Po niekoľkomesačnej vládnej kríze strácajú koaličné strany percentá vo volebných preferenciách. A na ich úkor rastie nielen ľavicovo orientovaná politická scéna.

Popri vzostupe Smeru upevňuje svoju pozíciu aj hnutie Republika tvorené odídencami z ĽSNS Mariana Kotlebu odsúdeného za sympatie k neonacizmu.

Aprílový prieskum agentúry Focus nameral hnutiu europoslanca Milana Uhríka, bývalej Kotlebovej pravej ruke, už takmer desať percent, čo šéfa Republiky doviedlo až k tvrdeniam o „najsilnejšej pronárodnej strane“. Koho si dokázalo Uhríkovo hnutie za dva roky svojej existencie získať?

Popri mužoch národniaroch sa nájdu aj liberáli

Z dát, ktoré denníku Postoj poskytla agentúra Focus, vyplýva, že až 71 percent elektorátu Republiky tvoria muži. Potvrdzuje to tak aj iné merania z posledných rokov, na základe ktorých možno tvrdiť, že k slovenským extrémistickým stranám majú výrazne bližšie muži ako ženy.

Hoci každý tretí volič Republiky sa živí manuálnou prácou a väčšina má maturitné či nižšie vzdelanie, nejde len o konzervatívnejších ľudí z vidieka.

Polovica voličov sa označuje za konzervatívcov (v celkovej populácii sa za konzervatívcov deklaruje 35 percent ľudí), v mestskom prostredí má Republika 55 percent svojich podporovateľov. Medzi stúpencami Republiky je aj 14 percent tých, ktorí samých seba zaradili medzi liberálov. Samozrejme, sebadeklarovaných liberálov je medzi voličmi Republiky menej než v celkovej populácii, kde sa k tomuto prúdu hlási 23 percent.

Podporovatelia Uhríkovej Republiky však nepatria medzi veľmi praktizujúcich kresťanov. Podľa dát Focusu chodia voliči Republiky na omše menej často, ako je slovenský priemer.

Raz do týždňa ich chodí na bohoslužby iba 16 percent, v celkovej populácii je to 24 percent. Menej ako raz za mesiac zavíta do kostola 42 percent voličov exkotlebovcov a nikdy do chrámu nepríde 30 percent.

Voliči hnutia sa v politike väčšinovo označujú za stredových (45 percent). Pomer ľavičiarov a pravičiarov je takmer vyrovnaný (26 percent ľavičiarov : 21 percent pravičiarov).

Okresná organizácia hnutia v Poprade. Foto: Facebook/Republika

Polovica voličov preferuje národný typ politiky, 24 percent sociálnodemokratický a konzervatívny 21 percent. Tri percentá by uvítali dokonca liberálne smerovanie.

Pokiaľ ide o vzťah k Európskej únii, voliči Republiky sú výrazne euroskeptickejší ako zvyšok slovenskej populácie. Až 55 percent voličov v podstate tvrdí, že projekt Únie nemá budúcnosť, a ďalších 40 percent by sa označilo za eurorealistov, ktorí by prijali menej zásahov EÚ a viac kompetencií pre členské štáty.

Cez sociálne siete získavajú najmä mladých

Republika by sa dostala do parlamentu aj vtedy, keby volili len starší ľudia nad 60 rokov. A predbehla by aj SNS. No seniori nie sú tí, na ktorých sa hnutie prioritne zameralo. Výrazne viac oslovujú mladších.

Takmer 40 percent voličov Republiky je vo veku od 35 do 54 rokov a až 36 percent voličov má menej ako 34 rokov, čo robí z Republiky po Progresívnom Slovensku druhú najpopulárnejšiu politickú stranu medzi mladými.

To, že ich Republika dokáže osloviť, zrejme súvisí s výraznou aktivitou hnutia na sociálnych sieťach. V čase, keď priemerný používateľ internetu strávi na sociálnych sieťach takmer 150 minút denne, je aktivita politických strán a ich predstaviteľov na sieťach nevyhnutná.

V prvej päťke najvplyvnejších politických účtov na Facebooku sú až tri účty práve z Republiky. Vyplýva to z dát, ktoré denníku Postoj poskytli z New School Communications.

Hoci na sieťach má suverénne najväčší vplyv šéf Smeru Robert Fico, ktorý dosahuje za prvé štyri mesiace roka 2023 až takmer dva milióny interakcií, na druhom mieste je líder Republiky Milan Uhrík, ktorý od januára do apríla nazbieral 1,3 milióna interakcií, čiže lajkov, komentárov alebo zdieľaní na Zuckerbergovej sieti.

Tretí najvplyvnejší politický účet má na Facebooku Tomáš Špaček, ktorý pôsobí ako asistent poslanca a lekára Miroslava Urbana z Republiky. Vysoké čísla zaznamenáva Špaček aj na TikToku.

