiac rodinou Simpsonovcov, nedokážu nahradiť statočnosť Silvestra Krčméryho či kardinála Korca. Vďaka Dreherovi si môžeme uvedomiť, že aj malé Slovensko čaká v časoch, ktoré prichádzajú, nenahraditeľná úloha svetového významu.

Ale to, čo je na Západe dnes, príde k nám zajtra, v lepšom prípade pozajtra, a tak ani my nezabudnime na odkaz kresťanského disentu, ktorý vďaka Rodovi Dreherovi dokazuje, že ešte nepovedal svoje posledné slovo.

Kniha Neži v lži sa v Amerike stala v priebehu niekoľkých dní opäť bestsellerom, čo iba potvrdzuje univerzálny odkaz slovenského kresťanského disentu. Tomislav Kolakovič, Silvester Krčméry a mnohí ďalší svoju úlohu na Slovensku splnili nenahraditeľne. Teraz ich už potrebujú Spojené štáty americké.

O pár dní bude príležitosť stretnúť Roda Drehera na festivale Bratislavské Hanusove dni počas prednášky spojenej s diskusiou: Čo Silvester Krčméry naučil svet. Vstupenky a program festivalu sú dostupné na webe www.bhd.sk.

Autor spolupracoval s Rodom Dreherom na príprave knihy Neži v lži, ktorej preklad vyjde už túto jeseň vo vydavateľstve Postoj.