Zločin proti našej spoločnej minulosti. Tak označil poslanec a predseda brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa skartácie asi 800 osobných spisov príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ktoré realizovali pracovníci ministerstva vnútra pred viac ako štyrmi rokmi. Na včerajšie rokovanie výboru si kvôli nim predvolal ministra vnútra Romana Mikulca.

Ten poslancom povedal, že si myslí, že bol porušený zákon a k niečomu takému určite nemalo dôjsť. Kým podnikne ďalšie kroky, chce však počkať na výsledky policajného vyšetrovania, ktoré momentálne prebieha. Systém je podľa neho teraz nastavený tak, aby sa žiadne ďalšie skartácie nevykonávali.

Možnosť, že by mal na skartáciách niekto osobný záujem, považuje vzhľadom na vysoký vek dotknutých osôb za čisto hypotetickú.

Podľa úradníkov spisy nemali archívnu hodnotu

K skartáciám spisov došlo počas vyraďovania v rezortnom archíve v Nitrianskej Strede v rokoch 2017 a 2018. Na prvý pohľad išlo o bežný postup v zmysle zákonov o archívnictve a registratúre.

Pracovníci archívu podali návrh na vyradenie osobných spisov príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti narodených medzi rokmi 1912 až 1937 a odbor registratúry a archívov ministerstva vnútra ich posúdil a rozhodol, že tieto dokumenty nemajú archívnu hodnotu a môžu byť skartované.

„Po posúdení sa mali poskytnúť ÚPN na bádanie. Keďže k tomuto kroku nedošlo, boli zničené,“ skonštatoval Ivan Fufaľ z ministerstva vnútra. ÚPN ich mal dostať k dispozícii preto, lebo sa medzi nimi nachádzali aj osobné spisy príslušníkov ŠtB, ktoré podliehajú zákonu o pamäti národa. Ten je nadradený ostatným zákonom aj rezortným postupom.

Archívne dedičstvo je kultúrnym dedičstvom národa a je teraz na kriminálnej polícii, aby zistila, kto a prečo toto dedičstvo zničil, kto ničenie odobril a kto sa mu len nečinne prizeral.Zdieľať

„Došlo k porušeniu zákona o pamäti národa, ktorý hovorí o tom, že tieto dokumenty mali byť odovzdané Ústavu pamäti národa,“ zdôraznil na výbore predseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy. Otázky o tom, či niekto mohol mať na týchto skartáciách záujem, považuje za hypotetické. Predsa len, v čase skartovania by mali všetci títo bývalí eštebáci viac ako osemdesiat rokov.

Bývalé vedenie rezortu vnútra postup svojich zamestnancov neposudzovalo, súčasne chce počkať na výsledky policajného vyšetrovania. To sa začalo koncom minulého roka na základe trestného oznámenia, ktoré podal ÚPN, ktorý za skartáciami vidí kombináciu zámeru a neznalosti.

Archívne dedičstvo je kultúrnym dedičstvom národa a je teraz na kriminálnej polícii, aby zistila, kto a prečo toto dedičstvo zničil, kto ničenie odobril a kto sa mu len nečinne prizeral.

Za niektorých vlád sa spisy odovzdávali historikom, za iných sa skartovali

O tom, či je za situáciou okolo odovzdávania spisov politický záujem, hovorí aj história odovzdávania či skartácií spisov.

Všetky spisy mal ústav dostať už v roku 2003, najskôr šesť a neskôr osem mesiacov od účinnosti zákona o pamäti národa, ktorý prijala ešte prvá Dzurindova vláda. SIS a ministerstvá obrany, spravodlivosti a vnútra dokumenty postupne odovzdávali v rôznej miere.

Spisy sa tak priebežne neodovzdávali do ÚPN a napokon, po uplynutí lehoty 80 rokov, boli v rokoch 2017 a 2018 zničené.Zdieľať

Rezort vnútra odovzdával personálne spisy na niekoľkokrát, vždy na základe žiadosti ÚPN. Táto prax sa ukončila v roku 2006, keď nastala aj zmena politického vedenia a prvýkrát sa stal premiérom Robert Fico.