Vysoká popularita na sieťach však nie je priamo úmerná politickému výtlaku a skôr ako popularitu politikov či politických strán v spoločnosti odzrkadľuje „kvalitu“ online marketingu.

Aktívni na všetkých sieťach

Republika a jej členovia sa okrem Facebooku snažia zaujať aj na ďalších sociálnych sieťach. Na Instagram v podstate preklápajú príspevky z Facebooku. Hnutie tam sleduje cez päťtisíc používateľov. Lepšie je na tom Milan Uhrík, ktorého konto sleduje cez 11-tisíc ľudí. Samostatný účet má aj platforma Mladí republikáni, ktorá združuje mladých hnutia.

Na komunikáciu s voličmi využívajú aj Telegram či ruskú sieť VKontakte. Samozrejme, videá zdieľajú členovia hnutia aj na YouTube, kde má Republika po Smere najviac odberateľov (16-tisíc). Sám Uhrík má však dvojnásobne silnejší kanál (takmer 28-tisíc odberateľov).

Kývajúci Milan Uhrík a vedľa stojaci Milan Mazurek. Foto: Facebook/Republika

Republika cíti oporu napríklad aj na YouTube kanáli Kulturblogu, ktorý si do provizórneho štúdia pravidelne volá iba zástupcov hnutia. Kulturblog riadi občianske združenie, ktorého spoluzakladateľ bol aj Milan Mazurek, súčasný podpredseda Republiky.

Uhríkovci prerazili aj na TikToku, kde zdieľajú napríklad zostrihy prejavov svojich poslancov z pléna Národnej rady či europarlamentu, ktoré sú často pridané bez kontextu. Samozrejme, nechýbajú ani rôzne videoreakcie členov strany na aktuálne politické témy.

Okrem kritiky bývalej koalície, jej boja s infláciou či energetickou krízou je ich obľúbenou témou aj možnosť sfalšovania predčasných septembrových volieb. Túto tému živia spolu so Smerom a práve voliči Republiky a Smeru sa najviac obávajú, že dôjde k ich zmanipulovaniu.

Falšovanie voliebReči o manipuláciách mobilizujú voličov, voľby sú však u nás transparentné

Juraj Brezáni

Kremeľská propaganda v rukách poslaneckého asistenta

Samostatnou témou sociálnych sietí je pre Republiku ruská invázia na Ukrajine, ktorú nevnímajú ako agresiu, ale obhajujú stanoviská Ruska. V tomto smere sa realizuje aj 26-ročný Tomáš Špaček, ktorý spomedzi členov hnutia kraľuje TikToku.

Je asistentom poslanca Miroslava Urbana a často šíri ruskú propagandu. V obľube nemá len otitulkované prejavy prezidenta Vladimira Putina či šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ale aj zostrihy ankiet medzi proruským obyvateľstvom na Ukrajine či vystúpenia poslancov europarlamentu, ktorí majú nekritický pohľad na Kremeľ.

Masaker v Buči pri Kyjeve označuje za podvod, spochybňoval aj Slovenské národné povstanie a partizánov označoval za teroristov. Na druhej strane odmieta prirovnávať Putina k Hitlerovi a nazývať Rusov fašistami, pretože „oslavujú víťazstvo nad fašizmom“.

Tiktokový účet Tomáša Špačeka. Reprofoto: TikTok

V súzvuku s hnutím Republika viní z vojny na Ukrajine Západ a odmieta akúkoľvek vojenskú pomoc napadnutému susedovi.

Niektoré Špačekove videá dosiahli na TikToku sledovanosť nad 100-tisíc pozretí, a to aj napriek tomu, že ho sleduje desaťtisíc ľudí.

„Polícia sa mi venuje až prekvapivo často a nemala by sa, pretože to je polícia. Tá by sa nemala venovať politike. Nešírim dezinformácie, nešírim klamstvá, nešírim hoaxy, takže nemajú dôvod sa mi venovať,“ vyviňoval sa Špaček z toho, že na jeho sociálnych sieťach sa často objavia aj dezinformácie, ktoré môžu byť pre sledovateľov nebezpečné.

Alternatíva je podľa neho „oveľa kvalitnejšia ako mainstream“. Svoju online aktivitu vníma ako možnosť „ukazovať pravdu a bojovať za slovenské záujmy“.

Na internete existuje aj mnoho sympatizujúcich spolkov s hnutím Republika. Jeden z nich prevádzkuje na webe portál Denník Republika, na ktorom Uhríkovi fanúšikovia prevádzkujú takpovediac tlačovú agentúru hnutia.

Anti-NATO program garantuje exgenerál, ktorý pomáhal pri vstupe do Aliancie

Hnutie sa podľa svojho „pracovného programu“ hlási k cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v ústave.

