Iný pohľad na konflikt v Tigraji Kto môže za to, že vojna v Etiópii začína pripomínať bývalú Juhosláviu

Konflikt na severe Etiópie už desať mesiacov traumatizuje celý región. Následky občianskej vojny v Tigraji sú ničivé. Vyše dva milióny ľudí museli utiecť pred bojmi medzi Etiópiou a Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom, humanitárna situácia v nepokojnom zväzovom štáte je katastrofická.

Centrálna etiópska vláda okolo premiéra Abija Ahmeda, laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2019, vsádza so spojeneckou Eritreou na hlad a násilie voči civilistom v regióne, aby zlomila odpor v Tigraji. Odhaduje sa, že v ostatnom čase tam hladuje 400-tisíc ľudí.

A najnovšie report od Amnesty International potvrdzuje pravdivosť správ, že v konfliktom zmietanom zväzovom štáte sa ženy stali v masovej miere obeťami sexuálneho násilia. Podľa vyšetrovania Amnesty International zdravotnícke zariadenia v Tigraji zaregistrovali medzi februárom a aprílom tohto roka 1 288 prípadov sexuálneho násilia. Toto číslo je podľa údajov lekárov výrazne vyššie ako zvyčajne a zďaleka najviac prípadov súvisí s konfliktom.

Existujú „jasné dôkazy“, ktoré ukázali, „že etiópski a eritrejskí vojaci, ako aj milície, sú zodpovední za znásilnenia a iné formy sexuálneho násilia v Tigraji,“ píše Amnesty International.  

Amnesty International vyzýva etiópsku centrálnu vládu, aby sa „ihneď, účinne, nezávisle a nadstranícky“ venovala správam o sexuálnom násilí na konfliktnom území a volala zodpovedných k spravodlivosti vo férových procesoch.

Etiópia a Eritrea by mali dať svojim bojovým silám jasný pokyn predchádzať sexuálnemu násiliu a dodržiavať medzinárodné právo.

Kto je vlastne vinný za bratskú vojnu?

Asfa Wossen Asserate je prasynovcom posledného etiópskeho cisára Haileho Selassieho. Tento v Nemecku žijúci etiópsky princ pre Die Tagespost trpko konštatoval, že bratská vojna v Tigraji „je našimi európskymi a americkými spojencami vyhodnocovaná častokrát úplne zle. A to je pre mnohých Etiópčanov obrovské sklamanie“.

Asserateovi sa to javí tak, že nikto si nekladie vážne otázku, kto nesie vinu za túto bratskú vojnu. Vníma tendenciu rýchlo sa postaviť na stranu malej, údajne slabšej provincie, ktorá bojuje proti veľkej centrálnej vláde v Addis Abebe. Prehliada sa skutočnosť, že „Tigraj, ktorý má len šesť miliónov obyvateľov, disponuje vlastnou armádou v počte 266-tisíc mužov. A to je viac vojakov, ako má Nemecká spolková republika s 83 miliónmi obyvateľov“.

Podľa Asserateových slov nikto nečakal, že táto milícia zaútočí na etiópsku armádu, ktorá už desať rokov zaisťuje bezpečnosť v Tigraji, a v novembri 2020 jej zmasakruje 750 vojakov. Tento spor tlel už tri roky.

Vozidlo etiópskej armády v regióne Tigraj. Foto - TASR/AP

V tom čase sa k moci dostal súčasný etiópsky premiér Abij Ahmed. Tým Tigrajský ľudový oslobodzovací front stratil svoje dominantné postavenie, ktoré si na celoštátnej úrovni udržiaval 27 rokov. Stiahol sa do svojho regiónu Tigraj a bojkotoval všetko, čo sa pokúsila presadiť etiópska centrálna vláda. Počas tohto obdobia pripravoval útočnú vojnu proti Adis Abebe s cieľom získať späť moc v Etiópii.

Prednedávnom etiópska centrálna vláda vyhlásila jednostranný pokoj zbraní, aby umožnila rokovania. Dúfalo sa, že Tigrajský ľudový oslobodzovací front takisto nechá odpočívať zbrane. Neurobil to. Naopak. V uplynulých týždňoch čoraz viac vpadal do okolitých etiópskych regiónov. Obsadil jedno z najposvätnejších miest v krajine – Lalibelu v susednom regióne Amhara. Jedenásť chrámov vytesaných do kameňa vzniklo v 13. storočí a patrí Etiópskej pravoslávnej tewahedo cirkvi. V roku 1978 boli prijaté do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Etnická federácia

Podľa Asseratea je zarážajúce, že médiá, ktoré ešte pred tromi rokmi, keď bol pri moci Tigrajský ľudový oslobodzovací front, označovali Etiópiu za jednu z najhorších diktatúr, dnes držia stranu Tigrajskému ľudovému oslobodzovaciemu frontu. V niektorých médiách je táto organizácia dokonca posúvaná do blízkosti demokratického hnutia. A to je obrovský omyl. Asserate poukázal na politiku Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu v minulosti a na jeho hlásenie sa k marxizmu-leninizmu podľa albánskeho modelu.

„Počas svojej vlády Tigrajský ľudový oslobodzovací front urobil z Etiópie jeden z najrasistickejších štátov v Afrike. Etiópia sa nazýva, ako jediná krajina na svete, ‚Etnická federácia‘. Etiópska rasistická ústava z roku 1995 je jedným z hlavných dôvodov súčasného sporu. Etiópia je rozdelená na etnické regióny. Za vlády Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu bola celá krajina etnicizovaná, existovali len etnické strany. Takéto rozdelenie spoločnosti vedie nevyhnutne k tomu, že vznikajú ozbrojené konflikty,“ vysvetlil Asserate.

Etiópia naliehavo potrebuje mierové rozhovory a mierovú dohodu, ktorá zmieri krajinu a rôzne etnické skupiny. „Musíme svojim tigrajským bratom a sestrám ukázať, že ich vnímame ako súčasť veľkej etiópskej rodiny. V každom prípade musíme zabrániť vypuknutiu občianskej vojny medzi etnickými skupinami v Etiópii, ako sa to stalo v bývalej Juhoslávii,“ vyzval Asserate.