Pred 30 rokmi abdikoval Václav Havel z postu prezidenta ČSFR

Václav Havel stál na čele spoločného štátu od 29. decembra 1989 do júla 1992. Abdikoval pred 30 rokmi, 20. júla 1992.

Abdikácii Václava Havla predchádzala séria udalostí rozhodujúcich o podobe spoločného štátu Čechov a Slovákov. Výrazne do nich prehovorili parlamentné voľby, ktoré sa v Českej a Slovenskej Federatívnej republike (ČSFR) konali 5. a 6. júna 1992.

Vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) zvíťazilo so ziskom 37,26 percenta hlasov Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), vedené Vladimírom Mečiarom, a voľby do Českej národnej rady (ČNR) vyhrala so ziskom 29,73 percenta hlasov voličov koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťansko-demokratická strana (KDS), na čele s Václavom Klausom.

Vzápätí sa po skončení volieb 8. júna začali v Brne rokovania vedúcich predstaviteľov HZDS a ODS o štátoprávnom usporiadaní.

Začiatkom júla 1992, teda v čase, keď sa rozhodujúce politické sily v Česku a na Slovensku nevedeli zhodnúť na funkčnej podobe spoločného štátu, volilo Federálne zhromaždenie (FZ) prezidenta. Nezhody sa premietli aj do tejto voľby, ktorá sa konala 3. júla 1992. Jediným kandidátom bol Václav Havel, pričom sa volilo dvojkolovo.

V prvom kole získal v Snemovni ľudu 79 hlasov poslancov z celkového počtu 149, čo znamenalo, že zvolený nebol. V českej časti Snemovne národov (SN) zvolený bol, lebo z celkového počtu 75 hlasov dostal 47. Iná situácia nastala v slovenskej časti SN, kde získal Havel 22 hlasov z celkového počtu 75 a zvolený nebol. Rovnako ani v druhom kole nezískal Václav Havel v slovenskej časti SN väčšinu - hlas mu odovzdalo iba 18 poslancov. Po prvý raz v dejinách Československej republiky sa stalo, že nebol zvolený prezident.

V období, keď bolo zrejmé, že Česká a Slovenská Federatívna republika smeruje k rozdeleniu a o konci federácie sa už otvorene hovorilo, prijala Slovenská národná rada (SNR) 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.

V ten istý deň, ako bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR, ohlásil Václav Havel svoju abdikáciu s odôvodnením, že už nemôže plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike. Vo funkcii prezidenta ČSFR ostal do 20. júla 1992, keď z prezidentského postu odstúpil.

„To, že sa nám nepodarilo vytvoriť demokratickú, spravodlivú federáciu, založenú na rovnoprávnosti obidvoch jej členov, v ktorej by sa všetci cítili dobre, federáciu, ktorá by mala svoj základ v novej demokratickej federálnej ústave, to považujem za veľký neúspech nás všetkých, nielen môj osobný, ale, samozrejme, aj môj osobný," povedal Václav Havel, keď opúšťal 20. júla 1992 prezidentský úrad.

Po abdikácii Václava Havla z postu československého prezidenta vykonával od 20. júla do konca roku 1992 právomoci hlavy štátu posledný československý premiér Jan Stráský.

Československo definitívne zaniklo 31. decembra 1992. Od 1. januára 1993 začali písať svoju existenciu Česká republika a Slovenská republika.

Poslanecká snemovňa zvolila 26. januára 1993 Václava Havla za prvého prezidenta Českej republiky.