Medzi priority hnutia patrí napríklad zabezpečenie suverenity, ktoré chcú uhríkovci dosiahnuť posilnením slovenských ozbrojených síl a ich „transformáciou späť na Armádu Slovenskej republiky“.

NATO považujú v hnutí „za prežitok studenej vojny a za zdroj vojenského napätia a konfliktov vo svete“.

Republika odmieta „agresívnu zahraničnú politiku NATO“, a to aj napriek tomu, že odborný garant hnutia v oblasti obrany Jozef Viktorín sa v minulosti angažoval pri príprave slovenskej armády na vstup do NATO. „Viktorín bol podpredsedom výboru, ktorý mal na starosti vstup Slovenska do NATO, a má dôveru v štruktúrach Aliancie,“ uviedol slovenský rezort obrany v roku 2008. Dnes je bývalý vojenský generál proti Severoatlantickej aliancii.

Bývalý vojenský generál Jozef Viktorín na bilborde hnutia. Foto: Facebook/Generál Jozef Viktorín

Hnutie tiež v programe tvrdí, že štát „zbedačuje“ poctivých ľudí, čo chce napraviť garant na sociálne veci Eduard Kočiš.

„Za prioritu v tejto oblasti považujeme zastavenie negatívneho demografického trendu a vytvorenie podmienok pre zvýšenie pôrodnosti slušných rodín,“ píše sa v programe bez bližšieho opisu „slušnej rodiny“.

Republika tiež chce zrušiť špeciálnu prokuratúru a tým docieliť „objektívny a spravodlivý“ boj proti korupcii. Tresty chcú tiež zvýšiť tak, aby sa „vo väzení nemal nikto lepšie ako na slobode“.

Pokúsili by sa tiež zrušiť minimálne kvórum pre platnosť referenda a zároveň chcú jeho výsledky spraviť ústavne záväzným.

Republika ako voličská dvojička Smeru

Republika oslovuje najmä voličov názorovo podobných strane Smer. Vyplýva to z viacerých prieskumov.

Napríklad voliči Republiky a Smeru majú veľmi podobný názor na to, či by mala Ukrajina pre mier odovzdať svoje územie Rusku. Rozhodne áno odpovedala takmer polovica voličov Smeru a viac ako 56 percent voličov Republiky.

Potvrdzuje to aj fakt, že až 92 percent sympatizantov strany Roberta Fica nesúhlasilo s odovzdaním migov Ukrajine a rovnaký postoj zaujalo aj takmer 90 percent voličov Republiky.

Milan Uhrík a Robert Fico po vyzbieraní podpisov pod referendum. Foto: Facebook/Robert Fico

Napriek tomu však Uhrík v nedeľnej diskusnej relácii na TA3 uznal, že Ukrajina má právo brániť sa. Opakoval však, že situáciu treba riešiť mierovými rokovaniami, konkrétne však neodpovedal ako.

Je teda nespochybniteľné, že Republika rastie ako partnerská dvojička Smeru. A netají sa tým, že by s Robertom Ficom aj radi spolupracovali.

„Strany Smer a SNS vnímame vzhľadom na názorovú blízkosť ako potenciálnych budúcich koaličných partnerov,“ odpísali denníku Postoj z Republiky. Vylučujú iba spoluprácu s progresívnymi a liberálnymi stranami a „ich klonmi“.

Ak by sa Dankovej SNS nakoniec podarilo prekročiť päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu, koalícia strán Smeru, Republiky a SNS by možno ani nepotrebovala ďalšieho koaličného partnera.

Uhrík má však problém s Andrejom Dankom, SNS označuje za „zlepenec oportunistov, ktorý sa rozpadne týždeň po voľbách“, pretože okrem proruských kandidátov majú podľa neho národniari aj tých proatlantických.

„Nechápem, s kým chceš potom vládnuť,“ pýtal sa Danko Uhríka cez sociálne siete. Uhríkov bývalý kolega Tomáš Taraba mu odpísal, že by nemal hnutie posúvať do izolácie.

Hoci Uhrík znižuje koaličný potenciál, viacerí Republiku nevylučujú

Republika však vo veľkej izolácii nie je. Napriek tomu, že politici Republiky sú odchovanci politicky toxického Mariana Kotlebu, koaličný potenciál uhríkovcov je pomerne veľký.

Okrem možnej spolupráce so Smerom, ktorú ukázali už v komunálnych voľbách či v referendovej kampani za predčasné voľby, by Republika mohla pomýšľať aj na spojenectvo s SNS či dokonca s hnutím Sme rodina.

