Slovenský hokej má za sebou najúspešnejšiu olympiádu v histórii. To, čo sa nepodarilo výbornej generácii hráčov v Turíne či vo Vancouveri, dokázala partia okolo kapitána Mareka Hrivíka.

Čo nás priviedlo na turnaji k bronzu? Slovensko podávalo v priebehu turnaja skvelý tímový výkon, a ako hovorili hráči po zápasoch, na ľade nechali všetko. Jedným z kľúčov nášho úspechu je jednoznačne tréner Craig Ramsay, ktorého systém sa po piatich rokoch pretavil aj do výsledku. Jeho spolupráca s Miroslavom Šatanom začína prinášať ovocie.

Súdržnosť

„Hrali sme jeden pre druhého,“ povedal po zisku bronzu Marek Hrivík, ktorý doviedol slovenský tím k medaile ako tretí kapitán po Šatanovi a Chárovi.

Zábery hráčov držiacich sa okolo pliec na striedačke počas nájazdov proti USA pripomínali slávne semifinále proti Švédsku v Göteborgu.

Hráči počas turnaja niekoľkokrát vyzdvihli dobrú atmosféru a „partiu“ v šatni. To sa premietlo aj do obetavého výkonu na ľade, kde dokázali zaskočiť jeden za druhého. Tím ukázal charakter, keď sa otriasol z úvodných dvoch prehier.

Veľkú úlohu zohrali aj lídri na čele s Hrivíkom, Cehlárikom či Marinčinom. Tím si po prehratých zápasoch sadol bez trénerov a slovo si zobrali najskúsenejší hráči. Následne prišli tri výhry po sebe.

Lídri sa nebáli zobrať na seba zodpovednosť v kľúčových momentoch. Hrivíkov dôraz pred bránkou nám zabezpečil predĺženie proti USA a Cehlárikov premenený nájazd priniesol víťazstvo. Cehlárik ukázal svoje líderské schopnosti aj v pozápasovom rozhovore, keď sa ho redaktorka pýtala na jeho samostatný nájazd. Jeho prvé slová boli, že je hrdý na celý tím.

Tandem Ramsay – Šatan

Po šampionáte v roku 2017, keď sme takmer vypadli z elitnej kategórie, bola atmosféra v slovenskom hokeji na bode mrazu. Hľadal sa nástupca Zdena Cígera a žiadalo sa urobiť radikálny krok. Na ten sa podujal vtedajší nový generálny manažér reprezentácie Miroslav Šatan a oslovil skúseného kanadského odborníka.

Keď oznámil meno nového trénera, reakcie verejnosti boli rozpačité, keďže na Slovensku nebol príliš známy. Fanúšikovia mali navyše v živej pamäti nevydarené pôsobenie iného zámorského trénera Glena Hanlona.

Foto: TASR/Martin Baumann

Ramsay mal za sebou bohaté skúsenosti z vyše tisíc zápasov v NHL ako hráč. V roku 2004 získal Stanley cup s Tampou Bay ako asistent známeho búrliváka Johna Tortorellu.

To, že máme na lavičke osobnosť, je už dnes neodškriepiteľné. Súčasný úspech je najmä zásluhou sedemdesiatročného Kanaďana. Jeho systém a trpezlivosť so slovenským hokejom položili základ toho, kam sme to v Pekingu dotiahli.

Jeho prvým veľkým turnajom na našej lavičke bola olympiáda v Pjongčangu. Slovensko na nej skončilo predposledné. Minulý rok sme si po ôsmich rokoch zahrali štvrťfinále svetového šampionátu. A dnes sme bronzoví.

Zlepšená hra bola viditeľná už na predchádzajúcich turnajoch, teraz prišli aj výsledky. Okrem odborných znalostí je na skúsenom kormidelníkovi zaujímavé sledovať aj jeho správanie. Na lavičke pôsobí mimoriadne pokojne a len málokedy ukáže emócie. Po domácom šampionáte predĺžil kontrakt a na začiatku pandémie sa vzdal platu, až kým sa znovu nezačne hrať.

K médiám je vždy slušný a jeho komunikácia je na vysoko profesionálnej úrovni. V pozápasových rozhovoroch sa snaží vyzdvihnúť vždy to pozitívne. „Musíme to otočiť a myslieť pozitívne. Vedeli sme dopredu, že máme dve šance na medailu. Toho sa musíme držať,“ povedal po prehratom semifinále s Fínskom.

Kanadský tréner sa u nás preslávil najmä svojím povestným systémom, o ktorom ešte bude reč. Dôležitý však je aj jeho vzťah s hráčmi. Často sa v rozhovoroch vyjadruje, že sa s nimi veľa rozpráva. Snaží sa s nimi riešiť aj ich bežné „nehokejové“ problémy. Chce, aby do každého zápasu vstupovali s čistou hlavou.

S Ramsayho pôsobením na Slovensku je, samozrejme, úzko spätý súčasný šéf SZĽH Miroslav Šatan. Jeho podiel na našom úspechu netreba opomenúť. Hráčov podporil priamo v Pekingu a mal aj slovo pri záverečnej nominácii.

Tandem Ramsay – Šatan sa nebál na olympiádu zobrať mladíkov. Ako dobrý ťah sa ukázala aj nominácia extraligistov. Predovšetkým Pavol Regenda zažil vynikajúci turnaj.

Šatan a Ramsay odštartovali pred takmer piatimi rokmi reformu slovenského hokeja a začínajú sa ukazovať výsledky.

