Právna bitka o Poľsko Európsky súdny dvor nemá právomoc zasahovať do poľských súdov

Celý spor medzi Európskym súdnym dvorom (ESD) a Poľskom sa začal na jeseň 2019, keď sťažnosť na európsky súd podala Európska komisia, ktorej sa nepozdával nový systém disciplinárneho konania. Disciplinárny senát podľa nej narúša princíp nezávislosti súdnictva.

V apríli 2020 ESD vydal opatrenie, ktorým pozastavil činnosť disciplinárneho senátu poľského Najvyššieho súdu. Následne sa disciplinárny senát obrátil na poľský Ústavný súd s právnou otázkou, či takéto rozhodnutie je v súlade s poľskou ústavou. A to najmä s ohľadom na to, že právomoci týkajúce sa usporiadania súdnej moci neboli prenesené na orgány Európskej únie, ale patria do kompetencie členských štátov.

„Niektoré články Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä pokiaľ z nich vyplýva povinnosť členských štátov vykonať predbežné opatrenia týkajúce sa podoby systému a fungovania ústavných orgánov súdnictva tohto štátu, sú v rozpore s niektorými článkami poľskej ústavy,“ opisuje denník Rzeczpospolita rozhodnutie Ústavného súdu.

Podľa sudcu Stanislawa Piotrowicza je väčšina členov senátu Ústavného súdu presvedčená, že predbežné opatrenie Súdneho dvora EÚ ide proti „systému, princípom a procedurálnym záležitostiam“ poľských súdov a je tak protiústavné.

Právny precedens

Disciplinárny senát Najvyššieho súdu namietal napríklad proti porušeniu článku 90 poľskej ústavy, ktorý vymedzuje, ktoré právomoci štát prenáša na medzinárodnú organizáciu alebo jej orgán. Keďže fungovanie súdov medzi tieto kompetencie nepatrí, podľa názoru disciplinárneho senátu by Poľsko rešpektovaním rozhodnutia Európskeho súdneho dvora porušovalo princíp zákonnosti a právneho štátu.

Viacerí komentátori v Poľsku sa zhodujú, že takéto rozhodnutie môže krajinu priblížiť k odchodu z Európskej únie, tzv. polexitu.

Na druhej strane môže byť rozhodnutie poľského Ústavného súdu významným míľnikom a precedensom pri stanovovaní kompetenčných hraníc medzi orgánmi Únie a členskými štátmi, čo by mohlo integrácii, naopak, pomôcť.

Vlastné rozhodnutie dnes vydala aj podpredsedníčka ESD Rosario Silva de Lapuerta, v ktorom zdôraznila, že Poľsko je povinné pozastaviť uplatňovanie právomocí disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu.

Ide najmä o rozhodovanie o odobratí imunity za rôzne priestupky a porušenia zákona, zrušenie doteraz vynesených rozhodnutí o odobratí imunity, ale aj pozastavenie platnosti ustanovení o odchode sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku. Takisto žiada, aby poľskí sudcovia mohli priamo uplatňovať ustanovenia EÚ v oblasti súdnictva a priamo sa obracať na Európsky súdny dvor.

Podľa Európskej komisie disciplinárna komora poľského Najvyššieho súdu, ktorá vznikla v roku 2017, narúša nezávislosť súdnictva a tým aj európske právo. Poľsko ustanovilo disciplinárnu komoru v rámci širšej súdnej reformy, ktorá sa stala predmetom sporu medzi Varšavou a Bruselom.

Poľská vláda tvrdí, že cieľom reformy je boj proti korupcii a reliktom komunizmu v justícii.

Poľská politická scéna bez zhody

Komentáre poľskej politickej scény na dnešné rozhodnutie súdu sa v zásade delia na vládne a opozičné.

Námestník ministra spravodlivosti Sebastian Kaleta upozornil aj na ďalšie rozhodnutie Európskeho súdneho dvora voči Poľsku.

„21. mája – Poľsko má okamžite uzavrieť baňu v Turowe. 14. júla – Poľsko má pozastaviť činnosť Najvyššieho súdu. Pani Rosario Silva de Lapuerta urobila také rozhodnutia iba v súvislosti s Poľskom. Otázka je, kedy pozastaví našu ústavu, prezidenta, parlament,“ cituje Kaletu Rzeczpospolita.

Viacerí vládni predstavitelia uviedli, že táto záležitosť je vecou zvrchovanosti Poľskej republiky.

Poľská opozícia má iný názor. Małgorzata Kidawa-Błońska z Občianskej platformy označila slová premiéra Mateusza Morawieckeho, že Poľsko nemá problém s právnym štátom, za lož.

„ESD dnes naznačil, že nemá v úmysle vzdať sa ustanovení o nezávislosti poľských sudcov bez ohľadu na udalosti na Ústavnom súde. Za túto hlúposť zaplatíme pokuty milióny eur denne,“ napísal zas opozičný líder Szymon Hołownia zo strany Poľsko 2050.

Poľská opozícia často rozhodnutia Ústavného súdu kritizuje s argumentom, že sudcovia sú nominantmi vládnej strany Právo a spravodlivosť.