Európa sa potí a horí Sú tvrdenia o historických rekordoch strašením alebo faktom?

Aktuálne síce Slovensko netrápia vysoké teploty ani iné extrémne javy počasia, no už od začiatku leta sme prakticky denne bombardovaní správami o lámaní teplotných rekordov v rôznych častiach Európy, USA či Číny.

Tieto správy neraz sprevádzajú aj dôvetky, že hoci sme na Slovensku mali prakticky štandardnú jar bez vysokých teplôt a s dostatkom zrážok a ani leto nás zatiaľ, až na niekoľko dní, veľkými horúčavami nepotrápilo, inde vo svete klimatická kríza udiera naplno.

To bolo ešte umocnené zábermi rozsiahlych požiarov v južnej Európe, najmä na gréckych ostrovoch, po ktorých nasledovala náhla evakuácia aj slovenských turistov z týchto dovolenkových destinácií.

Hoci teploty na niektorých miestach mali atakovať 50-stupňovú hranicu – očakávalo sa prekonanie talianskeho teplotného rekordu 48,8 stupňa z roku 2021 nameraných pri sicílskom meste Syracusa –, len málo sme sa z alarmujúcich správ dozvedeli o meteorologických príčinách.

Napríklad vlani, keď vysoké teploty zasiahli najmä Iberský polostrov, odkiaľ sa postupne presúvali ďalej na sever a do stredu Európy, išlo o výnimočné spojenie viacerých faktorov. Horúci vzduch zo Sahary sa nad Portugalskom stretol s tlakovou nížou, ktorá naň pôsobila ako motor a tlačila ho ďalej na sever, takže mimoriadne teplo si „užila“ aj Británia.

K tomu sa navyše pridalo rozdelenie tzv. dýzového prúdenia na dve vetvy. Medzi nimi vznikla oblasť slabého vetra a tlakovej výše, teda ideálna kombinácia na hromadenie tepla. Práve rozdvojenie dýzového prúdu stojí podľa výskumníkov za väčšinou extrémnych vĺn horúčav.

Čítajte tiež

Prečo je tak teplo Prúdy v atmosfére sa menia, saharské teplo sa k nám dostáva rýchlejšie a ľahšie

Kristína Votrubová

Na Slovensku dnes namerali viac ako 40 stupňov, teplom trpí celá Európa.

Tento rok sme sa len dozvedeli, že nad Talianskom vyčíňala tlaková výš Kerberos pomenovaná po pekelnom psovi z gréckej mytológie, nasledovaná ďalšou vlnou s názvom Cháron. A práve Cháron mal teploty tlačiť až k päťdesiatke.

To sa napokon nestalo, predpovede posúvali horúčavy ďalej, do Grécka. Hoci tie napokon sprevádzali katastrofálne požiare, prvé odhady hovorili o tom, že práve riziko požiarov je nízke, pretože krátko predtým zažívali Gréci daždivé obdobie a meteorológovia sa nádejali, že táto vlaha požiarom zabráni. Nuž, len máločo sa predpovedá ťažšie ako najbližšie počasie.

Ak sme sa však málo dozvedeli o príčinách tejto európskej vlny horúčav, už od začiatku leta sme bombardovaní správami o najhorúcejších dňoch celej histórie a najvyšších teplotách za stovky, ba tisíce rokov. A ešte nám do toho poniektorí tvrdia – podobne ako vlani –, že toto je z perspektívy budúcnosti vlastne celkom chladné leto.

A nech je v lete či v zime, na jar alebo na jeseň počasie akékoľvek, vždy je jeho príčinou klimatická kríza. Teplý marec? Klimatická kríza. Studený máj? Klimatická kríza. Horúce leto? Klimatická kríza. Málo snehu v januári? Klimatická kríza. Veľa snehu v januári? Klimatická kríza.

El Niño a vulkány

Univerzálna odpoveď na čokoľvek, čo sa udeje, odvolávajúca sa na údajný vedecký konsenzus. Pritom samotní vedci, na ktorých sa tieto tvrdenia odvolávajú, nedávajú v otázkach klímy žiadne ultimátne odpovede. Pracujú s modelmi a rátajú pravdepodobnosť rôznych scenárov budúceho vývoja.