Systém

V súvislosti s Ramsaym sa najviac spomína jeho systém. Tím má pod jeho vedením jasnú identitu, ktorá je rozpoznateľná. V čom tento systém spočíva? V rýchlej hre, aktívnom korčuľovaní, napádaní, častej streľbe či tlačení sa pred súperovu bránu.

Už na domácom šampionáte v roku 2019 bolo vidieť, že hra národného tímu sa zlepšila. Nedokázali sme však hrať dobre celý zápas.

Olympiáda ukázala, že ak hráči systém dodržiavajú, vyrovnáme sa aj silnejším tímom. V každom jednom zápase sme boli strelecky aktívnejší. Prestrieľali sme USA a dokonca dvakrát aj Fínsko a Švédsko. Aj v zápasoch, ktoré sme nedotiahli do víťazného konca, sme mali pasáže, kde sme boli lepším tímom.

Slovensko hrá pod vedením Ramsayho moderný hokej, na ktorý sa dá pozerať. S top tímami dokážeme držať krok a na rozdiel od predchádzajúcich rokov väčšinou zvládame aj zápasy s papierovo slabšími súpermi. Systém nie je založený na individualitách, ale na tímovom výkone.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Ramsayho kontrakt vyprší po svetovom šampionáte. To, či bude pri kormidle reprezentácie pokračovať, zatiaľ nie je jasné. Jeho systém by tu však mohol pretrvať, aj keď sa rozhodne skončiť. Zárukou by mohli byť asistenti, ktorí sa po jeho boku striedali. Okrem súčasných Jána Pardavého a Andreja Podkonického sa na striedačke objavili aj Michal Handzuš, Róbert Petrovický či Vladimír Országh.

Ramsay súčasne zapája do reprezentačných akcií množstvo hráčov, ktorí si tak mohli vyskúšať, aké je to hrať v jeho systéme.

Juraj Slafkovský

Sedemnásťročný Košičan bol nielen najmladším hráčom nášho výberu, ale aj celého turnaja. Strelil sedem gólov a zo štvrtého útoku sa prepracoval až do elitnej formácie k Cehlárikovi a Hrivíkovi.

Slafkovský bol jeden z našich najnebezpečnejších hráčov. Zaujal aktívnou hrou, rýchlosťou, dravosťou a perfektným čítaním hry.

Jeho prehľad sa ukázal aj pri milimetrových prihrávkach, ktoré posielal spoluhráčom. Keď má puk na hokejke, tak si ho dokáže výborne pokryť. V tom mu pomáha aj jeho 99 kilogramov a 192 centimetrov, vďaka ktorým sa dá len ťažko odtlačiť.

Odborníci ho práve pre pokrývanie puku prirovnávajú k jednému z najlepších v tejto činnosti Jaromírovi Jágrovi.

Okrem hokejovej stránky je dôležité pripomenúť aj jeho vyjadrovanie po zápasoch, keď nikdy nezabudol vyzdvihnúť výkon ostatných hráčov a okamžite hovoril už o ďalšom zápase.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Znie to síce neuveriteľne, ale táto sezóna je pre Slafkovského prvá medzi mužmi. V drese fínskeho TPS Turku príliš bodovo nevyčnieval. V 21 zápasoch zaznamenal štyri body (1+3) a na pár zápasov si odskočil aj do juniorky.

V klube však nedostáva toľko priestoru ako v súčasnosti na olympiáde, čo kritizoval aj fínsky novinár Pekka Jalonen.

„Veľakrát som uvažoval nad tým, čo, dopekla, v tom Turku robia a na čo myslia, keď mu nedávajú väčší priestor,“ povedal Jalonen pre denník Pravda. Tvrdí, že so Slafkovským v Turku zle pracujú. „Akoby si ho schovávali len pre seba,“ dodal.

Je už takmer isté, že Slafkovský vo Fínsku po skončení sezóny nezostane. V júli ho čaká draft NHL, kde bude jedným z najžiadanejších mien a pred sezónou zrejme zamieri do zámoria.

Už pred Pekingom mu experti predpovedali na drafte pozíciu v top 10. Olympiáda ho môže vystreliť veľmi vysoko. Nie je vylúčené, že môže ohroziť aj slovenský rekord Mariána Gáboríka, ktorého ťahala Minnesota v roku 2000 z tretieho miesta.

Patrik Rybár

Ján Lašák v Göteborgu, Ján Laco v Helsinkách, Patrik Rybár v Pekingu. Slovensko sa mohlo počas svojich úspešných ťažení vždy spoľahnúť na formu brankára.

Foto: TASR/AP

Jedným z rozhodujúcich faktorov nášho olympijského výsledku bol Patrik Rybár. Brankársku jednotku sme našli až na tretí pokus. Gólman Dinama Minsk začínal ako trojka. Turnaj sme odštartovali so skúseným Branislavom Konrádom, ktorý však proti Fínom inkasoval šesťkrát.

Rybár sa dostal do brány až v druhom zápase proti Švédom, keď po prvej tretine striedal Mateja Tomeka.

V bráne pôsobil po celý turnaj veľmi pokojne. To dávalo istotu aj hráčom pred ním. Neinkasovať v piatich tretinách proti Švédsku je výborná ukážka Rybárových kvalít.

„Je brilantný, a pritom vyzerá tak pokojne. Často spravíte chybu, pozriete sa späť, brankár vás podrží a vyzerá, že to spravil úplne bez problémov. To vám dodá dôveru,“ povedal o ňom tréner Ramsay.