Posledné veľké odovzdávanie sa udialo v januári 2011, keď bol ministrom vnútra súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Ústav si vtedy prevzal všetky osobné spisy príslušníkov narodených do roku 1930, dokopy asi 6000 spisov.

Ministerstvo v tom čase tvrdilo, že ostatné spisy potrebuje a zároveň zo zákona má povinnosť držať ich 80 rokov od narodenia príslušníkov vo svojom registratúrnom stredisku. Spomínaný zákon o pamäti národa je však nadradený tomuto zákonnému nariadeniu aj rezortným normám.

Spisy sa tak priebežne neodovzdávali do ÚPN a napokon, po uplynutí lehoty 80 rokov, boli v rokoch 2017 a 2018 zničené.

Zamestnanci rezortu predtým v siedmich etapách odovzdávania spisov spolupracovali s ÚPN. Javí sa tak ako neuveriteľné, že nikomu v celom procese schvaľovania a realizácie skartácií nenapadlo ústav osloviť a splniť si tak svoju zákonnú povinnosť.

Zastavenie skartácií prišlo v septembri 2020, opäť až po zmene vo vedení štátu. Stalo sa tak na základe uznesenia vlády na podnet jej predsedu Igora Matoviča.

Uznesenie akékoľvek ďalšie skartácie s okamžitou platnosťou zastavilo a hovorilo aj o tom, že niektoré štátne orgány si svoje povinnosti voči ÚPN neplnili. Dostali preto za úlohu s ústavom rokovať a do júna 2021 si splniť všetky zákonné povinnosti a všetky dokumenty odovzdať.

Ministerstvo vnútra si síce vyžiadalo čas navyše, dokumenty má odovzdať do konca júna toho roku, aktuálnu komunikáciu s ním aj napriek tomu ÚPN hodnotí ako nadštandardnú. Rokovania bežia, dohody sú uzavreté a spisy sa teraz priebežne dostávajú do rúk historikov.

O niektorých eštebákoch sa už nikdy nedozvieme

Kým ministerstvo vnútra jedným dychom dodáva, že údaje o príslušníkoch nie sú úplne stratené a ÚPN dostal k dispozícii osobné evidenčné karty, historici hovoria o obrovskej strate jedinečných informácií.

Navyše niektorí príslušníci z ročníkov 1930 až 1937, ktoré boli skartované, ostanú možno navždy utajení a nikdy sa neodhalí ich činnosť. „Nie ku všetkým personálnym spisom sa zachovala aj osobná evidenčná karta, čiže sa môže stať, že o niektorých nebudeme mať žiadnu informáciu,“ vysvetlil riaditeľ Kancelárie ÚPN Jerguš Sivoš.

Skartované osobné spisy obsahovali opis motivácie k vstupu do zboru, vlastnoručne písané životopisy, opis prípadov, ktorým sa konkrétny človek venoval, jeho zahraničné cesty, odmeny alebo tresty, ktoré za svoju prácu dostal.

Vďaka týmto dokumentom sa dá opísať celé fungovanie ŠtB aj konkrétne životy jej členov. Historici vedia napríklad zistiť, či niekto do zboru vstúpil z politického presvedčenia alebo pre peniaze a dokonca aj to, či syn nasledoval v profesii svojho otca.

V zachovaných spisoch nachádzajú aj informácie o interných konfliktoch či sporoch medzi štátnou a verejnou bezpečnosťou aj zmeny názorov členov po kľúčových udalostiach, napríklad po auguste 1968. Vedia tak v celom kontexte ľahšie pochopiť a opísať obdobie neslobody a lepšie dešifrovať aj činnosť samotnej ŠtB a túto možnosť teraz pri ročníkoch narodenia 1930 až 1937 nenávratne stratili.

Foto: TASR/Priestory Ústavu pamäti národa a pohľad na archivované dokumenty.