V exaktných odhadoch pritom nepracujú len s predpokladaným vplyvom človeka. Do úvahy treba brať napríklad zvýšenie globálnej teploty, ktoré spôsobuje cyklický fenomén El Niño, ktorý sa tento rok začal prejavovať.

No a zanedbateľný nie je ani vplyv vulkanickej činnosti. Pri výbuchu sopiek sa zvyčajne uvoľňuje do atmosféry aj prach a popol, ktoré majú tendenciu klímu skôr ochladzovať. Existujú však špecifické podmienky, pri ktorých môže erupcia spôsobiť nárast teplôt.

Sopka Tonga v Tichom oceáne vybuchla v januári 2022 a do atmosféry vyvrhla rekordné množstvo vodnej pary. NASA odhadla, že po výbuchu sa do stratosféry dostalo množstvo zodpovedajúce desiatim percentám vodnej pary, ktorá sa v tejto vrstve atmosféry bežne nachádza.

Sopka sa totiž nachádza v „ideálnej“ hĺbke 150 metrov. Ak by bola hlbšie, oceán by výbuch utlmil, ak plytšie, množstvo vyparenej vody by bolo oveľa menšie.

Sopky sú však schopné produkovať aj veľké množstvá CO₂. Napríklad islandská Katla, schovaná pod 200 metrov hrubým ľadovcom, každý deň vypustí 20-tisíc ton oxidu uhličitého. Vedci odhadujú, že každý deň svetové sopky vyvrhnú do atmosféry 1,5 milióna ton CO₂, čo sú síce len 2 percentá množstva pochádzajúceho z ľudskej činnosti, tento údaj však môže byť výrazne podhodnotený, keďže je postavený na monitoringu len 33 sopiek.

A seriózna veda musí pri príčinách vyšších teplôt brať do úvahy aj síce okrajové, no relevantné vplyvy pochádzajúce z prirodzeného chodu vecí. Napríklad zmeny v intenzite slnečného žiarenia, zmeny orbitálnych parametrov Zeme či modifikáciu oceánskych prúdov.

Tvrdenia proti tvrdeniam

Na viacerých podkladoch, ktoré viedli k alarmistickým tvrdeniam a bombastickým novinovým titulkom, však nesedí niekoľko faktov.

Varovanie pred vysokými teplotami vydala Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá pomocou družíc kontinuálne meria teplotu povrchu oceánov aj pevniny. Z týchto meraní im vyšiel predpoklad o možnom najhorúcejšom júli v histórii.

V prvom rade: samotná ESA uvádza, že teplotu povrchu pevniny meria posledných 20 až 25 rokov, to znamená, že s tým začala niekedy na prelome tisícročí. Už len bežné porovnávacie metódy vývoja teplôt udávajú priemer od roku 1990. Z meraní ESA tak môže vzísť maximálne najteplejšie obdobie v tomto storočí.

Rovnako povrchovú teplotu meria aj projekt ERA5 služby Copernicus Climate Change Service.

A aká je porovnávacia hodnota meraní ESA s inými historickými meraniami? ESA meria teplotu povrchu, čo je užitočné v prípade oceánov, no pre pevninu sú tieto hodnoty neporovnateľné s inými meraniami.

Štandardným spôsobom je meranie v istej výške – konkrétne dva metre. Hodnota na povrchu nie je z hľadiska dlhodobých záznamov relevantná a už vôbec nie je možné hovoriť o prekonávaní akýchkoľvek rekordov. Umiestnenie meracích staníc a samotného teplomera má svoje presné pravidlá, ktorých sa držia meteorológovia na celom svete. A je to tak z jednoduchého dôvodu. Aby výsledky meraní boli porovnateľné nielen z rôznych miest, ale aj na tom istom mieste v rôznom čase.

Podobne aj tvrdenie o tom, že sa výskyt požiarov v čase zvyšuje, nestojí na skutočne zistených údajoch. Podľa štúdie publikovanej britskou Kráľovskou vedeckou spoločnosťou v polovici minulého desaťročia sa počet požiarov v skutočnosti globálne znižuje a tento trend platí aj podľa aktualizovaných údajov k roku 2020.

