Negatívne dôsledky klimatickej krízy pocítia budúce generácie, hovorí klimatológ

Musíme byť pripravení na situácie, s ktorými neboli predchádzajúce generácie konfrontované. Negatívne dôsledky klimatickej krízy však pocítia najmä budúce generácie dnešných mladých ľudí.

V reakcii na zverejnenie najnovšej správy od Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) to pre TASR uviedol klimatológ Pavel Matejovič.

Správa IPCC uvádza, že ak by sa teoreticky znížila produkcia oxidu uhličitého na nulu, prvé pozitívne efekty by sa prejavili o 20 rokov. Takýto vývoj je však podľa Matejoviča nereálny.

Globálna teplota podľa správy IPCC rastie čoraz rýchlejším tempom. Je to v dôsledku rastúcej koncentrácie oxidu uhličitého vplyvom spaľovania fosílnych palív najmä v energetike, priemysle a doprave.

„Za posledné dva milióny rokov nebolo v zemskej atmosfére také množstvo oxidu uhličitého, ako je to v súčasnosti,“ podotkol klimatológ. Vysvetľuje, že vplyvom zosilneného skleníkového efektu atmosféry sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rôznych extrémnych prejavov počasia, akými sú silné búrky, prívalové dažde, suchá, vlny horúčav a tornáda.

Matejovič pripomenul, že s extrémnym počasím je konfrontované aj Slovensko, kde tento rok boli spozorované dve tornáda. Ničivé tornádo bolo aj v júni na južnej Morave.

Škody však nespôsobujú len tornáda, ale aj prívalové dažde a s nimi spojené záplavy a povodne. „V dôsledku zvyšujúcej sa globálnej teploty totiž rastie aj teplota povrchových vôd morí a oceánov. Do zemskej atmosféry sa dostáva viac vodnej pary a atmosférické procesy získavajú na dynamike. Ak sa vytvoria vhodné poveternostné podmienky, môže v krátkom čase spadnúť veľké množstvo atmosférických zrážok,“ približuje Matejovič.

Prívalové dažde sa striedajú so suchými obdobiami a nerovnomerné rozloženie zrážok negatívne ovplyvňuje rast poľnohospodárskych plodín, pokračuje klimatológ. Veľké riziko predstavujú aj intenzívne vlny horúčav. „Ak je navyše v ovzduší veľa vodnej pary, k horúčavám sa pridružuje aj dusno. To potom negatívne vplýva na ľudské zdravie, pričom najviac ohrození sú chorí a starí ľudia,“ poznamenal.

Matejovič konštatuje, že tohtoročné leto sa na Slovensku pravdepodobne zaradí medzi najteplejšie v histórií meteorologických pozorovaní. Nie je podľa neho vylúčené, že sa v auguste vyskytne ďalšia vlna horúčav s vysokými teplotami a dusnom. V oblasti teplotných rozhraní sa potom môžu vyskytnúť aj silné búrky.

Zo správy IPCC vyplýva, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, teda o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo.

V jej záveroch sa píše, že globálne otepľovanie už urýchľuje zvyšovanie hladiny morí, roztápa ľadovce a zhoršuje extrémy počasia, ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy a búrky. Tropické cyklóny sú podľa správy IPCC stále silnejšie, zatiaľ čo arktický morský ľad a permafrost sa topí. Všetky tieto trendy sa v nasledujúcich rokoch ešte zhoršia.