História Od úteku Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu uplynulo 79 rokov

„Nešlo len o samotnú záchranu ich života. Podujali sa aj na misiu informovať svet o tom, ako Auschwitz-Birkenau funguje a čo sa v tábore deje,“ hovorí historik Ján Hlavinka. Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler podali o fungovaní koncentračného tábora dôležitú správu. 

Z nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v dnešnom Poľsku ušli siedmeho apríla 1944. Obaja v ňom boli väzňami od roku 1942.

Ukryli sa vo vonkajšej časti tábora – na území, ktoré bolo vo výstavbe, keďže sa mal tábor rozšíriť. S pomocou iných väzňov si vytvorili úkryt pod hromadou drevených dosiek. Zároveň ich spoluväzni urobili viaceré opatrenia, aby ich psy pri hľadaní nezachytili. Napríklad nad nich rozsypali tabak namočený v benzíne.

Okolie tábora nacisti prehľadávali tri dni

V tábore boli dva okruhy strážnych veží. Jeden priamo na jeho oplotení, druhý v širšom okruhu za ním. Fungovalo to tak, že pokiaľ väzni v rôznych komandách pracovali mimo tábora, vonkajší okruh strážnych veží bol obsadený príslušníkmi SS. Väzňov každý deň na takzvaných apeloch starostlivo počítali.

„V momente, keď sa zistilo, že evidencia nesedí, príslušníci SS obsadzovali vonkajší okruh strážnych veží. Niekoľko dní prehľadávali celé územie tábora, až kým väzňa nedolapili,“ približuje Hlavinka.

Keď pri kontrole počtu väzňov nesedel ich počet, nacisti spustili tradičný alarm a začalo sa pátranie. Vypočúvali a mučili väzňov, o ktorých vedeli, že s Vrbom a Wetzlerom boli v kontakte. Územie tábora prehľadávali tri dni. Potom poplach aj stráže z vonkajšieho okruhu strážnych veží odvolali. 

Dva týždne putovania

„Pred Vrbom a Wetzlerom bola cesta akoby voľná. Znie to jednoducho, ale treba si uvedomiť, že po toľkých mesiacoch v tábore boli fyzicky veľmi vyslabnutí,“ pripomína Hlavinka.

Držali sa smerom na Slovensko, ktoré bolo satelitom tretej ríše, no Nemci ho ešte neokupovali. Spomaľovali ich vyčerpanie aj to, že išli len v noci. Cez deň sa ukrývali, väčšinou v lesnom poraste alebo húštinách, aby sa vyhli tomu, že ich niekto spozoruje.

„Cesta bola dosť dramatická. Našli však aj pomoc od miestneho obyvateľstva,“ podotýka Hlavinka s tým, že cesta im trvala približne dva týždne.

Správa Vrbu a Wetzlera

Štátnu hranicu prekročili pri obci Skalité. Tam im pomohol roľník Ondrej Čanecký, svojrázny človek žijúci v bezdetnom manželstve. Na niekoľko dní ich prichýlil a poskytol im veľkú pomoc. Následne s nimi prešiel na trh do Čadce. Odtiaľ ich odviedol k lekárovi židovského pôvodu, ktorý ešte mohol vykonávať prax. 

Od neho sa Vrba a Wetzler dostali do Žiliny. Ukryli sa v takzvanom židovskom starobinci, kde ich vypočuli predstavitelia židovskej komunity. Stretli sa aj s členmi ilegálnej Pracovnej skupiny, čo bola židovská podporná organizácia pôsobiaca v Bratislave pri Ústredí Židov.

„Oboch vypočuli a ich výpovede overili oproti dokumentom, ku ktorým mala skupina prístup. Zároveň nadiktovali správu, ktorú dnes poznáme pod pojmom Správa Vrbu a Wetzlera,“ dopĺňa Hlavinka. Na západe sa jej najčastejšie hovorí Auschwitz Protocols, to však je už súbor viacerých správ.