Vysvetľujú si to napríklad tým, že sa požiarovosť znížila na savanách Afriky, Južnej Ameriky a Austrálie a zvýšila v lesoch Severnej Ameriky, Európy a Sibíri, celková spálená plocha však v čase klesá, keďže najmä v Severnej Amerike a Európe sa požiare skôr začnú hasiť na rozdiel od povedzme Afriky, kde sa vyčerpajú prirodzeným spôsobom.

Uvádzajú tiež rastúci počet obetí požiarov, to však môže byť takisto spôsobené tým, že viac požiarov vzniká v hustejšie obývaných oblastiach a menej v riedko osídlených.

S tým súvisí ďalší prepočet, ktorý nie celkom sedí, a tým je rastúca výška škôd, ktoré spôsobuje extrémne počasie či požiare. Európska environmentálna agentúra vypočítala, že extrémne počasie spôsobené klimatickou zmenou spôsobilo krajinám EÚ medzi rokmi 1980 až 2021 škody za 560 miliárd eur a priemerná výška škody za posledné roky rastie.

Je však prirodzené, že hodnota zničeného majetku či poľnohospodárskych plodín sa v čase zvyšuje, čo vyplýva už len z jednoduchého faktu inflácie. Takisto rastie počet obyvateľov, ktorí majú viac majetku v celkovo vyššej nominálnej hodnote.

Ak by však aj išlo o výpočet na dnešné ceny, potom nedáva zmysel výpočet budúcich odhadovaných škôd. Len škody spôsobené suchom sa majú do konca tohto storočia z 9 miliárd vyšplhať na 25 miliárd eur ročne, ak sa otepľovanie udrží do 1,5 stupňa. Ak sa oteplí o 2 stupne, škoda narastie na 31 miliárd eur ročne, a ak o tri, tak na 45 miliárd eur. Ak dokáže Európska environmentálna agentúra takto presne odhadnúť infláciu na takmer 80 rokov dopredu, mala by asi zmeniť predmet svojej činnosti.

S tým súvisí aj ďalší údaj, ktorý je spájaný s vlnami horúčav, a to je smutná štatistika počtu obetí, ktorých smrť spôsobia vysoké teploty. Nie je totiž možné porovnávať holé čísla bez kontextu. A tým kontextom je, že vo vyspelom svete populácia starne. Viac starších ľudí zároveň znamená väčšiu rizikovú skupinu, ktorá je vysokými teplotami ohrozená. A napríklad Taliansko, ktoré toto leto extrémne horúčavy zasiahli, je krajinou s najstaršou populáciou v Európe.

Čítajte tiež

Extrémne horúčavy Vlani v Európe zomrelo pri vysokých teplotách 61-tisíc ľudí, vyplýva zo štúdie

Juraj Brezáni

Meteorológovia v Ríme zaznamenali dva najteplejšie týždne. Padali rekordy. 

No a keď sme pri vlnách horúčav, rozšírené tvrdenie znie, že bez človekom vyvolanej klimatickej zmeny by sa prakticky žiadne vlny horúčav nevyskytovali.

To je však takisto v rozpore s historickými záznamami, napríklad zo Spojených štátov. Tvrdenie o historickom náraste vĺn horúčav totiž vychádza z porovnania stavu v 60. a 70. rokoch s vývojom do dnešných dní. Tieto dve desaťročia sú však v kontexte celého minulého storočia v skutočnosti anomáliou. Ako nám ukazuje nasledujúci graf Agentúry na ochranu životného prostredia vlády USA, výskyt vĺn horúčav počas celého 20. storočia s presahom do súčasnosti bol prakticky stabilný. S výnimkou 30. rokov minulého storočia, keď bolo týchto vĺn násobne viac.

Zdroj: www.epa.gov

No a nakoniec ešte príklad toho, ako môžu byť niektoré alarmujúce tvrdenia samostatne dôveryhodné, no ak ich postavíme vedľa seba, prestanú dávať zmysel. Súbor mediálnych titulkov s tvrdeniami o tom, ktorý región sveta sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, dal dohromady český web syrzdarma. Pre vizuálny zážitok ponúkame teda nasledujúci screenshot.

