Prvé veto Joea Bidena Snemovňa chcela zakázať ľavicovú agendu ESG pri dôchodkových investíciách

V Spojených štátoch prebieha spor o zavádzanie environmentálnych a inkluzívnych kritérií do investičných politík. Prezident Joe Biden v pondelok minulého týždňa po prvý raz využil právo veta a zvrátil rozhodnutie Kongresu týkajúce sa amerických dôchodkových plánov, informovala agentúra AP. Snemovni reprezentantov sa toto veto minulý týždeň nepodarilo prelomiť, píše portál spravodajskej stanice CNN.

Spor Snemovne reprezentantov a Bieleho domu sa týka návrhu zákona z dielne republikánov, ktorý by federálnym manažérom dôchodkových plánov zakázal pri investovaní zvažovať environmentálne a sociálne faktory, akými sú napríklad klimatická zmena alebo rozmanitosť vedenia firiem (takzvané ESG – environmental, social, governance).

Návrh, ktorý najprv prešiel Snemovňou reprezentantov, bol reakciou na novembrový krok Bidenovej administratívy. Ministerstvo práce vtedy povolilo manažérom dôchodkových plánov, aby sa pri investíciách nesústreďovali na ekonomickú výhodnosť, ale brali do úvahy aj „ekonomické dosahy klimatickej zmeny“ a ďalšie sociálne faktory.

Tento krok výkonnej zložky vlády bol zvrátením pravidiel zavedených počas vlády Donalda Trumpa, ktoré manažérom zakazovali zvažovanie podobných faktorov pri investovaní.

Spornosť faktorov ESG pri investíciách pritom dlhodobo kritizuje ekonomická komunita. Magazín Forbes minulý rok napríklad poukázal na absurdnosť medzinárodných rebríčkov ESG, keď síce rozvojová (a preto dostatočne „zelená“), ale kolabujúca Srí Lanka mala výborné environmentálne skóre 98,1 (zo 100), ale priemyselné a rozvinuté USA dosiahli úroveň len 58. Forbes kritizoval, že štáty sa usilujú všemožne vylepšiť svoje ESG faktory namiesto toho, aby zoči-voči energetickej a finančnej kríze investovali do skutočnej ekonomickej udržateľnosti svojich spoločností.

Prezident Biden tvrdí, že návrh zákona vetoval preto, lebo by podľa neho „ohrozil dôchodkové sporenia ľudí v celej krajine“. Republikánski kritici, naopak, tvrdia, že práve kroky Bidenovej vlády povedú k tomu, že sa budú investície manažérov dôchodkových sporení zakladať skôr na politickej agende ako na reálnej výkonnosti daných investícií.

„Vo svojom prvom vete sa Biden pridal na stranu woke Wall Streetu, nie na stranu pracovníkov. To vypovedá o tom, čo sú jeho priority,“ napísal na Twitteri predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy.

Predseda uviedol, že „je jasné, že Biden chce, aby Wall Street použila dôchodkové úspory na financovanie jeho krajne ľavicových politík“.

Možné Bidenove motívy

K republikánom sa v Kongrese pri hlasovaní pridala aj hŕstka demokratov. V Senáte návrh podporili Jon Tester a Joe Manchin. Obaja z nich budúci rok absolvujú predvolebné kampane v skôr konzervatívnejších štátoch, ich postoj sa preto dá chápať ako snaha dištancovať sa od krokov Bieleho domu.

Manchin vo svojom vyhlásení napríklad uviedol, že vláda „uprednostňuje svoju radikálnu politickú agendu pred ekonomickými, energetickými a národnými bezpečnostnými potrebami krajiny a je to absolútne rozhorčujúce“.

Korešpondenti agentúry AP v Bielom dome píšu, že veto prezidenta Bidena môže slúžiť aj ako predohra k väčším súbojom medzi Bielym domom a zákonodarcami v Kongrese.

Záležať na tom bude najmä pri hlasovaní o návrhoch týkajúcich sa vládnych výdavkov a obmedzenia štátneho dlhu. Očakáva sa, že protiváhou Bieleho domu bude v týchto oblastiach Snemovňa reprezentantov, v ktorej majú republikáni po ostatných voľbách väčšinu.

Hovorí sa aj o tom, že veto mohlo Bidenovi okrem vyslania signálu republikánom v Snemovni poslúžiť aj ako nástroj zmierenia s environmentálnymi aktivistami. Tí sa na súčasné vedenie Bieleho domu pozerajú s nedôverou preto, že odkleplo projekt Willow Oil, čo je masívny a kontroverzný vrtný projekt na Aljaške.

DeSantis vedie opozičné štáty

Floridský guvernér Ron DeSantis, ideologický oponent súčasného amerického prezidenta Joea Bidena, už v polovici marca oznámil, že spolu s ďalšími 18 štátmi spúšťa iniciatívu, ktorá bude dostupnými prostriedkami bojovať proti tejto dôchodkovej politike.

Keď budú manažéri pri investíciách zohľadňovať ekologický a sociálny rozmer, podľa DeSantisa to môže „destabilizovať americkú ekonomiku a globálny finančný systém“. Guvernér chce podľa vlastných slov dosiahnuť, aby sa firmy zameriavali na zisk pre investorov namiesto „šírenia woke ideológie“.

„Dôchodcovia, ktorí už teraz trpia bezohľadnou fiškálnou politikou Bidenovej vlády, budú naďalej pociťovať zníženú návratnosť svojich ťažko nadobudnutých úspor, zatiaľ čo korporátna elita bude naďalej využívať svoju ekonomickú moc na to, aby krajine vnútila politiku, ktorú nemohla dosiahnuť pri volebných urnách,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení štátov.

Tieto štáty sľubujú, že sa pri investičných rozhodnutiach na štátnej a miestnej úrovni bude v prvom rade zvažovať návratnosť daných investičných možností, nie faktory ideologickej ľavice.