Novoobjavená kostra vrhá svetlo na kultúrny život v starovekých Pompejach

Náhrobný nápis uvádza, že pochovaný sa volal Marcus Venerius Secundio. Nápis sa zmieňuje aj o divadelných predstaveniach, ktoré sa v Pompejach hrávali v gréčtine.

Je to vôbec prvýkrát, čo archeológovia našli priamy dôkaz, že v tomto meste na juhu starovekej Itálie sa hrali divadelné hry aj v gréčtine, aj v latinčine, vysvetľuje riaditeľ archeologického parku Gabriel Zuchtriegel.

Zároveň ide o jednu z najlepšie zachovaných kostier, aké sa kedy na uvedenom pohrebisku ležiacom tesne za pompejskými hradbami našli. Mŕtve telo Marca Veneria Secundiona nie je úplne rozložené – vykazuje známky čiastočnej mumifikácie a na lebke sú stále viditeľné sivé vlasy a ucho. V hrobke sa okrem Secundionových ostatkov našli aj dve kremačné urny.

Kostrový pohrebný rítus v prípade Marca Veneria je značne neobvyklý, keďže dospelí jedinci boli v jeho časoch v Pompejach prevažne spopolňovaní. A archeológovia teraz analýzou zvyškov textílií nájdených v hrobke skúmajú, či mohol byť nebožtík po smrti aj skutočne zabalzamovaný, alebo len jeho telo prešlo v uzavretom priestore prírodným mumifikačným procesom.

Meno Marcus Venerius sa objavuje aj v jednom pompejskom mestskom archíve, ktorý ho identifikuje ako verejného otroka a strážcu chrámu bohyne Venuše, ochrankyne Pompejí. Neskôr bol prepustený na slobodu a ak by išlo o toho istého človeka, jeho veľkolepá hrobka naznačuje, že sa mu následne podarilo dosiahnuť vysoké spoločenské i ekonomické postavenie.

Pohrebisko Porta Sarno nie je v súčasnosti prístupné návštevníkom, i keď predstavitelia Pompejského archeologického parku už o možnostiach jeho sprístupnenia začali uvažovať.

V Pompejach v čase, keď ich sopečná erupcia pochovala pod popolom, žilo asi 13-tisíc ľudí. Samotná lokalita sa nachádza zhruba 23 kilometrov juhovýchodne od Neapola a bola objavená až v priebehu 16. storočia. Organizované vykopávky sa tam začali okolo roku 1750, približuje Reuters.