Boris Kollár totiž nevylúčil žiadnu spoluprácu. Vyhlásil, že do vlády pôjde s každým, kto podporí jeho program, hoci s proatlantizmom Sme rodina by mala Republiky zjavný problém. Kollár kladie potencionálnym partnerom podmienky, aby mali vysporiadanú „otázku holokaustu, otázku Tisovho režimu a postoj k Slovenskému národnému povstaniu“ a politicko-zahraničnú orientáciu Slovenska, čiže ukotvenie krajiny v takej forme, v akej v súčasnosti je. A podpredseda Sme rodina Milan Krajniak si aj preto v súčasnosti spoluprácu s Republikou predstaviť nevie.

Republiku nevylúčil z povolebnej spolupráce ani Hlas bývalého premiéra Petra Pellegriniho. Odídenci zo Smeru doposiaľ vylúčili spoluprácu len s OĽaNO a ĽSNS.

„Ak bude mať Republika také prejavy, ktoré budú blízke k tomu, aké prezentovali, keď boli v strane ĽSNS, tak jednoducho my ako protifašistická strana nebudeme môcť spolupracovať s Republikou,“ vysvetlil Pellegrini.

Robert Fico sa zatiaľ jasne nevyjadril k povolebnej spolupráci s Republikou. Šéf Smeru len uviedol, že aktuálne pokladá „za základ stabilnej vlády spoluprácu Smeru a Hlasu“ a želá si, aby sa SNS dostala do parlamentu.

Zákaz spaľovacích motorov Téma, ktorú naša pravica darovala Uhríkovi a Republike

Jozef Majchrák

Napriek tomu, že Republika a Smer pôsobia ako potencionálni koaliční partneri, Uhrík si na Facebooku už do poslancov Roberta Fica viackrát kopol.

Naposledy tvrdil, že na rozdiel od nich nie sú „žiadni špekulanti, čo hovoria na Slovensku jedno a v Bruseli hlasujú za druhé“. Uhrík pritom narážal na europoslancov Smeru, ktorí hlasovali za návrhy o migračnom pakte či za zákaz spaľovacích motorov.

Hádky s otcom zakladateľom

Pri sondáži do postojov voličov i názorov hnutia Republika treba pripomenúť aj okolnosti jeho vzniku. Išlo o hádku vnútri ĽSNS začiatkom roka 2021. Uhríkovi i Mazurekovi prekážalo, že si Marian Kotleba zmenil stanovy strany vo svoj prospech, čím posilnil svoju pozíciu. Šéf strany si do stanov presadil, aby stranu vedel riadiť aj z väzenia, s ktorým v prípade svojho trestného stíhania zrejme počítal.

Uhrík a Mazurek najskôr opustili predsedníctvo strany, neskôr opustili aj poslanecký klub ĽSNS. Pridali sa k nim aj Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Eduard Kočiš či Miroslav Urban.

Uhríkovci sa následne od Kotlebu snažili čo najviac dištancovať. Tvrdili, že budú „bojovať razantne, ale zároveň bez zbytočných a nič neriešiacich provokácií, ktoré by ich odsúdili na večnú opozíciu a izoláciu“.

Milan Uhrík s Milanom Mazurekom ešte vo farbách Kotlebovej ĽSNS spolu s kandidátom na prešovského župa Jozefom Mihalčinom. Foto: TASR/Milan Kapusta

Svoj nový projekt postavili odídenci z ĽSNS na strane Hlas ľudu, ktorú prevzal bývalý poslanec za Sme rodina Peter Marček od exprezidenta Ivana Gašparoviča. Vtedy ešte niesla názov Hnutie za demokraciu.

Marček dovolil uhríkovcom premenovať stranu na Republika pod podmienkou, že bude na siedmom mieste kandidačnej listiny.

„Presvedčili ma, že žiadne prvky fašizmu alebo nacizmu nebudú používať, že to všetko len Kotleba,“ hovoril Marček ako člen predsedníctva, ktorý mal na starosti zahraničnú politiku. Neskôr ho uhríkovci zo strany vyhodili. Tvrdili, že je až príliš orientovaný na Moskvu. Pritom sám Marček tvrdil, že v minulosti posielalo vedenie hnutia do Moskvy list, ktorým by získali z Ruska pre stranu finančnú podporu, čo dnes hnutie popiera.

Marček odvtedy upozorňuje, že Republika je fašistickým hnutím a uhríkovci budú preňho vždy „náckovia“. „Im vôbec nejde o to, aby nebola vojna, im ide o to, aby sa ten nacizmus rozrástol,“ hovoril exposlanec na margo politikov okolo Mazureka a Uhríka. Hnutie tvrdí, že Marčekove slová nebude komentovať.

Uhríkovci sa síce snažia prízvukovať, že sú jasne antifašistickou stranou, no výsledok je často opačný.

Naposledy to Republika deklarovala na Deň víťazstva nad fašizmom neďaleko Nitry, kde si chceli uctiť obete fašizmu. Miesto toho sa však stretli pri pamätníku, ktorý pripomína bombardovanie mesta sovietskou armádou a nie nacistami.