Elektrická energia Vyšším cenám sa už nevyhneme. Ale štát má páky, ako stlmiť nárast

Vyšším cenám sa už nevyhneme. Ale štát má páky, ako stlmiť nárast
FOTO - Pixabay

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Ceny na trhoch síce strmo rastú, no suma, ktorú domácnosť za elektrinu platí, sa skladá zo siedmich rôznych zložiek.
 
Vypočuť článok
Elektrická energia / Vyšším cenám sa už nevyhneme. Ale štát má páky, ako stlmiť nárast
0:00
0:00
0:00 0:00
Kristína Votrubová
Kristína Votrubová
Vyštudovala žurnalistiku na Navarrskej univerzite v Španielsku a po návrate na Slovensko pracovala v Hospodárskych novinách. V Postoji píše o ekonomických a sociálnych témach.
Ďalšie autorove články:

Parlament schválil rozpočet Fico odmieta tvrdenia o hroziacom bankrote. Odborníci upozorňujú, že návrh je nerealistický

Odborník na železnice Naše trate sú v katastrofálnom stave, majú mnoho výluk a sú pomalé. Dopravcovia sa nám preto vyhýbajú

Analytik o cenách bytov Realitný trh sa v budúcom roku spomalí, takže kupujúci budú mať viac času na rozhodovanie

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Vyššie ceny elektriny aj o 15 percent. Takýto verdikt prednedávnom oznámil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý okrem iného každoročne určuje cenu elektriny na nasledujúce obdobie.

Výsledná cena, ktorú si nájdeme budúci rok na účte za elektrinu, ešte nie je jasná, no strmý rast cien komodít na svetových trhoch už dlhšie naznačoval, že zdražovaniu sa nevyhneme.

Líder opozičného Smeru Robert Fico však aj tak chce kvôli tejto záležitosti zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej by mala Národná rada cez nariadenie prikázať vláde, aby rastu cien zabránila. Je to však možné?

Do istej miery áno, cena elektrickej energie je totiž - ako v mnohých iných európskych krajinách - na Slovensku regulovaná. Okrem toho, elektrina vo všeobecnosti je iba jednou zložkou tvoriacou konečnú sumu, ktorú si každý mesiac nájdeme na účte.

 

Samotná cena elektriny tak napríklad v minulom roku tvorila iba 40 percent z celkovej sumy. Ešte v roku 2019 pritom cena elektriny tvorila iba okolo 30 percent a ostatné zložky mali väčšiu váhu.

Hneď po elektrine je najväčšou položkou poplatok za distribúciu energie. Ten smeruje distribučným spoločnostiam a jeho výšku určuje spomínaný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Podobne je na tom aj tretia najvyššia položka, ktorou je takzvaná Tarifa za prevádzkovanie systému.

V tomto prípade ide o vcelku kontroverznú položku. Cez ňu sa všetci skladáme na podporu zelenej energie, ale paradoxne zároveň aj na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Z celkovej sumy, ktorá sa cez tarifu vyzbiera, sa vyplácajú doplatky výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Celý systém vznikol pred rokmi, aby sa zachránili takíto výrobcovia. Po období, keď cena elektrickej energie dosahovala maximá, totiž výrazne klesla. Dostala sa tak pod hodnotu, za ktorú sa štát zaviazal vykupovať od zelených výrobcov ich elektrinu.

Aby sa tento rozdiel vyrovnal, vznikla tarifa na prevádzkovanie systému. Aj jej výšku určuje každoročne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, no či je priestor na jej znižovanie, zatiaľ Úrad nepotvrdil.

Z roku 2020 na rok 2021 mierne vzrástla, podľa posledných informácií sa však tento rok systému nečakane darí a cez tarifu vyberá viac, ako je potrebné. Na konte tak zostávajú nevyužité milióny eur.

Čo sa s nimi spraví, zatiaľ nie je jasné, vytvára to však priestor na možné zníženie tejto tarify. O zmene celého systému sa hovorí už dlho, reformu prisľúbil aj terajší minister hospodárstva Richard Sulík, konkrétne kroky však zatiaľ podniknuté neboli.

O 15 percent viac

V každom prípade, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už oznámil, že situácia na trhoch sa určite pretaví do cien pre slovenské domácnosti.