Zdroj: www.syrzdarma.cz

Mudrlanti

No a na základe takýchto veci prispôsobených a povyberaných údajov vznikajú aj mediálne výstupy. Hoci sa výskyt horúčav, vysokých teplôt či požiarov vo svojej frekvencii oproti minulosti nijako dramaticky nelíši, vyvolávajú dojem, že svet sa nezadržateľne rúti do záhuby.

Nemusíme konšpirovať, aby sme v tom našli úmysel. Priznala sa k nemu totiž napríklad televízna spoločnosť Sky, ktorá bola hlavným mediálnym partnerom klimatickej konferencie v Glasgowe na jeseň 2021, svojou správou Sila televízie: ako postrčiť divákov, aby dekarbonizovali svoj životný štýl. „Veríme, že prostredníctvom obsahu, ktorý prinášame do domácností našich zákazníkov, majú vysielatelia jasnú úlohu a zodpovednosť podporovať zmeny životného štýlu, ktoré riešia klimatickú krízu,“ uviedla vtedy generálna riaditeľka skupiny Sky Dana Strong.

Ak totiž niečo naozaj škodí reálnej snahe o ochranu životného prostredia, o nápravu škôd, o obnovu rôznorodých ekosystémov, je to práve takéto mudrlantské prevychovávanie a neopodstatnené vyvolávanie paniky.

Ak by sme aj prijali tvrdenie, že situácia je naozaj takmer apokalyptická a že deň čo deň prekračujeme body zlomu, z ktorých už niet návratu, panika je to posledné, čo nám môže pomôcť čokoľvek vyriešiť. Práve naopak, problémy zhoršuje a násobí.

Leto je pre alarmistov najvďačnejším obdobím. Už samotný charakter tohto ročného obdobia je predurčený na to, že sa teploty pravdepodobne na niektorých miestach a na nejaký čas vyšplhajú k štyridsiatkam. Niekde ich, samozrejme, prekonajú a pravdepodobne na niektorých meracích staniciach padne aj teplotný rekord.

No a k letu patria i búrky a takisto je vysoko pravdepodobné, že sa nejaká z nich utrhne z reťaze a zaplaví pár obcí. A takisto je vysoko pravdepodobné, že sú tieto obce pod odlesnenými kopcami. Tento očividný problém sa však odignoruje a ponúkne sa opäť všeobjímajúce vysvetlenie – klimatická kríza.

Suché leto, aké býva v Stredomorí, je zároveň vhodným prostredím na vznik požiarov. Príčinou môže byť (nielen tu) prakticky čokoľvek – od prirodzených cez nedbalostné až po úmyselné.

A niekedy aj v kombinácii s nezamýšľanými príčinami. Príkladom z nedávnej minulosti sú požiare v Kalifornii či v Českom Švýcarsku. Hlavnou potravou a cestou šírenia ohňa tu bolo suché odumreté drevo zanechané v lesoch v rámci bezzásahového prístupu.

Tento prístup je predmetom vášnivého obhajovania aj tvrdej kritiky. Ak sa však jeho zástancovia na konkrétnom území presadia, musia rátať so zvýšeným rizikom lesných požiarov. A až začne horieť, brať tento fakt do úvahy a nie hneď označovať každý požiar za výsledok klimatickej krízy a rukolapný „dôkaz“, že horí celá planéta.

V prípadoch, ako je České Švýcarsko, je oheň svojím spôsobom aj ozdravným živlom. Dôkazom toho je, ako toto územie vyzeralo uprostred tohtoročnej jari, teda necelý rok od rozsiahleho požiaru.

Aké sú príčiny tohtoročných požiarov napríklad v Grécku, je dnes predčasné hovoriť, to je v rukách príslušných vyšetrovacích orgánov. A tie by nemali obchádzať ani hypotézu úmyselného založenia. Aj v českom prípade totiž nakoniec vyšetrovanie dospelo k mužovi, bývalému strážcovi v parku, ktorý sa polícii priznal, že požiar založil úmyselne.

Jeden z gréckych požiarov – na ostrove Chios – pritom vznikol tak, že opitý vodič narazil do krovia, pričom od motora sa následne porast vznietil a požiar sa suchou krajinou rýchlo rozšíril. Aj podľa gréckych úradov je väčšina požiarov v krajine spôsobená nedbanlivosťou.