Kritika Čaputovej politológovi pripomenula prejav prezidenta Kováča z roku 1994

Kritika prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá odznela v rámci jej utorňajšieho (29. 11.) prejavu o stave republiky, pripomenula prejav prezidenta Michala Kováča z marca 1994, v ktorom otvorene kritizoval vládu Vladimíra Mečiara. Pre TASR to uviedol Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prejav hlavy štátu bol podľa politológa kombináciou hodnotenia roku vládnutia či pomenovania veľkých tém, ktorým Slovensko čelí. Tiež vyzdvihnutím tých tém, ktoré zostávajú na okraji spoločenskej diskusie, ale sú prezidentkou považované za dôležité.

„Z tohto pohľadu sa zložením prejav prezidentky výrazne nelíšil od jej predchádzajúcich prejavov. To, čo zaznelo silnejšie, bola otvorenejšia kritika nielen obsahu, ale aj formy vládnutia,“ skonštatoval Láštic.

Spomína napríklad obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu, nadmerné využívanie skráteného legislatívneho konania, ktoré oslabujú predvídateľnosť práva a dôveru občanov v právny štát. Alebo pripomenutie, že ak má takéto vládnutie pokračovať ďalej, sú pre krajinu lepším riešením predčasné voľby.

„Táto kritika prezidentky pripomenula prejav prezidenta Michala Kováča z marca 1994, v ktorom otvorene kritizoval vládu Mečiara, ktorá následne neprežila hlasovanie o dôvere v Národnej rade SR,“ poznamenal Láštic.

Politológ však podotýka, že v tomto momente je ústavná úloha prezidentky vo vzťahu k vláde či prípadným predčasným voľbám obmedzená. Vláda síce nedisponuje v Národnej rade väčšinou, ale súčasne nie je zrejmé, že v parlamente existuje 76 poslancov, ktorí vyslovia nedôveru premiérovi Eduardovi Hegerovi, ktorá by viedla k demisii vlády.

Navyše pripomína, že na prípadnú dohodu o predčasných voľbách je najprv potrebná dohoda NR SR na zmene Ústavy SR, ktorá by skrátenie funkčného obdobia NR SR umožnila.

Právomoc prezidentky SR vystúpiť v Národnej rade SR s prejavom o stave republiky má podľa politológa hlavne symbolický rozmer. Historicky ju prezidenti podľa neho využívali rôzne, často aj v závislosti od toho, ako blízko či vzdialene mali k vládnej koalícii. „Inak povedané, ústava vytvára prezidentom možnosť vystúpiť, obsah necháva na nich,“ doplnil Láštic.