Vzorec, podľa ktorého sa počíta cena elektriny na nasledujúci rok, totiž obsahuje aj priemernú cenu elektriny za prvých šesť mesiacov na Pražskej burze.

No a Úrad už uviedol, že bude pri výpočte brať do úvahy sumu 61,21 eur za megawatthodinu. Pri výpočte ceny, ktorú platíme tento rok, pritom vychádzal z trhovej ceny vo výške 46 eur.

Úrad zatiaľ zmeny v ostatných zložkách nezverejnil, rozhodnúť by sa o nich malo až na jeseň, ale to, že príde zdraženie, garantuje. „ÚRSO verejnosti vopred otvorene komunikuje, že predpokladaný dosah nárastu ceny silovej elektriny na koncovú cenu elektriny pre domácnosti v roku 2022 môže byť na úrovni až cca 15 percent,“ informoval.

Zdroj: kurzy.cz

Špinavá elektrina je stále drahšia

Rast cien na trhoch je daný hneď niekoľkými faktormi. Jedným z nich je zvýšený dopyt, ktorý prišiel po uvoľnení pandemických opatrení. Ten sa zároveň spojil so zníženou dostupnosťou prvotných surovín, z ktorých sa elektrická energia vyrába.

Tou je aj zemný plyn. Jeho hlavným európskym dodávateľom je Rusko, ktoré na základe dohody s Ukrajinou od minulého roka dodáva cez jej územie na starý kontinent menej plynu ako predtým. Európske krajiny zároveň v zime potrebovali veľké množstvo plynu a zásobníky sa dostali na rekordné minimá.

Ako komentuje portál Bloomberg, plynu je v Európe tak málo, že viaceré krajiny sa vracajú späť k uhliu, aby pokryli dopyt po elektrickej energii.

Ďalším faktorom, ktorý výrazne prispel k rastu cien elektrickej energie, je rast cien emisných povoleniek. Tie sú jedným z nástrojom Európskej únie na znižovanie emisií skleníkových plynov. Každoročne môže Európska krajina ako celok vypustiť iba určitý objem, a to na základe spomínaných povoleniek, s ktorými sa obchoduje na trhoch.

Ich objem postupne Európska únia znižuje, aby tak tlačila na spĺňanie cieľov v rámci boja s globálnym otepľovaním. Dopyt po povolenkách však neklesá rovnakým tempom, čo prirodzene vedie k rastu ich cien.

Kým v januári sa tak cena povoleniek pohybovala v okolí 33 eur za tonu, koncom minulého týždňa to už bolo 54 eur.

Vývoj ceny emisných povoleniek na trhoch

Výroba elektrickej energie z „nečistých materiálov,“ akými je napríklad uhlie, ale aj plyn, sa tak predražuje, a teda je vyššia aj cena elektriny na trhu.

Situácia je zlá v celej Európe

Problém rastúcich cien sa týka celej Európy a aktuálne ho obzvlášť pociťujú krajiny sužované veľkými horúčavami, ktoré sú odkázané na klimatizáciu. Španielska ministerka životného prostredia Teresa Ribera tak v rozhovore pre The Financial Times uviedla, že urgovala Európsku úniu, aby ako celok niečo s cenami energií urobila.

Španielski veľkoodberatelia, ktorých meniace sa ceny zasiahnu hneď, totiž aktuálne zaplatia za jednu megawatthodinu 2,5-násobne viac ako v rovnakom čase v minulom roku. Podobná situácia je aj v Nemecku, kde ceny pre veľkoodberateľov vzrástli za tento rok o 60 percent.

Keďže ceny pre domácnosti sú vo väčšine krajín regulované alebo sa platia podľa vopred dohodnutých taríf, tie rast nepocítia hneď, zvyšovanie cien však v budúcom roku zrejme čaká všetkých.

Slovensko je na tom pritom v rámci Európskej únie ešte celkom dobre, v minulom roku podľa údajov Európskeho štatistického úradu zaplatila domácnosť za jednu megawatthodinu približne 17 eur, v Nemecku to bolo viac ako 30 eur.

Ak sa však na ceny pozrieme v parite kúpnej ceny, kde sa berie do úvahy aj výška príjmov a iných výdajov, Slovensko bolo vlani krajinou s ôsmimi najvyššími cenami za elektrinu.

Zobraziť diskusiu
Kristína Votrubová

Kristína Votrubová

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví elektrická energia
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť